Rudolf Schuster, v poradí druhý prezident Slovenskej republiky oslávil v týchto dňoch 85. narodeniny. Okrem jeho nesporných zásluh na upevnení medzinárodného postavenia Slovenska, jeho začlenení do euroatlantických štruktúr a upokojení domácej politiky i spoločnosti vôbec po ére "mečiarizmu" je táto nevšedná osobnosť nášho ponovembrového vývoja známa aj ako spisovateľ, cestovateľ a verejný funkcionár na rôznych úrovniach. Popri celoštátnom pôsobení a činnosti v Košiciach (nielen ako primátor a predtým i predseda KNV) pán prezident bol a je spätý aj s naším mestom a presnejšie s našou univerzitou, kde získal čestný titul Dr. H. C. a už dlhé roky je členom a v súčasnosti predsedom jej správnej rady. Pri príležitosti jeho životného jubilea sme si mu dovolili položiť niekoľko otázok.
 

Pán prezident, odkedy pôsobíte v Správnej rade Prešovskej univerzity a čo Vás k tomu priviedlo?

V Správnej rade PU pôsobím od roku 2007, bol som jej riadnym členom, podpredsedom a od roku 2017 zastávam funkciu predsedu. Priznám sa, že som sa do správnej rady dostal na základe odporúčania vtedajšieho ministra školstva Jána Mikolaja. Keď som videl ako univerzita prosperuje, ako vzájomne spolupracujú jednotliví zamestnanci, dekani a vedenie, teda ľudia, ktorí majú záujem univerzitu povzniesť, pomôcť jej, chcel som byť toho súčasťou. Počas svojho pôsobenia v týchto štruktúrach som sa vždy snažil byť nápomocný a vedel som, že robím dobre, lebo Prešovská univerzita si to zaslúži.

 

Pán prezident, ste často hosťom na iných univerzitách i v zahraničí, kde ste získali množstvo rôznych ocenení. Ako tam vnímajú Prešovskú univerzitu?

V prvom rade musím povedať, že univerzita, od kedy situáciu poznám, bola obklopená dobým vedením, mala celkovo šťastie na rektorov, čo je veľmi dôležité. Oni usmerňovali a usmerňujú chod univerzity tak, aby mala dobré meno nielen doma, ale aj v zahraničí. Prešovská univerzita je mladou univerzitou, má takpovediac čisté konto, stavia na dobrých a pevných základoch, a preto má čo ukázať vo svete, kde jej meno dobre rezonuje. Veľmi veľa cestujem, zúčastňujem sa mnohých odborných podujatí a nikdy som sa nestretol s negatívnymi ohlasmi, práve naopak. Je to aj vďaka permanentnému budovaniu a nadväzovaniu spolupráce univerzity so zahraničnými pracoviskami, čo je v dnešnej dobre nevyhnutné a nesmierne dôležité.

 

A ako môžete hodnotiť zo svojich skúseností, jej vnímania znútra i zvonku Prešovskú univerzitu Vy?

Najviac sa mi páči, že univerzita ťahá vždy za jeden povraz. Osobné záujmy sa vedia vždy stlmiť a sú využité predovšetkým v prospech univerzity. Odkedy pôsobím v správnej rade, nikdy som sa nestretol s nevraživosťou.

 

Chceli by ste niečo z fungovania univerzity osobitne spomenúť alebo dokonca vyzdvihnúť?

Sú to predovšetkým výsledky v oblasti humanitných vied, šľachtenie nových rastliniek, ktoré zarezonovali medzi odbornou, ale aj laickou verejnosťou. Nemožno však taktiež opomenúť uskutočnenie 1. slovensko-maďarského rektorského fóra, ktoré sa uskutočnilo na podnet terajšieho pána rektora. Je obdivuhodné, že sa mu podarilo zorganizovať takéto medzinárodné podujatie s najvyššími akademickými predstaviteľmi zo Slovenska a Maďarska. Verím, že táto spolupráca prinesie patričné výsledky.

 

Čo by ste chceli zaželať univerzite na prahu nového roku?

Aby mala čo najviac mladých profesorov, tak ako to býva zvykom na zahraničných univerzitách. Aby pokračovala v dobre našliapnutom tempe a fungovala vždy súdržne.

 

Pán prezident, ďakujem za rozhovor.
 

Zhovárala sa
Mgr. Anna Polačková, PhD.

 

Rozhovor bol uverejnený v denníku Prešovský večerník, dňa 04. 02. 2019