Vo veku 88 rokov nás 25. januára 2021 opustil Prof. PhDr. Juraj Bača, CSc., ktorý dlhé roky pôsobil na Katedre ukrajinistiky Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Literárny vedec, publicista, občiansky a kultúrno-spoločenský aktivista patril zároveň k najaktívnejším osobnostiam ukrajinskej národnostnej menšiny na Slovensku.

Prof. PhDr. Juraj Bača, CSc. sa narodil 13. mája 1932 v Kečkovciach, okres Svidník. Pochádzal z desiatich detí roľníckej rodiny. Šesť tried základnej školy skončil v rodnej dedine, meštiansku školu  vo Svidníku (1947), Ruskú obchodnú akadémiu v Prešove (1951).

V školskom roku 1951-52 učil na Ruskom gymnáziu Duklianskych hrdinov vo Svidníku a súčasne absolvoval prvý ročník Pedagogickej fakulty Slovenskej Univerzity v Prešove formou DŠ. Tretí semester absolvoval na dennom štúdiu na PF SU v Bratislave, ІV.-VI. semester  na PF SU v Prešove (1954).

Po ukončení vysokoškolského štúdia sa stal asistentom na Katedre ruského jazyka a literatúry prešovskej Vysokej školy pedagogickej a formou DŠ pokračoval v štúdiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktoré ukončil v marci 1956 roku. Koncom októbra 1956 bol vyslaný do vedeckej ašpirantúry na Katedru ukrajinskej literatúry Kyjevskej štátnej Univerzity Tarasa Ševčenka, kde 13. mája 1960 roku obhájil kandidátsku dizertáciu.

Po návrate z Ukrajiny (máj 1960) kandidát filologických vied Juraj Bača prešiel pracovať na Katedru ukrajinského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika. Kandidát vied Juraj Bača začal pracovať na Katedre ako odborný asistent a po docentskej obhajobe (marec 1963) od 1. januára 1964 ako docent ukrajinskej literatúry.

Juraj Bača sa ukrajinistike začal hlbšie venovať vstupom do vedeckej ašpirantúry.  V marci 1958 roku odišiel na dvojmesačnú stáž do Ľvova, kde sa v ukrajinskom prostredí – podľa jeho priznania – „za dva mesiace vo Ľvove stal Ukrajincom, a ukrajinistom – v Kyjeve“.

V 60. rokoch 20. storočia bol Juraj Bača jedným z najaktívnejších ukrajinských publicistov Československa. Jeho publikácie sa vyznačovali ostrosťou nastoľovania závažných problémov, pravdivosťou a presvedčivosťou argumentácie, čo sa nemohlo páčiť vtedajšej štátnej i straníckej moci. Publicistika Juraja Baču sa prerokúvala na najvyšších straníckych orgánoch v Bratislave, Prahe, Kyjeve i Moskve, ba dokonca na stretnutí Politbyra ÚV KSSZ a Predsedníctva ÚV KSČ v Čiernej nad Tisou. Pár dní pred vstupom sovietskych vojsk do Československa prvý tajomník ÚV KS Ukrajiny mával pred účastníkmi zasadnutia Bačovou reportážou „Zdrastuj, Ukrajino!“ ako vzorom antisovietskych písačiek. Po okupácii Československa práve za jeho publicistiku Juraja Baču vylúčili zo strany i zo zamestnania a na plných dvadsať rokov mu znemožnili akúkoľvek verejnú spoločenskú činnosť. Súčasne mal zákaz čokoľvek publikovať. Okrem toho ho v roku 1973 odsúdili na štyri roky väzenia za prenesenie rukopisu práce Ivana Dzjubu „Internacionalizmus či rusifikácia?“ z Ukrajiny do Československa a za jej rozširovanie a odoslanie na Západ, kde bola neskôr knižne vydaná. Vtedy (v r. 1971) napísal svoje veľmi kritické hodnotenie povojnového vývoja nášho štátu (a v ňom predovšetkým politiky Komunistickej strany Československa) Moje chápanie veci (″Моє розуміння справи″) – svoje individuálne.. a poslal ho priamo na ÚV KSČ celých šesť rokov skôr ako to urobil kolektív českých disidentov v roku 1977. Vtedy (v rokoch 1973-1993) začal písať aj Listy samému sebe (“Листи самому собі”), ktoré boli neskôr vydané knižne. Súčasne v tom čase pracoval aj nad románom Olexa (“Олекса”).

Dо r. 1990 Juraj Bača pracoval ako pomocný robotník, šofér, skladník a pod.  V máji 1990 roku bol Juraj Bača po vykonaní konkurzu prijatý na predchádzajúce pracovné zadelenie – na miesto docenta ukrajinskej literatúry na FF UPJŠ v Prešove. V novembri 1995 pred VR Filologickej fakulty Vysokej školy pedagogickej v Nitre úspešne vykonal inauguráciu na miesto profesora ukrajinskej literatúry, avšak v priebehu piatich rokov mu tento titul nebol udelený. Preto v roku 2000 J. Bača zopakoval celý proces inaugurácie na miesto profesora pred VR Prešovskej univerzity, ktorá medzitým získala právo udeľovať titul profesor v odbore literárna veda, a 15. februára 2001 roku mu prezident SR odovzdal dekrét profesora literárnej vedy. Profesor Juraj Bača ukončil zamestnanie na Prešovskej univerzite 30. júna 2002 po dosiahnutí dôchodkového veku.

Prof. Juraj Bača – je autorom monografie Literárne hnutie na Zakarpatsku v polovici XIX. st. (“Літературний рух на Закарпатті середини 19 ст.” (Пряшів, 1961) а Z dejín ukrajinskej literatúry Zakarpatska a ukrajinskej literatúry v Československu (“З історії української літератури Закарпаття та Чехословаччини” (Пряшів, 1998), zbierky poviedok A Tvojej mamke závidím (“А матері творїй завиджу” (Пряшів, 1991 р.), románu Olexa (“Олекса” (Київ, 1993), dokumentárnej a inej prózy Listy samému sebe (“Листи самому собі” (Пряшів, 1997 р.)

Po tomto čase autor ešte vydal:

• Juraj Bača: Na právach rukopisu – zbierka poézie (Юрій Бача, “На правах рукопису” –

збірка поезії (Париж-Львів-Цвікау, 2002 р.),

• Juraj Bača: Dobrý deň, Ukrajina! – štúdie o Ukrajine (Юрій Бача “Добрий день,

Україно”, Пряшів, 2002 р.).

• Juraj Bača: Výber z diela 2006  (Юрій Бача, „Вибрані твори”, „Мистецька лінія”,

Ужгород, 2006 р., С. 555 – výber umeleckých textov autora),

• Juraj Bača: Výber z diela 2008 (Юрій Бача, „Вибрані твори” „Мистецька лінія”,

Ужгород, 2008 р., С. 592 – výber z literárnej vedy a publicistiky).

• Tretí zväzok Juraj Bača: Výber z diela – memoáre a iné „záverečné“ materiály – 2011 –

„v tlači“ (pre nedostatok prostriedkov).

• V roku 2006 autor vydal Rodokmeň Andreja Baču z Kečkoviec – k stému výročiu narodenia jeho otca (″Родовід Анрія Бачі з Кечковець″ – до сторіччя народження свого

батька″).

• V roku 2008 tretím prepracovaným a doplneným vydaním v Užhorode vydali ešte kolektívnu publikáciu Jurij Bača, Andrij Kovač a Mykola Štec pod názvom  Prečo, kedy a ako? Otázky a odpovede z kultúry a dejín Ukrajincov Československa (Юрій Бача, Андрій Ковач та Микола Штець, Чому, коли та як? – третє доповнене та перероблене видання. Запитання та відповіді з культури та історії українців Чехословаччини″, ″Мистецька лінія, 2008, С. 77)

Väčšinu kníh autor vydal na vlastné náklady.

Juraj Bača bol ženatý. Manželka – Ľuba Ľubimová bola stredoškolská profesorka. Mali dvoch synov: Alexander (″Саша“, *1958) a Alexej (″Алеша″ *1963 †2005).

Z fotoalbumu prof. Juraja Baču: https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Baca1/subor/priloha.pdf

 

Česť jeho svetlej pamiatke!

 

Inštitút ukrajinistiky FF PU