Milí členovia akademickej obce UNIPO,

máme pred sebou veľkonočné sviatky. Čas, kedy si s celým kresťanským svetom pripomíname smrť „Nevinného“. Hľadiac na evanjeliový pašiový príbeh sa ako z obrazu vynárajú postavy, za ktorými stoja hodnoty ako moc, postavenie, prestíž, peniaze, i zdanlivú spravodlivosť. To čo ich spája, je ich schopnosť stáť nad druhými s pevnou rukou, ktorá má zabezpečiť  zdanlivý pokoj. Avšak veľkonočné sviatky nesú dvojaký obraz. Ten prvý je vyskladaná mozaika nespravodlivosti sveta, v ktorom žijeme ako deti Adama. Jednotlivé kamienky majú rôzne podoby, ale jedno spoločné. Slabí majú pochopiť, kto tu má moc. Strach zo straty prestíže, strach z odhalenia pravdy, zo straty slávy a vlastných pozícii dohnali veľkňazov a starších ľudu k rozhodnutiu – musí zomrieť. Pýcha, ktorá neznesie konkurenciu očakáva len slepú lojalitu so systémom, ktorý bol namáhavo budovaný dlhé roky. Obraz, z ktorého čítame, že vo svete, cirkev nevynímajúc, sa pohybujú samospravodlivý ľudia a rôzne záujmové skupiny, ktoré nemajú zľutovanie so slabými, ba ani s nevinnými. Bude lepšie, ak jeden, ktorý nás vnútorne vyrušuje zahynie, ako by mali trpieť záujmy celej skupiny. Veľká noc nám nanovo priblížila rôzne odtiene týchto postáv, sveta kde súkromné záujmy sú nad záujmami pravdy a spravodlivosti. Lojalita ako schopnosť  brániť vyššie záujmy, bez ohľadu na skutočnosť, či sú tieto záujmy spravodlivé a aký majú dopad na slabých a ukrivdených. Koľko takejto falošnej lojality nájdeme v korupčných kauzách, vo vyšetrovacích orgánoch, v politike, v spoločnosti. Koľkokrát sa ľudia ocitnú pod tlakom mocnejších, ktorí odhalili nejakú slabosť a takto si zaviazali k lojálnosti a nekritickosti podriadených. Niektorí sú lojální, nakoľko ich životné ciele korešpondujú s vyššími záujmami, teda bytostne profitujú z tejto lojálnosti.  

Ak jednotlivec vystúpi z tohto davu a poukáže na zlyhanie, či neetickosť vyšších záujmov, začne byť problémom.  Spoznal to Ježiš, martýri, Hus, Galileo, Bezák, Zaszepa,  v spoločnosti zase Palach, Remiáš, Kuciak. Smrť však  nie je posledným slovom, ani riešením nepohodlnej pravdy vo svete. Moc vzkriesenia je svetlom, ktoré pravdu zjavuje v novej sile a moci. Nech tento odkaz prežaruje dnešnú politickú, cirkevnú, rodinnú, aj spoločenskú sféru, nech prepaľuje tzv. vyššie záujmy, aby prinesená obeť, ktorí ostali bytostne verní pravde a ktorí ju oddane hľadali v živote spoločnosti aj cirkvi neostane len prázdnou spomienkou, ale žitou realitou, ktorá prinesie nový jarný závan korektnosti a spravodlivosti. Nech priestor akademickej pôdy UNIPO ostane vždy priestorom hľadania pravdy a spravodlivosti. Lebo Veľká noc nám pripomína dôležitú potrebu: „nezabudnúť“. A nezabudnúť znamená precitnúť a prežiť...

Mgr. Peter Mihoč 

biskup Východného dištriktu ECAV na Slovensku

 

***

VEĽKONOČNÉ – PASCHÁLNE POSOLSTVO 2023

Zmyslom každého sviatku – nielen cirkevného, ale i štátneho – je pripomenúť si nejakú udalosť, ktorá má trvalý význam. Niečo, čo sa stalo kedysi, ale ešte i dnes je prospešné na to pamätať. Niečo, čo v sebe nesie hlboký odkaz a pre náš život má zásadný význam. Núka sa otázka – je niektorá z udalostí, ktoré si každoročne pripomíname, osobitne dôležitá? Myslím, že aspoň pre kresťanov je odpoveď jasná – niet v dejinách významnejšej udalosti, ako bolo Zmŕtvychvstanie Iisusa Christa.

Svet po tomto „zlome“ v dejinách už nebol ako predtým – Christovo Zmŕtvychvstanie zmenilo všetko. O čom nám smrť Božieho Syna na Kríži hovorí predovšetkým? Na prvý pohľad sa zdá, že o tom, kam až bol vo svojej zlobe a nenávisti schopný zájsť človek. Len málokto pochopí, že je to najmä o tom, kam až bol vo svojej láske k človeku schopný zájsť Boh – a bol schopný zájsť poriadne ďaleko, až po smrť na Kríži. On skutočne miloval a miluje človeka „do krajnosti“ (Jn 13, 1). Takúto lásku smrť nemohla poraziť – a práve o tomto je zvesť Zmŕtvychvstania, novina Veľkej noci.

Táto zvesť stavia všetko na hlavu. Kríž a hrob priniesli najväčšiu radosť – radosť z víťazstva Života nad smrťou – celému svetu.

V ľudskom živote považujeme prázdnotu za čosi zlé. Ak má človek prázdne srdce, je to zlé. Ak má človek prázdny život, je to zlé. Ale prázdny Boží hrob – to je čosi, čo je veľmi dobré. Táto prázdnota je tou najlepšou prázdnotou. Táto prázdnota môže zaplniť – ak to Christovi dovolíme – všetky naše slabosti a zlyhania, obavy a zúfalstvá, zlosť a nelásku.

Pán naozaj vstal z mŕtvych (Lk 24, 34)! Toto je pravý a najlepší dôvod na radosť počas veľkonočných sviatkov. Prajem nám všetkým, aby sme ich prežili nielen radostne, ale aj požehnane!

† Rastislav

arcibiskup prešovský,metropolita českých krajín a Slovenska

 

***

Imagine there´s no heaven. It´s easy if you try.

No hell below us, above is only sky.

Predpokladám, že mnohí z vás poznajú túto podmanivú pieseň Johna Lennona:

Predstav si, že nejestvuje nebo. Je to jednoduché, len to skús.

Pod nami žiadne peklo, nad nami len obloha.

 

Pieseň, ktorá sa síce tvári humanisticky, ale berie človekovi, akýkoľvek zmysel života. Ak je totiž toto pravda, potom povieme človekovi: Máš smolu. Narodil si sa do zlej situácie, do nešťastnej doby, do chudobnej rodiny, nemôžem pre teba nič urobiť.

Svätý Jakub píše: „Ak povieš chudobnému: niekde sa zohrej a najedz, a nedáš mu čo potrebuje, aká je tvoja láska bez skutkov.“ Mnoho ráz zoči-voči takýmto situáciám zlyháme. Ale mnoho ráz si aj svoje zlyhanie uvedomíme a chceme ho napraviť. A prečo? Lebo máme príklad Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, ktorý prišiel, aby nám slúžil. Dal som vám príklad, aby ste si aj vy navzájom slúžili v láske. Aký by bol svet bez Krista? Veď to aj vidíme. 

Svätý Otec vo svojom posolstve k pôstnemu obdobiu citoval z Matúšovho evanjelia: „A pretože sa rozmnoží neprávosť, v mnohých vychladne láska“. V mnohých z nás vychladla láska. Zamerali sme svoj život, len na tento svet. Nič nad nami, nič pod nami. Človek má hodnotu, len ako výrobný prostriedok, vo vzťahoch len do tej miery, kým mi druhý neubližuje. Ale Boh sa zľutoval nad nami: Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, v ktorom môžeme znova osloviť Boha: Otče! 

To je tá najväčšia služba, akú poskytol Boh ľuďom: Zobral na seba všetku ľudskú úbohosť, sebectvo, zmyselnosť, lakomosť, lži – jedným slovom: HRIECH a vrátil ľudstvu nový život. Ten život, ktorý má sám v sebe, ktorý je životom lásky, životom, ktorý je večný, lebo láska nikdy nezanikne. 

Veľkonočné ráno nám prinieslo starobylú a vždy novú zvesť: Kristus vstal z mŕtvych! Ozvena tejto udalosti vyšla z Jeruzalema pred dvadsiatimi storočiami a znie naďalej v Cirkvi, ktorá nesie v srdci živú vieru Márie - Ježišovej matky, vieru Magdalény a ďalších žien, ktoré ako prvé uzreli prázdny hrob, vieru Petra a ostatných apoštolov. 

Drahí bratia a sestry! Vzkriesený Kristus kráča pred nami. Predstav si, že jestvujú nové nebesia a nová zem, na ktorých panuje spravodlivosť. V našom srdci je radosť a bolesť, na našej tvári úsmev a slzy. Takáto je naša pozemská realita. Avšak Kristus vstal z mŕtvych, je živý a ide s nami. Preto spievajme a kráčajme, s pohľadom upreným na nebo. On nás chce ubezpečiť, že nebo jestvuje! Slovo, svätého Jána Zlatoústeho ktoré sa číta vo veľkonočné ráno hovorí:

Prišlo spoločné kráľovstvo. Nikto nech sa nezarmucuje nad previneniami, lebo z hrobu zažiarilo odpustenie. Nech sa nik nebojí smrti, lebo Spasiteľova smrť nás oslobodila. Zničil ju ten, ktorého zajala. On zostúpil do predpeklia a peklu odňal korisť a peklo sa zarmútilo, keď okúsilo jeho telo. Prorok Izaiáš to videl a zvolal: Peklo bolo plné trpkosti, keď sa tam dole s tebou stretlo. Bolo plné trpkosti, lebo bolo odstavené, bolo plné trpkosti, lebo bolo porazené, bolo plné trpkosti, lebo bolo potupené a zosadené, bolo plné trpkosti, lebo bolo spútané. Prijalo telo a stretlo sa s Bohom. Prijalo zem a zrazilo sa s nebom. Prijalo to, čo videlo, a padlo do toho, čo nevidelo. Smrť, kde je tvoj osteň? Peklo, kde je tvoje víťazstvo? Kristus vstal z mŕtvych a ty si porazené. Kristus vstal z mŕtvych a padli démoni. Kristus vstal z mŕtvych a radujú sa anjeli. Kristus vstal z mŕtvych a vládne život. Kristus vstal z mŕtvych a nikto nezostal v hrobe. Hľa, Kristus vstal z mŕtvych a stal sa prvým medzi zosnutými. Jemu sláva na veky vekov. Amen.

Mons. Peter Rusnák 

Apoštolský administrátor

sede vacante Prešovskej archieparchie