Za Prokipom Kolisnykom
(16. júl 1957 Potašňa, Ukrajina – 25. máj 2021 Prešov, Slovensko)
„som krížik tvoj,
som čysnycia
prijmi
+++
aby som vyžil maľujem pre ľudí
aby som žil
- len
pieseň, zem, slnko, hviezdy, sokol, umenie
- Boh“
Prokip Kolisnyk (1995)
So Slovenskom, s Prešovom bol Prokip Kolisnyk spojený vyše štyridsať rokov. Mal tu rodinu, priateľov, študentov na Prešovskej univerzite. Ale nikdy, nikdy nezabúdal na miesta odkiaľ prišiel. Aby si aj jeho v ďaleko-blízkej ukrajinskej rodnej Potašni ľudia pripomínali a pamätali, podaroval im múzeum, ktoré skoncipoval a s pomocou spriaznených duší takmer vlastnoručne dal dokopy.
Hoci Prokip tvoril pre ľudí, vždy sa snažil uchopiť a zhmotniť niečo, čo človeka presahuje. Dokonca aj v takom na prvý pohľad praobyčajnom zátiší alebo krajine. Nehovoriac o biblických motívoch a podobenstvách, mýtoch a legendách, ku ktorým sa neustále vracal. Návraty však chápal „ako filozofickú koncepciu a nie ako nostalgický akt“. Preto aj niektoré svoje diela výstavy zvykol tak pomenúvať.
S obrazmi Prokipa Kolisnyka sme sa mohli stretnúť na mnohých výstavách na Slovensku i v zahraničí. Samozrejme, aj v Univerzitnej knižnici Prešovskej univerzity, kde vždy nachádzal pochopenie a podporu.
Tvorba Prokipa Kolisnyka, výtvarná, i tá literárna, ešte len čaká na svoje hlboké hodnotenie. Lebo si to nepochybne zaslúži. Teraz si pomôžeme slovami z nášho textu Špirála vyšívaného slnka z katalógu Umelca (1995): „Ozveny a legendy. Ozveny minulosti i budúcnosti. Legendy večnosti. Sú tak zhustené, že zavážia viac ako najbližší okolitý vesmír. Legendy večného striedania dňa a noci, noci a dňa. Bez dna. V strede je len radostný pôžitok z neznáma pred nedotknutým plátnom. Neskôr ho osídlia prepletence symbolov. Zakryjú jeho cudnú nahotu, aby obnažili myseľ. Tá pulzuje, napína tepny znakov okysličované po tisícročia tými, čo chceli vidieť za zrkadlo. Odmenou im bývala sláva i Sokratova čaša. Napriek tomu nikdy sa nevrátili na stromy. Pomaly ani nebude kam. Ešte tak lietať. So zavretými očami. Zrazu súrna správa. Letisko Zem neprijíma. Rozplynúť sa v noosfére“.
Jeden z jeho obrazov sa nazýva Aj mňa pohltí tma (1993). Stalo sa. Obrazy Prokipa Kolisnyka, obrazy svetla a sveta však nikam neodišli. Sú s nami, sú v nás.
doc. Vladislav GREŠLÍK, ArtD.
Inštitút hudobného a výtvarného umenia FF PU
V médiách:
https://www.youtube.com/watch?v=axYxe4qtMV8
https://www.teraz.sk/kultura/zomrel-akademicky-maliar-a-pedagog-pro/552024-clanok.html
https://www.tv7.sk/index.php/spravodajstvo/item/1662-odisiel-prokip-kolisnyk
https://www.ahoj.tv/clanky/clanok/6459/
https://dnesky.sk/zomrel-akademicky-maliar-ako-aj-i-pedagog-prokip-kolisnyk/
https://davdva.sk/zomrel-akademicky-maliar-a-pedagog-prokip-kolisnyk/
https://www.dalito.sk/zomrel-prokip-kolisnyk-akademicky-maliar-a-dlhorocny-pedagog/
