Naši geografi mali opäť túlavé topánky a spoznávali svet prostredníctvom geografickej exkurzie, ktorá smerovala na severovýchod Európy, do Pobaltia a Ruskej federácie. Počas desiatich dní exkurzie spoznali Kaunas, Narvu, Puškinské hory, Petrohrad, Petrodvorec,  Puškin (Carskoje Selo), Velikij Novgorod, Riurikovo gorodišče a Gatčinu.

Zahraničná exkurzia študentov geografických a iných kombinácií, ako aj členov Katedry geografie a aplikovanej geoinformatiky (Mgr. Anton Fogaš, PhD., RNDr. Vladimír Solár, PhD., Mgr. Matúš Maxin) smerovala na severovýchod Európy. Našim cieľom sa stalo Rusko a pobaltské štáty. Exkurzie sa podobne ako v roku 2016 (Moskva a Zlatý kruh Ruska) zúčastnilo aj niekoľko študentov Inštitútu rusistiky pod vedením doc. PhDr. Ľubomíra Guziho, PhD. Expedícii predchádzala veľmi náročná organizačná príprava, ktorá spočívala vo vybavovaní pozvania z ruskej strany, v zabezpečení ruských víz, ako aj ubytovania v Petrohrade a Kaunase. Po zariadení všetkých týchto formalít sme vyrazili na cestu. Nočným transferom cez Poľsko sme nad ránom vstúpili na územie prvého z pobaltských štátov. Litovská republika je svojou rozlohou 65 300 km² a počtom obyvateľov 2,8 mil. najväčšou z troch pobaltských republík. Celá krajina je tvorená nízko položenou rovinou. Jej charakter tvoril podobne ako aj v ďalších pobaltských štátoch ľadovec. O tom svedčí aj najvyšší vrch, ktorý nedosahuje ani 300 m n.m. Napriek tomu má Litva svoje osobité čaro. Kto hľadá pokoj a samotu, ten si rozhodne v pobaltských štátoch nájde to svoje mystické a meditačné miesto. Našou zastávkou a miestom odpočinku sa stal Kaunas. Je to druhé najväčšie mesto krajiny (300 000 obyvateľov) nachádzajúce sa na sútoku riek Neris a Nemunas. Má pohnutú históriu, podobnú mnohým ďalším mestám Pobaltia. Stalo sa dôležitým obchodným centrom, členom hanzy a zároveň miestom stretu Poliakov, Švédov, Rusov, Nemcov a Francúzov. V rokoch 1919 – 1939 bol Kaunas hlavným mestom Litvy z dôvodu obsadenia Vilniusu poľskými vojskami. V meste, ktorého litovský preklad znamená nízky sa nachádza viacero historických pamätihodností – hrad, Katedrála sv. Petra a Pavla, Kostol sv. Gertrúdy, Kostol sv. Juraja, Jezuitský kostol, Perkunasov dom, Radnica (Biela labuť) ai. Osobitnou zaujímavosťou je 1,7 km dlhá pešia zóna Aleja slobody, ktorá bola v deväťdesiatych rokoch vyhlásená za nefajčiarsku zónu.

Naša cesta pokračuje východnou časťou Litvy a Lotyšska okolo miest Daugavpils a Rezekne na hranicu s Ruskom, ktorá je vonkajšou hranicou Európskej únie. Po prehliadke a vybavení štandardných administratívnych formalít, vstupujeme na územie rozlohou najväčšieho štátu sveta, Ruskej federácie (17 128 426 km²). Zahŕňa značnú časť východnej Európy a takmer celú severnú Áziu. Svojím počtom obyvateľov (147 mil.) je deviatou najľudnatejšou krajinou sveta. Rusko ja hlavným nástupníckym štátom bývalého ZSSR, ktorý sa rozpadol v roku 1991. Je členom mnohých medzinárodných organizácií. Svojím vojenským potenciálom a geostrategickým významom sa radí spolu s USA k svetovým mocnostiam. Ruská ekonomika patrí medzi desať najväčších ekonomík sveta. Opiera sa o obrovské zásoby nerastných surovín (ropa, zemný plyn, čierne uhlie ai.), drevnej hmoty, pitnej vody apod. Rusko je mnohonárodnostným štátom. Okrem dominantných Rusov, ktorí sú najpočetnejším slovanským národom sveta, žijú na jeho teritóriu desiatky ďalších rôznorodých etník, čo súvisí nielen s historickým vývinom, ale aj so súčasným ekonomickým postavením krajiny, ktorá poskytuje pracovné možnosti ľuďom z okolitých štátov. Podoba krajiny severozápadnej časti Ruskej federácie sa oproti Pobaltiu výraznejšie nemení. Je formovaná ľadovcom a má charakter pahorkatiny. Míňame značné množstvo vodných tokov a jazier. Prechádzame mestom Pskov, ktoré patrí k najstarším ruským mestám. Vzniklo na sútoku riek Velikaja a Pskova, v blízkosti Pskovského jazera na starých obchodných cestách do Novgorodu, Moskvy a Pobaltia. Po založení Petrohradu stratilo mesto niekdajší strategický a hospodársky význam. Našou prvou zastávkou je 120 km vzdialená Muzeálna usadlosť A.S. Puškina, ktorú tvoria majetky Michajlovskoje, Trigorskoje, Petrovskoje a Sviatogorský kláštor. A.S. Puškin sa považuje za jedného z najvýznamnejších ruských básnikov, zakladateľa modernej ruskej prózy a reformátora spisovnej ruštiny. Jeho život bol pomerne turbulentný a po súboji, ktorý sa pre neho skončil tragicky, bol pochovaný pod policajným dohľadom a bez účasti verejnosti na rodinnom cintoríne Hannibalovcov – Puškinovcov vo Sviatogorskom kláštore.

Naberáme kurz severovýchod a prichádzame do  hlavného cieľa našej expedície, historického klenotu Ruska, Petrohradu. Druhé najväčšie mesto Ruskej federácie (5,4 mil. obyvateľov) Petrohrad (Sankt Peterburg, Leningrad, Piter) je najsevernejšie položeným mestom s viac než jedným miliónom obyvateľov. Jeho geografická poloha na 60 rovnobežke zodpovedá napríklad južnej časti Grónska. Rozkladá sa v ústí rieky Nevy do Fínskeho zálivu. Jeden z najkratších, ale zároveň aj najznámejších ruských veľtokov sa po výtoku z Ladožského jazera vlieva po 74 km do Baltského mora. Mestom preteká 93 riek, ramien a vodných kanálov s celkovou dĺžkou vyše 300 km. Nachádza sa tu približne 100 nádrží, rybníkov a jazier. Osobitosťou je vyše 300 mostov. Z nich mnohé sa otvárajú, aby mohli po Neve plávať aj veľké riečne a námorné lode. 47 ostrovov dotvára túto unikátnu geografickú polohu, ktorou si Petrohrad vyslúžil prívlastok „Benátky severu“. Prírodnou zvláštnosťou sú petrohradské „biele noci“, kvôli ktorým sem prichádzajú od polovice júna do začiatku júla tisíce turistov z celého sveta. Zámerom zakladateľa mesta, cára Petra I. Veľkého v roku 1703 bolo vybudovať nielen sídlo štátnej správy, kultúrne, vedecké a spoločenské centrum rozmáhajúceho sa impéria, ale súčasne aj základňu pre rozvoj ruskej moreplavby. Petrohrad sa stal dôležitým strediskom ruského zahraničného obchodu. V roku 1724 tu vznikla Akademická univerzita, predchodkyňa súčasnej Petrohradskej štátnej univerzity, ktorá je druhou najväčšou v Ruskej federácii. Charakter mesta dotvárali významné postavy európskej architektúry, akými boli Le Blond, Trezzini, Rastrelli a iní. Ich rukopis je badateľný v celom meste a jeho okolí. Do povedomia svetovej verejnosti sa Petrohrad dostal najmä dvoma udalosťami 20. storočia. Prvou bola VOSR (Veľká októbrová socialistická revolúcia) v roku 1917, vedená V. I. Leninom, ktorá významným spôsobom zmenila dejiny Ruska a celého sveta. Druhou bola Blokáda Leningradu (1941 – 1944), ktorá trvala 900 dní a vyžiadala si vyše 600 000 ľudských životov, najmä v dôsledku hladu a zimy. V roku 1945 dostal Leningrad titul Mesto – hrdina. V Petrohrade sme prežili niekoľko dní, ktoré boli v znamení poznávania historických a kultúrnych pamiatok, ale aj vo vychutnávaní neopakovateľnej atmosféry mesta, vrátane gastronomických špecialít (ucha, soľanka, rassolnik, šči, peľmene, šašlyk, pirožky, bliny ai.). Predstavy mnohých ľudí o tom, že Petrohrad patrí k veľmi drahým mestám Európy a sveta je potrebné korigovať, pretože je možné sa tu ubytovať aj stravovať za veľmi prijateľné ceny. Iste, sú tu aj nadmieru bohatí podnikatelia, ktorých životný štandard je pre „normálneho“ človeka strednej triedy nepredstaviteľný. Podobne je to aj s nákladmi spojenými so vstupom do múzeí, galérií a iných historických a kultúrnych objektov. Tieto sú v porovnaní s cenami napríklad v západnej Európe malé. Petrohrad žije nonstop 24 hodín. Len málokde si môže človek zájsť napríklad do kníhkupectva (Dom knihy) po polnoci a tam si v pokoji čítať zaujímavú literatúru. Množstvo pamätihodností zabezpečilo Petrohradu miesto v sieni slávnych miest sveta (UNESCO). Len vymenovanie všetkých chránených objektov by zabralo stovky strán publikácií. Z množstva vyberáme aspoň tie, ktoré sa nám podarilo navštíviť, alebo sme ich denne vídavali na našich potulkách mestom – kostoly a kláštory (Katedrála sv. Izáka, Kazanská katedrála, Katedrála sv. Petra a Pavla, Katedrála Vzkriesenia Ježiša Krista, Preobraženská katedrála, Katedrála sv. Mikuláša, Arménsky kostol), paláce a administratívne budovy (Zimný palác, Ermitaž, Admiralita, Generálny štáb, Kunstkamera, Jusupovský palác, Menšikovov palác, Stroganovský palác, Mestská duma), divadlá (Alexandrinské divadlo, Michajlovské divadlo, Mariinské divadlo), monumenty (Alexandrov stĺp, monument cára Petra I. Veľkého – Medený jazdec, monument cára Mikuláša I.), iné (Aurora, mólo so sfingami, Strelka Vasilievského ostrova, Lachta Center (Gazprom), mosty, záhrady, parky apod.

Okrem Petrohradu sme sa vybrali poznávať aj okolité lokality, ktoré sú späté so životom cára Petra I. Veľkého, Kataríny II. a ďalších významných postáv ruských dejín. K najvyhľadávanejším patrí Petrodvorec (UNESCO) a Puškin (UNESCO). Obe sú vzdialené približne 30 km od Petrohradu. Petrodvorec je jedinečný palácový a parkový komplex z 18. a 19. storočia, ktorý sa rozkladá pri južnom brehu Fínskeho zálivu na ploche približne 1000 ha. Inšpiráciou pre výstavbu bolo pre cára Petra I. Veľkého francúzske Versailles. Rezidencia Romanovcov je famóznou symbiózou palácov, parkov a fontán. Puškin (do roku 1917 Carskoje Selo) patrí k ďalším unikátnym rezidenciám ruských imperátorov. Dominantným objektom je Katarínsky palác, pri tvorbe ktorého sa prejavila genialita talianskeho architekta Bartolomea Rastrelliho. Najznámejšou a najnavštevovanejšou sa stala Jantárová komnata, ktorá bola v roku 1716 pruským kráľom Friedrichom Wilhelmom I. venovaná ruskému cárovi Petrovi I. Veľkému. Počas 2. svetovej vojny bola prevezená do Nemecka a potom sa stratila. Od roku 2003 je v paláci jej verná replika. Jedným z vrcholov našej expedície bola  návšteva mesta Velikij Novgorod (UNESCO). Je to jedno z najstarobylejších miest Ruska, centrum Novgorodskej Rusi a od roku 1136 prvá republika na území Ruska. Mesto sa nachádza na rieke Volchov, spájajúcej Iľmenské a Ladožské jazero, 160 km juhovýchodne od Petrohradu. V období stredoveku patrilo mesto k významným obchodným centrám Európy (Hanza). Prehliadka dominantného Novgorodského kremľa a najbližšieho okolia vrátane Riurikovho gorodišča s ruinami Cerkvi Zvestovania Pána , známeho už v deviatom storočí ako Holmgård či neopakovateľnej Cerkvi Spasa na Neredice, jednej z mála dochovaných stavieb spred tzv. predmongolského obdobia ruských dejín v nás zanechala hlboké dojmy. Cestou späť sme ešte navštívili palácový komplex v Gatčine a transferom cez Estónsko (prehliadka mesta Narva), Lotyšsko a Litvu sme sa vrátili domov do Prešova.      

Mgr. Anton Fogaš, PhD.

Vedúci zahraničnej geografickej exkurzie

Katedra geografie a aplikovanej geoinformatiky FHPV

Foto: archív autora