Vážené kolegyne a kolegovia,

milí študenti,

ako každoročne v posledných troch desaťročiach si dnes pripomíname výročie udalostí, ktoré vošli do dejín pod menom Nežná revolúcia. Tak ako všetko v týchto neľahkých časoch, aj tento významný sviatočný deň strávime v neštandardných, „dištančných“ podmienkach. Ani núdzový stav a mimoriadna situácia, v ktorej sa všetci nachádzame, však nemôže zatieniť význam 17. novembra 1989 a prinútiť nás, aby sme naň spomínali v inom, menej exponovanom čase, či dokonca ho prešli mlčaním.

Udalosti vo vtedajšom Československu v novembri 1989 vošli do histórie ako „Nežná“ alebo „Zamatová“ revolúcia. Tento zjemňujúci prívlastok však v žiadnom prípade neznižuje ich význam. Dôležitosť prelomových udalostí, hoci aj revolúcií, v dejinách civilizácie totiž nie je daná počtom obetí ani rozsahom násilností, ukrutností alebo dĺžkou občianskej vojny, ktorú spôsobili. Určujú ju výsledky konkrétneho sociálno-politického prevratu, jeho prínos pre väčšinu obyvateľstva a ďalšie napredovanie civilizácie. A to dokonca i mimo rámca štátneho útvaru, v ktorom sa v konkrétnej historickej epoche odohrali. Podobne ako revolúcie z jari 1848 priniesli strednej Európe rovnosť pred zákonom a základné občianske slobody, popri národnej emancipácii, aj revolúcia spred tridsaťjeden rokov priniesla nám, obyvateľom vtedajšieho Československa koniec diktátu jednej strany, obnovenie základných občianskych slobôd, demokratizáciu verejného života a vôbec slobodu v rôznych významoch tohto pojmu. Jej výdobytky ostali aj po zániku Československa a stali sa trvalou súčasťou našej súčasnosti.

Iste nemožno nespomenúť ani to, že v ten istý deň si pripomíname Medzinárodný deň študentstva, na pamiatku zatvorenia českých vysokých škôl nemeckými nacistami a následných krvavých udalostí v roku 1939. Podobne ako vtedy, aj polstoročie neskôr zohrali významnú úlohu študenti.

Či už sme boli účastníkmi alebo aspoň divákmi prelomových novembrových udalostí spred tridsaťjeden rokov, alebo ste sa prišli na svet až v období demokracie, pre všetkých nás je odkaz Novembra 1989 nesmierne dôležitý a zaväzujúci. Dejiny, a to nie tak dávne, nám totiž jasne ukazujú, ako ľahko o slobodu možno prísť. Preto  musí byť vecou nás všetkých dbať o to, aby budúce generácie opäť nemuseli bojovať za demokraciu a slobodu, a nedopustiť deštrukciu hodnôt, ktoré sa síce stali v posledných troch desaťročiach samozrejmosťou, no v mnohých, a to aj (aspoň geograficky) európskych krajinách, ešte stále nie sú. 

Pre univerzitné prostredie to azda najviac platí vo vzťahu k akademickým slobodám a akademickej samospráve, ktoré sú takisto výdobytkom Nežnej revolúcie. V niektorých, aj západných krajinách sú akademické slobody vystavené silnému tlaku zo strany politiky a biznis sféry s cieľom pod zámienkou zefektívnenia fungovania rezortu zmocniť sa úplnej kontroly nad vysokými školami. Niektoré nedávno zverejnené oficiálne dokumenty ukazujú, že Slovensko ani v tomto nie je výnimkou. Pamätajme preto stále na to, že akademické slobody a samospráva sú aspoň za bránami univerzít tým najcennejším, čo akademickej sfére zanechal November 1989, a nedajme si ich zobrať. Bez nich by totiž mohlo nasledovať niečo, čo mnohí z nás kedysi zažili a čo malo veľmi ďaleko k slobode vyučovania a bádania. Aj preto je November 1989 jedným z najvýznamnejších míľnikov v našich dejinách a je povinnosťou nás všetkých dbať o zachovanie jeho dedičstva. Aby už nikdy nedošlo k tomu, čo sa stalo pred osemdesiatjeden rokmi.

prof. Peter Kónya

rektor Prešovskej univerzity v Prešove