Námestie v Bardejove, polovica 20. stor.              Radnica v Levoči
Zdroj: KPÚ Prešov, Pamiatková rezervácia                       Zdroj: http://historickepohladnice.blogspot.com
Bardejov, 2006                                                                      2013/03/levoca.html

Región na juh aj sever od Karpát je bohatý na kultúre pamiatky, na slovenskej ako aj na poľskej strane. Predovšetkým početné cenné historické budovy a ich komplexy, ako mestá, hrady, zámky, kaštiele, pevnosti, kostoly a iné sakrálne objekty odrážajú históriu celej oblasti v minulých stáročiach, od stredoveku až po súčasnosť.

Na území Prešovského samosprávneho kraja sú to predovšetkým bývalé slobodné kráľovské mestá s ich početnými jedinečnými architektonickými pamiatkami, ktoré priťahujú každoročne tisíce návštevníkov, zaujímajúcich sa o históriu. Nájdeme ich najmä v centre kraja v Prešove, no rovnako aj v Levoči, Bardejove, Kežmarku a Sabinove.

Dominantou Prešova je Konkatedrála sv. Mikuláša, pochádzajúca z prvej polovice 14. storočia. Pôvodný farský chrám, postavený v štýle vrcholnej gotiky prešiel v prvých rokoch 16. storočia rozsiahlou neskorogotickou prestavbou, pričom umelecké slohy nasledujúcich storočí ho poznačili iba minimálne. Impozantný chrám je po levočskom Kostole sv. Jakuba druhým najväčším tzv. sieňovým kostolom na území bývalého Uhorska. Jeho čiastočne gotické, no skôr barokové zariadenie poukazuje na jeho pohnuté osudy v storočiach reformácie a rekatolizácie. Ďalšou jedinečnou sakrálnou pamiatkou v meste je susedný evanjelický a. v. Chrám sv. Trojice, postavený v r. 1642 – 47 ako jeden z niekoľkých renesančných kostolov v Uhorsku vôbec. Začiatky rekatolizácie mesta pripomína ranobarokový Františkánsky kostol s klasickým dvojvežovým priečelím, s kláštorom, ktorý vznikol po prestavbe starého kostola karmelitánov zo 14. storočia. Dvoma najkrajšími barokovými pamiatkami v meste sú Gréckokatolícka Katedrála sv. Jána Krstiteľa a komplex Kalvárie z 18. storočia. Najkrajšou židovskou pamiatkou nielen v Prešove je Ortodoxná synagóga, postavená v maurskom štýle r. 1898. Jedinečnou kultúrnou pamiatkou v meste je budova Prešovského evanjelického kolégia z r. 1667, prestavaná po r. 1887, ktoré bolo prvou evanjelickou vysokou školou v Uhorsku. Z ďalších svetských pamiatok sa dochovalo niekoľko desiatok goticko-renesančných, renesančných, klasicistických a empírových meštianskych domov na námestí, Rákócziho palác a tzv. Caraffova väznica, jediná svetská gotická budova. Niekdajší silný fortifikačný systém mesta sa zachoval iba vo zvyškoch, ako je napr. gotická Kováčska bašta, alebo neskororenesančný bastión v komplexe kláštora františkánov.

V neďalekom Bardejove sa dochoval celý rad stredovekých budov, ktoré vďaka zhoršeniu majetkových pomerov mesta, neprešli prestavbami ako v Prešove. Aj v Bardejove je najkrajšou a najstaršou pamiatkou farský Chrám sv. Egídia, impozantný gotický kostol zo 14. – 15. storočia, s jedenástimi pôvodnými gotickými krídlovými oltármi. Hneď vedľa neho stojí skromná gotická budova gymnázia, v ktorom pôsobil v 16. storočí „učiteľ Uhorska“ Leonard Stöckel. S námestím paralelnej Kláštornej ulici dominuje Kláštorný kostol z 15. storočia. Ďalšou jedinečnou bardejovskou kultúrnou pamiatkou je radnica, stojaca v strede námestia, spájajúca v sebe prvky gotiky aj na stupujúcej renesancie, zo začiatku 16. Storočia. Na bardejovskom námestí i na paralelných uliciach môžeme nájsť celý rad gotických budov s typickými sedlovými strechami. Pozoruhodný je komplex bardejovského neskorogotického fortifikačného systému, s viacerými dokonale zachovanými objektmi ako napr. barbakan či delová tzv. hrubá bašta.

Rovnako bohatá na kultúrne pamiatky je Levoča, ktorej takisto dominuje farský chrám a radnica. Gotický Kostol sv. Jakuba, najväčší sieňový kostol v bývalom Uhorsku sa môže pýšiť aj najvyšším gotickým oltárom na svete. Renesančná radnica zo 16. storočia vďačí za svoj malebný vzhľad najmä romantickej obnove na sklonku 19. storočia. Zaujímavým je vedľa stojaci pranier s klietkou hanby, no takisto klasicistický evanjelický kostol na pôdoryse gréckeho kríža. Na pravouhlom námestí sa zachoval celý rad gotických a renesančných meštianskych domov, neraz s pôvodnou výzdobou priečelia, medzi nimi aj známy renesančný Thurzov dom. Takisto v Levoči sa zachoval komplex opevnenia, najmä s neskrogotickými fortifikáciami z 15. s 16. storočia.

Kežmarok je jediným hornouhorským slobodným kráľovským mestom, v ktorom sa nachádza hrad, ako pamiatka na časy keď v 15. – 17. storočí upadol do moci miestnych zemepánov (Zápoľskovcov, Thökölyovcov). Jeho súčasný vzhľad konzervuje stav zo 16. – 17. storočia. Najstarší, stredovekými pamiatkami v meste sú gotický Kostol sv. Kríža a viaceré gotické meštianske domy. Kežmarská radnica síce pochádza zo stredoveku, no jej súčasná podoba je výsledkom viacerých novších prestavieb. Neprehliadnuteľnou architektonickou pamiatkou mesta je tzv. Červený kostol, nový evanjelický a. v. chrám, postavený na konci 19. storočia, v ktorom je pochovaný kežmarský rodák Imrich Thököly. Vedľa neho stojí drevený artikulárny evanjelický kostol, jediný mestský artikulárny kostol, postavený r. 1711 a slávne evanjelické lýceum, na ktorom vyučovalo a študovalo mnoho významných osobností.

Viacero pozoruhodných pamiatok je takisto v najmenšom z hornouhorských slobodných kráľovských miest, v Sabinove. Dominuje im farský Kostol sv. Jána Krstiteľa z konca 15. Storočia, ktorého zaujímavosťou je, že jeho pôvodné vybavenie je vystavené v Maďarskej národnej galérii v Budapešti a v kostole ho nahrádzajú pseudogotické oltáre. Rovnako pseudogotickou je aj sabinovská radnica z r. 1904. Renesančná zvonica na námestí vzdialene pripomína košickú Urbanovu vežu. Podobne pôvodne renesančnou bola aj budova piaristického gymnázia, prestavaná v 18. storočí v barokovom slohu. Zaujímavými pamiatkami sú dva, takmer na vlas rovnaké tolerančné evanjelické kostoly (slovenský a kedysi nemecký) ma severnej strane námestia. Aj v Sabinove sa zachovalo viacero objektov neskorogotického opevnenia, z nich niekoľké v záhradách súkromných domov.

Z viac ako dvoch desiatok spišských miest treba spomenúť predovšetkým Spišskú Sobotu (časť Popradu) s jedinečne zachovanými gotickými domami na námestí a ranogotickým Kostolov sv. Juraja. Mimoriadne zaujímavým komplexom umeleckých pamiatok je biskupské mestečko Spišská Kapitula, ktorej dominuje Katedrála sv. Martina, postavená v 13. storočí v románsko-gotickom slohu, s najstaršou sochou v interiéri (Leo albus). Ďalšími významnými objektmi, popri malebných barokových kanonických domoch, sú biskupský palác z 18. a Hodinová veža z nasledujúceho storočia.

V celom kraji možno nájsť desiatky cenných kostolov, s románskymi, gotickými a barokovými stavebnými prvkami. Medzi najstaršie patri popri spomínanom Chráme sv. Martina v Spišskej Kapitule ranogotické kostoly vo Veľkej Lomnici a Poprade. Väčšina niekdajších kráľovských i magnátskych hradov je dnes v ruinách, ako hrady Šariš, Kapušany, Soľnohrad, Hanigovce, Kamenica, Jasenov, Brekov, či Plaveč. Jediným čiastočne zachovaným hradom je Ľubovniansky hrad, kde od 15. do konca 18. Storočia sídlil poľský starosta, správca spišských miest odstúpených Poľsku. Dodnes sa na tomto území dochoval celý rad menších a najmä neskorších panských sídel, kaštieľov. Jedným z najstarších je renesančný vežový hrádok v Pečovskej Novej Vsi, no najcennejší renesančný kaštieľ je kaštieľ vo Fričovciach, s bohato zdobenou atikou a jedinečnou sgrafitovou výzdobou. Ďalšie zachované kaštiele, využívané na rôzne účely sú v Humennom, Hanušovciach, Snine, Spišskom Hrhove, Demjate a mnohých ďalších obciach.

Mimoriadne zaujímavým a dôležitým je komplex drevených kostolíkov na severe regiónu, zahŕňajúci súbor 27 drevených chrámov zo 17. – 19. storočia. Najstarším z nich je rímskokatolícky Kostol sv. Františka z Asisi z konca 15. storočia, s prvkami gotického slohu. Ostatné sú gréckokatolícke (jeden pravoslávny je tiež pôvodne gréckokatolícky), pochádzajúce zo 17. – 18. storočia.