Honorate Domine Judice Primarie Civitatis, Excelentiae Domini Legati et Consules, Excelentiae Domines Archiepiscopi, Episcopi, Domini et Dominae Ablegati, Rectores Magnifici, Decani Spectabiles, Honorabiles, Profesores, Docentes et Doctores Universitatis Nostrae, Grati Amici et Hospites Almae Matris Nostri!

Vážený pán primátor, Excelencie páni veľvyslanci honorárni konzuli, Excelencie vážení páni arcibiskupi, biskupi a zástupcovia cirkví, Vážení páni a panie poslanci a poslankyne, Magnificencie rektori, Spektability dekani, Honorability, Vážení zamestnanci univerzity, ctení priatelia a hostia našej Alma Mater!

 

Na úvod mi prosím dovoľte, aby som sa Vám ako každoročne v prvom rade všetkým poďakoval za to, že ste poctili svojou prítomnosťou našu akademickú slávnosť. Toto moje poďakovanie Vám, predstaviteľom verejnej a štátnej správy, cirkví a náboženských spoločností, zastupiteľských úradov, poslancom Národnej rady, vyššieho územného celku a mestského zastupiteľstva, rektorom, prorektorom a dekanom zahraničných a slovenských univerzít a predstaviteľom podnikateľskej sféry, patrí samozrejme, aj za priazeň a pomoc, ktorú našej univerzite dlhodobo prejavujete. Vám profesorom, docentom a ďalším pedagogickým i nepedagogickým zamestnancom univerzity za Vašu neľahkú prácu, odvádzanú pre našu Alma Mater a Vám, milí študenti, že ako naši poslucháči šírite a po absolvovaní štúdia ďalej budete šíriť dobré meno našej univerzity.

Už deviaty krát mám príležitosť prihovoriť sa Vám, našej akademickej obci a vzácnym hosťom pri príležitosti otvorenia nového akademického roka a dnes zároveň opäť aj pri slávnostnom uvedení do úradu rektora, prorektorov a dekanov našej univerzity. Rovnako ako minulý rok, aj teraz sa stretávame v azda najkrajšom historickom priestore v Prešove, v slávnostnej sále Čierneho orla. Táto takmer dvestoročná sála, podobne ako sám Čierny orol, bola svedkom významných udalostí minulých stáročí. Zastavili sa v nej udalosti protihabsburských povstaní, revolúcie r. 1848, Slovenskej republiky rád a mihli sa vzácne, neraz i panovnícke návštevy. Paralelne s nimi bol potom Čierny orol stále vrcholným stánkom kultúry v meste, miestom divadelných predstavení, koncertov, tanečných zábav a iných slávnostných podujatí. Nejeden z nás si v tejto sále v nie tak dávnej minulosti prevzal aj svoj akademický diplom.

V týchto chvíľach je miestom inaugurácie vedenia Prešovskej univerzity a dekanov šiestich jej fakúlt. Aj preto by som chcel v úvode svojho príhovoru ešte raz úprimne poďakovať (vtedajšej) správnej rade a celej akademickej obci našej univerzity, resp. jej zástupcom v akademickom senáte za dôveru, ktorú mi preukázali opätovným zvolením za rektora. Beriem to ako najlepšie ocenenie vedenia univerzity za obdobie uplynulých osem rokov a sľubujem, že túto dôveru ani v nasledujúcom funkčnom období nesklamem.

Rovnako ako vo svojom prvom príhovore pred ôsmimi rokmi, aj teraz by som sa rád pozrel do minulosti, ktorej poznanie je pre našu prítomnosť nielen inšpiráciou, ale nevyhnutnou podmienkou úspešnej existencie a ďalšieho napredovania. V minulom akademickom roku oslávila naša univerzita štvrťstoročie samostatnej existencie, pričom však viac ako predtým zdôrazňuje kontinuitu so svojimi inštitucionálnymi predchodcami vo zväzku iných vysokých škôl, vrátane prešovského evanjelického kolégia. Práve kolégium, pôsobiace od r. 1667 ako Kolégium hornouhorských stavov, je priamym predchodcom moderného vysokého školstva v Prešove a pre našu univerzitu ostáva viac ako tradíciou. Pred šiestimi rokmi sme si pripomenuli jeho tristopäťdesiate výročie, spolu s dvadsaťročným jubileom našej univerzity. Kolégium hornouhorských stavov, založené a pôsobiace v pohnutých a nebezpečných časoch, napriek vôli mocných vtedajšieho sveta, vychovalo mnohých absolventov a dosiahlo pozoruhodné výsledky vo viacerých vedných odboroch. Zároveň ako akási „verejná vysoká škola“ raného novoveku, pôsobiaca v úzkom spojení s mestskými a stoličnými samosprávami je dodnes príkladom prepojenia autonómnej vzdelávacej inštitúcie s vonkajším prostredím. Jeho dejiny sú preto pre nás permanentnou inšpiráciou s mnohými paralelami so súčasnosťou a akiste aj budúcnosťou. Symbolom pevných väzieb, spájajúcich našu univerzitu s kolégiom je univerzitné logo, obsahujúce (od r. 2017) popri letopočte 1997 aj rok 1667.

Keď som pred ôsmimi rokmi vo vzťahu k tradíciám kolégia hovoril o tom, že v súčasnosti „naša univerzita už nie je ohrozovaná vonkajšími deštrukčnými zásahmi“, netušil som, čo prinesie už celkom blízka budúcnosť. Isteže, tieto zásahy sú iné, ako postihli kedysi kolégium (pobyt vojsk, rekatolizácia), ich dôsledky však v konečnom dôsledku môžu byť rovnako nebezpečné, zničujúce a pre univerzitu napokon likvidačné. O tieto vonkajšie zásahy pritom práve v minulom funkčnom období nebola núdza.

Na prahu môjho druhého funkčného obdobia, začiatkom roku 2020 vstúpila do životov všetkých nás prvá pandémia moderného sveta, známa ako Covid 19. Epidémia a jej dôsledky po prvý raz v novodobých dejinách plošne paralyzovali chod spoločnosti, vrátane vzdelávania, to vysokoškolské nevynímajúc. Vládne nariadenia nás najprv zahnali do karantény, potom do online režimu, práce z domu a pravidelne navštevovaných hromadných testovacích centier. Pritom sme sa všetci museli tváriť, že kvalita vzdelávacieho procesu tým nijako neutrpela. Opak je však pravdou. Utrpela a nie malé škody. Rovnako ako na stredných školách odpustením maturitných skúšok, asi po prvý raz v histórii. Podobne sa šíril dojem, že protipandemické opatrenia nemali vplyv ani na kvalitu vedeckého výskumu a jeho výstupov, čo bolo takisto fikciou. Ďalšie obrovské škody však utrpel samotný akademický život, medziľudské vzťahy, často aj pracovná disciplína a morálka. Určite ešte istý čas potrvá, kým sa po pandemickej karanténnej „ilegalite“ vráti akademický život, vzdelávací proces a vedecký výskum na univerzite do podoby spred pandémie, vrátane rôznych študijných, pracovných a sociálnych návykov. Treba však povedať, že samotná pandémia v konečnom dôsledku neohrozila pozíciu ani existenciu univerzity.

To sa však nedá povedať o ďalších vonkajších, najmä mocenských zásahoch do fungovania univerzity. Ešte počas zúriacej pandémie (a možno práve preto) boli vysoké školy na Slovensku postavené pred hrozbu likvidácie akademických slobôd, najmä akademickej samosprávy, kontroly kľúčových činností a hospodárenia štátnou mocou a v neposlednom rade nahradenia tradičných a v strednej Európe zaužívaných univerzitných štruktúr, reprezentovaných titulárnymi docentmi a profesormi, cudzím kontraktovým modelom. Slúžiť na to mala novela vysokoškolského zákona, pripravená na politickú objednávku ľuďmi nikdy nepôsobiacimi v akademickej sfére bez konzultácie s reprezentáciami vysokých škôl. Po neľahkom zápase, v ktorom zohrala naša univerzita nie bezvýznamnú úlohu, sa nakoniec podarilo dosiahnuť istý kompromis v podobe súčasnej právnej úpravy, kam sa dostali spomínané zámery v obmedzenej alebo zmiernenej podobe. Ten však v žiadnom prípade nemožno nazvať víťazstvom vysokých škôl v boji o zachovanie tradičných akademických hodnôt, iba ak menej trpkou porážkou.

To najhoršie však ešte iba malo nasledovať, a to v podobe znižovania dotácie zo štátneho rozpočtu pre verejné vysoké školy. Ambícia znížiť v priebehu troch rokov dotáciu pre vysoké školy o 15% pri permanentnom úsilí vysokoškolských reprezentácií o jeho výraznejšie navýšenie, čo sa dialo a stále deje u našich susedov z V4, sa spočiatku zdala ako nereálna či nemyslená vážne. Už v roku 2021 sa však slovenské vysoké školy prebudili do zlého sna, keď im na účty prišla dotácia nižšia o asi 25 miliónov Eur, čo je rozpočet jednej veľkej univerzity. Napriek obrovskému pobúreniu, protestom, argumentom aj dokázaniu, že k týmto výpočtom sa došlo na základe nesprávnych dát, došlo ku zníženiu dotácie aj v nasledujúcom roku, čo znamenalo spolu až 54 miliónov Eur. V prípade našej univerzity činí rozdiel medzi rokom 2020 a 2022 až 4 milióny Eur a niektoré iné vysoké školy toto zníženie priamo existenčne ohrozilo. Aj vďaka rokovaniam reprezentácií a nátlakovým akciám napokon vedenie rezortu rezignovalo na pôvodný zámer a uspokojilo sa so znížením dotácie o 10% v priebehu dvoch rokov, avšak bez splnenia požiadavky návratu výšky dotácie pre vysoké školy do stavu z r. 2020.

Netreba azda zdôrazňovať, že predstava o zvyšovaní kvality cestou znižovania rozpočtu je prinajmenšom a slušne povedané naivná a nezmyselná. Príklady susedných krajín jasne dokazujú, že iba výrazné navýšenie finančných vstupov do akademickej sféry môže viesť ku zvýšeniu kvality a presadeniu sa na medzinárodnom poli, ako sa to podarilo napr. maďarským vysokým školám, keď sa v minulom roku až 11 z nich (vrátane fakúlt) umiestnilo v prvej 500-ke šanghajského rebríčka. Pritom niektoré univerzity u našich susedov majú rozpočty vyššie, ako všetky naše vysoké školy spolu.

Ďalším ohrozením počas uplynulých troch rokov bola a je permanentná snaha o integráciu, či skôr redukciu počtu vysokých škôl, bez exaktných analýz a komparácií s okolitými krajinami, viac-menej s podobným cieľom ako spomínané znižovanie rozpočtu. Tieto ambície mali rôzne formy, od politických výziev o „samoredukovanie“, cez isté nie najšťastnejšie experimenty až po vypisovanie výziev z eurofondov na integráciu. Popri podrobných analýzach chýbali pritom akékoľvek vízie ďalších benefitov a trvalej udržateľnosti takýchto projektov.

Pritom výziev z eurofondov na zmysluplné projekty, uľahčujúce pôsobenie vysokých škôl bolo v uplynulých ôsmich rokoch len veľmi málo. Potom ako po medializovaných ťažko vysvetliteľných výsledkoch jednej z veľkých výziev došlo k nielen k jej zrušeniu, ale aj padaniu hláv, sa nasledujúci rezortní ministri s vypisovaním ďalších neponáhľali. Ak sme chceli pokračovať v rozširovaní a modernizácii objektov univerzity, museli sme využívať iné zdroje financovania. Všetky naše infraštruktúrne projekty v celkovej výške asi 12, 5 milióna Eur, sme realizovali pri minimálnej ponuke schém zo štrukturálnych fondov určených pre rezort školstva. Celkovo prostriedky získané na rozvojové projekty zo štrukturálnych fondov, najmä z iných rezortov ako z nášho, sotva ak presiahli jednu tretinu získaných financií na naše rozvojové projekty.

Práve úspešne ukončené rozvojové projekty, zamerané najmä na modernizáciu a rozšírenie univerzitnej infraštruktúry tvorili počas ôsmich rokov, napriek uvedeným negatívnym činiteľom, významnú časť plnenia úloh, ktoré si kedysi nové vedenie stanovilo. Ako som uviedol vo svojom prvom inauguračnom prejave: „Pred novým vedením budú stáť také úlohy, ako je minimalizovanie dopadu negatívneho demografického vývinu, dobudovanie štruktúry vybraných študijných odborov, zatraktívnenie univerzity pre zahraničných študentov, vybudovanie systému univerzitného marketingu, zmeny vzťahu ku študentom, zlepšenie podmienok štúdia, rekonštrukcia študentských domovov a výučbových priestorov vo Vysokoškolskom areáli na Ul. 17. novembra, či skultúrnenie okolia univerzitných campusov.“

Dovolím si bližšie sa zastaviť pri týchto cieľoch spred ôsmich rokov a ich splnení v tomto období. Aj keď negatívny demografický vývin neobišiel ani našu univerzitu a objektívne ho nemôžeme ovplyvniť, podarilo sa nám minimalizovať jeho dopady, čo ukazujú počty študentov zapísaných na štúdium v predchádzajúcich štyroch rokoch, keď došlo k zastaveniu poklesu, miernemu nárastu a napokon stabilizácii počtu študentov univerzity vo všetkých formách na približne 8 a pol tisícoch. Isteže, nepodarilo by sa to bez udržiavania atraktívnosti štúdia v rastúcej konkurencii na jednej a zvýšení podielu zahraničných študentov na strane druhej. Udržali sme si svoje postavenie ako štvrtej najväčšej univerzity podľa počtu študentov a rovnako sa umiestňujeme aj v rebríčku záujmu slovenských maturantov. Významnou mierou pokročila v uplynulom období internacionalizácia štúdia, čo dokumentuje skutočnosť, že podiel zahraničných študentov dosahuje takmer 17%, ako je to obvyklé na veľkých univerzitách v zahraničí.

Naše ambície v oblasti dobudovania štruktúry študijných programov zbrzdilo tak obdobie pandémie, ako i zmena pravidiel akreditácie a z toho vyplývajúce personálne možnosti fakúlt. Ako prvá univerzita na Slovensku sme začali realizovať učiteľstvo rómskeho jazyka a niektoré fakulty rozšírili svoju ponuku o nové profesijne orientované programy. Za veľmi dôležité naďalej pokladám zmenu vzťahu ku študentom a zlepšenie podmienok štúdia, čo sme vo veľkej miere realizovali rekonštrukciou študentských domovov. V súčasnosti máme zrekonštruované a zmodernizované tri zo štyroch študentských domovov, čo predstavuje asi 90% našej ubytovacej kapacity a znamená, že takmer dvetisíc našich ubytovaných študentov konečne môže bývať v podmienkach, zodpovedajúcich 21. storočiu. Realizovali sme aj rekonštrukciu viacerých výučbových priestorov, za ktoré spomeniem aspoň aulu vo Vysokoškolskom areáli. V plnom rozsahu sa nám podarilo realizovať ambíciu skultúrnenia univerzitných campusov, a to rekonštrukciou jedného a výstavbou dvoch parkov v univerzitnom areáli na ul. 17. novembra, čím sa úplne zmenil vzhľad zastaralého chátrajúceho campusu.

V oblasti vonkajších vzťahov sa nám nielen podarilo vybudovať systém univerzitného marketingu, ale prehĺbením inštitucionálnej spolupráce sme pokročili v upevnení pozície univerzity v stredoeurópskom akademickom priestore a nadviazaním inštitucionalizovaných kontaktov so samosprávami a strednými školami v celom východoslovenskom regióne, naplnených konkrétnym obsahom, prehlbujeme realizáciu tretej misie univerzít. Aj v duchu niekdajšieho kolégia, úzko prepojeného so stavovskými samosprávami.

Mohol by som ešte dlho pokračovať vo výpočte realizovaných projektov a výsledkov práce vedenia univerzity v predchádzajúcich dvoch funkčných obdobiach. Takáto podrobná bilancia nie je však cieľom tohto príhovoru a odznie na inom fóre. Stojíme na prahu nového funkčného obdobia vedenia univerzity. Vedenia, ktoré bude kontinuálne pokračovať v činnosti dvoch predchádzajúcich a popri dotiahnutí začatých či zamýšľaných zámerov a projektov sa bude snažiť o ďalšie pozdvihnutie univerzity a zvýšenie jej váhy v oblasti výskumu, vzdelávania, internacionalizácie i miesta a funkcie v regionálnych štruktúrach.

Vedenie urobí všetko preto, aby si univerzita aj v nasledujúcich štyroch rokoch udržala svoje pozície v slovenskom a stredoeurópskom akademickom priestore. V oblasti vzdelávania bude treba flexibilne reagovať na potreby spoločenskej praxe, a to najmä akreditáciou nových profesijných študijných programov. Pritom sa nevzdáme ani ambície o rozšírenie ponuky zdravotníckeho vzdelávania v súlade s potrebami spoločnosti. Pritom bude potrebné naďalej pracovať na zlepšovaní podmienok štúdia pre našich študentov, vrátane zmeny prístupu pedagógov, čo ostatne, predpokladajú aj viaceré ustanovenia ministerstvom pripravovaných výkonnostných zmlúv. V oblasti vedy musíme naďalej pokračovať v postupnom zvyšovaní kvality svojich publikačných výstupov a zlepšovaní grantovej úspešnosti, vrátane zahraničných a medzinárodných schém. Skutočnosť, že už päť našich vedeckých časopisoch je v prestížnych databázach a monografie z univerzitného vydavateľstva sa dostali na rovnako prestížny Nordic List, dokazuje, že je to možné aj v prípade takejto humanitne a spoločenskovedne orientovanej univerzity. Väčšiu pozornosť bude treba venovať vedeckovýskumnej činnosti doktorandov a mladých výskumných pracovníkov. V oblasti rozvoja ostáva najväčšou výzvou komplexná rekonštrukcia Vysokoškolského areálu na ul. 17. novembra, o čo sa ostatne snažíme už v súčasnosti, ako aj rozšírenie výučbových kapacít niektorých fakúlt (FZO, FEOM) a rekonštrukcia posledného zo štyroch študentských domovov. V oblasti vonkajších vzťahov bude potrebné komplexnejšie využívanie rôznych medzinárodných akademických, nielen mobilitných schém a vstup do viacerých segmentov regionálnej spolupráce so samosprávami a podnikateľskými subjektmi. A samozrejme, už nasledujúce mesiace určite prinesú ďalšie úlohy a výzvy, na ktoré bude musieť univerzita reagovať. Tie prvé už o mesiac po návšteve pracovnej skupiny akreditačnej agentúry a ďalšie potom v podobe často spomínaných a medializovaných výkonnostných zmlúv s ministerstvom.

Isteže, neminú nás ani nové vonkajšie hrozby v tejto náročnej a ťažkej dobe. Nemalým ohrozením ostáva však aj pretrvávajúca energetická kríza s očakávaným zvyšovaním cien energií pred vykurovacím obdobím a pokračujúca vojna u našich susedov. Možnú hrozbu predstavujú potom aj rôzne snahy o zideologizovanie časti akademickej obce a snaha o pretvorenie univerzít na arénu zápasu nových, netolerantných agresívnych ideológií.

Všetko však závisí od vonkajších podmienok, v ktorých iste, aj keď by sme si idealisticky priali opak, nebude núdza o ďalšie negatívne zásahy do akademického života. V súčasnosti vrcholí na Slovensku predvolebný boj, pričom viaceré politické strany ponúkajú opäť naivné nekvalifikované populistické riešenia, obsahujúce najmä redukciu počtu vysokých škôl, zároveň zvýšenie kvality a dokonca i vstup do magickej prvej päťstovky šanghajského rebríčka, bez výraznejšieho navýšenia ich rozpočtu. Posledný septembrový deň prebehnú predčasné voľby do NRSR a my zatiaľ môžeme veriť, že z nich vzíde vláda, ktorá si bude opäť vážiť vzdelanie a vedu, realizované na svojich vlastných univerzitách a nebude šetriť na rozpočte verejných vysokých škôl, ak pre nič iné, aspoň preto, aby naši mladí ľudia ostali študovať a následne aj pracovať doma. A možno aj nie, bolo by to asi až príliš ideálne. V tom prípade nám ostáva opäť zápasiť o našu dôstojnú existenciu, o finančné prostriedky, o študentov a spoločenské uznanie, tak ako doteraz. Musíme iba veriť, tak ako verili kedysi profesori a kurátori prešovského kolégia, vyjadrené slovami Františka II. Rákócziho, Iustam causan Deus non derelinquet, Správnu vec Pán Boh neopustí.

Záverom svojho príhovoru by som sa chcel obrátiť na študentov, najmä prvých ročníkov. Vybrali ste si za miesto, kde chcete získať univerzitný diplom Prešovskú univerzitu. Univerzitu, ktorá má za sebou viac ako tristopäťdesiatročnú minulosť a ponúka širokú škálu študijných programov vo všetkých troch stupňoch štúdia. Zároveň je to univerzita v jednom z najkrajších miest našej krajiny. Vaše rozhodnutie bolo správne a verím, že ho nikdy neoľutujete. Sloganom našej univerzity je veta Quamvis Eruditio, teda Viac ako vzdelanie. Nové vedenie univerzity chce a urobí patričné kroky na to, aby tieto slová naplnilo konkrétnym obsahom, prinášajúcim pridanú hodnotu Vášmu štúdiu. Tým, ktorí prichádzajú z väčšej diaľky, poskytuje univerzita ubytovanie v moderných, zrekonštruovaných študentských domovoch. Ďalej univerzita ponúka mnohostranné možnosti pre športové a kultúrne aktivity. Komplex športovísk v jej areáli, vrátane telocviční, rekonštruovaného atletického štadióna a krytej plavárne budú iste pre mnohých miestom relaxu a trávenia voľného času. Kultúrne aktivity študentov už dlhodobo saturujú umelecké súbory, spevokoly, či študentské divadlá. Osobitnými príležitosťami k voľnočasovým aktivitám sú festivaly ako Akademický Prešov. Ďalšie možnosti pre záujmovú činnosť a trávenie voľného času poskytuje mesto Prešov so svojimi kultúrnymi, športovými i reštauračnými zariadeniami. Mnohí z Vás sa budú iste venovať aj študentskej vedeckej odbornej činnosti a využívať pritom modernú výskumnú infraštruktúru univerzity. Verím, že využijete možnosti, ktoré Vám štúdium v Prešove bude ponúkať a aj počas študijných pobytov na iných univerzitách, aj po ukončení štúdia sa budete hlásiť k našej univerzite a šíriť o nej objektívny a pozitívny obraz. V duchu slov jednej z najvýznamnejších vedeckých osobností Prešova, polyhistora Jána Mateja Korabinskeho: Turpe est ignorare ea, quae contigere domi.

Nakoniec by som sa chcel obrátiť na Vás, tvorivých a administratívnych zamestnancov našej univerzity a poďakovať Vám za prácu, ktorú ste v uplynulom neľahkom období, často bez zodpovedajúceho ohodnotenia, pre univerzitu vykonávali a vykonávate. Úplne na záver mi dovoľte zaželať študentom úspešné štúdium, zamestnancom veľa pracovných a osobných úspechov a Vám všetkým prítomným najmä pevné zdravie a príslovečný kúsok šťastia. Našej univerzite potom už tradične prajme Vivat, crescat et floreat!

 

Dr. h. c. prof. PhDr. Peter Kónya, PhD. 

rektor PU