Dôstojná rozlúčka a poďakovanie sa zamestnancom univerzity, odchádzajúcim do dôchodku, je už niekoľko rokov neodmysliteľnou súčasťou programu rektora univerzity prof. Petra Kónyu. Posledné priateľské stretnutie sa uskutočnilo za účasti Andrej Baňasa, doktorky Tatiany Čekanovej a docenta Ľudovíta Petraška.

„Dovoľte mi, aby som sa vám poďakoval za roky, desaťročia strávené na našej univerzite, za vašu svedomitú prácu, aj vďaka ktorej mohla univerzita prosperovať a posúvať sa vpred,“ zneli slová rektora Kónyu, ktorý pri odovzdaní ďakovného listu zaželal odchádzajúcim zamestnancom predovšetkým pevné zdravie a zaslúžený oddych.

 „Na Pedagogickej fakulte som ako externá učiteľka pracovala od  roku 2001. Vyučovala som špeciálnopedagogické didaktiky na novovzniknutej katedre špeciálnej pedagogiky, kde som bola v roku 2007 prijatá ako lektorka. Môžem povedať, že práca na univerzite ma veľmi napĺňala,“ uviedla Tatiana Čekanová, ktorá za svoju najväčšiu zásluhu považuje vybudovanie fungujúceho systému špeciálno-pedagogickej praxe. Ako doplnila, ani dnes sa nenudí nakoľko po odchode do dôchodku vyhrala výberové konanie a pôsobí ako riaditeľka súkromnej praktickej školy.

Takmer polstoročie na univerzite strávil odchádzajúci zamestnanec Andrej Baňas, ktorý na Filozofickej fakulte v Prešove  vtedajšej UPJŠ začal pracovať v roku 1973. „Z pozície technik-modelár som  bol v stálom styku so všetkými výtvarnými umelcami Prešova, ale aj zo Slovenska. Bola to práca plná nápaditostí, kreativity, inovácií, nových výtvarných techník a stáleho bádania. Dávala mi možnosť osobného rozletu tvorivosti, v každom výtvarnom umeleckom vyjadrení a taktiež zbližovala jednotlivých umelcov,“ zaspomínal si Baňas. „V začiatkoch bol život na katedre výtvarnej výchovy a umenia  družný, žilo sa spoločne aj spoločensky, všetci sa navzájom poznali a navzájom sa vážili. V súčasnosti je všetko individualistické, dobré medziľudské vzťahy sa vytratili, študenti pomaly nepoznajú ani svojich pedagógov. Vytratila sa človečina,“ skonštatoval Baňas, ktorý sa podľa jeho slov teší na dôchodok, strávený v pokoji a pohode.

Niekoľko desaťročí na univerzite pôsobil aj Ľudovít Petraško, ktorý nastúpil na katedru germanistiky Filozofickej fakulty vtedajšej UPJŠ koncom roku 1990. „Skôr ma to ťahalo do médií, konkrétne do televízie. Tam však vládli chaotické pomery. Germanistiku som pestoval ako koníček, teraz sa stala mojou profesiou. S novým prostredím som sa zžil vcelku bez problémov. So študentmi sa dali viesť rozhovory, ako dúfam, obohacujúce pre obe strany,“ prezradil Petraško. „Prechod do dôchodku mi uľahčila košická opera, päť týždňov som tlmočil na skúškach La Traviatty. Dostal som sa do prostredia, pre mňa dovtedy viac-menej neznámeho, spoznal som zaujímavých ľudí, ktorí si zaslúžia väčšiu pozornosť zo strany verejnosti.  Inak sa na nedostatok ponúk zatiaľ nemôžem sťažovať,“ pokračoval Petraško. Podľa jeho slov bol na univerzite rád a nemá dôvod sa sťažovať, aj napriek tomu, že ho časom roztrpčovali študenti.

Anna Polačková

Foto: Peter Zubaľ