Horské lúky poloniny na hraničnom hrebeni                      Vodárenská nádrž Starina
             Zdroj: Jozef  Talarovič                                                Zdroj: Jozef  Talarovič 

Územie označované ako Poloniny sa nachádza v severovýchodnom cípe Slovenska (Horný Zemplín) a juhovýchodnom cípe Poľska (Zemia Sanocka). Prevažnú časť na slovenskej strane tvoria Bukovské vrchy. Sú súčasťou národného parku Poloniny, ktorý vznikol v roku 1997 (29 805 ha). V roku 1977 tu bola vyhlásená chránená krajinná oblasť Východné Karpaty, ktorá sa pre svoje vzácne bukové lesy stala v roku 1992 súčasťou Medzinárodnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty. Po pričlenení ukrajinskej časti v roku 1998 vznikla jediná trilaterálna (SK-PL-UA) biosférická rezervácia na svete (208 089 ha). Najcennejšie komplexy pôvodných bukových a jedľovo-bukových kvetnatých lesov v NPR Stužica, Rožok a Havešová boli v roku 2007 zapísané do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO. Lesy zaberajú približne 27 000 ha národného parku, čo predstavuje 90% jeho rozlohy, pričom až 10% tvoria viac ako 100-ročné lesné porasty. Na poľskej strane pokračujú Poloniny Bieszczadskim Parkom Narodowym, ktorý bol vyhlásený v roku 1973 (29 202 ha). Názov Poloniny je odvodený od označenia jedinečných horských hrebeňových lúk vyskytujúcich sa nad úrovňou lesa. Vznikli odlesnením horských hrebeňov počas tzv. valašskej kolonizácie v 14. až 16. storočí. Pôvodne sa na nich pásli ovce a hovädzí dobytok. Vyskytujú sa na hlavnom hrebeni Karpát pri trojhraničnom vrchu Kremenec (1 210 m n.m.), pričom najkrajšie sú v okolí Ďurkovca, Riabej Skaly, Pľaše a Kamennej lúky. Na poľskej strane sa nachádzajú aj mimo hlavného karpatského hrebeňa a to v Połonine Wetlińskej a Połonine Caryńskej. Okrem výnimočných polonín a bukových a jedľovo-bukových pralesov je región známy aj výskytom veľkých zvierat (vlk obyčajný, medveď hnedý, los mokraďový, rys ostrovid, mačka divá). Unikátnym druhom je zubor hôrny, ktorý sa v rámci Slovenska nevyskytuje nikde inde vo voľnej prírode. Súčasťou západnej časti územia je vodárenská nádrž na pitnú vodu Starina (311 ha, 59,8 mil. m³). Je najväčšou svojho druhu v strednej Európe. Poloniny si zároveň vyslúžili aj pomenovanie „najtmavšie miesto“ Slovenska. Vznikol tu Park tmavej oblohy Poloniny (2010) s Astronomickým observatóriom na Kolonickom sedle (1999), kde je  umiestnený druhý najväčší ďalekohľad na Slovensku s priemerom zrkadla 1 m. Podobne aj na poľskej strane vznikol v roku 2013 Park Gwiezdego Nieba “Bieszczady“.