Avizovaný kandidát na rektora Prešovskej univerzity v Prešove vo voľbách, ktoré by mal ešte len vyhlásiť nový, ešte nezvolený Akademický senát PU, rozposlal v uplynulých dňoch viacerým členom Akademickej obce PU dokument „Kvalita, nie kvantita – menej je viac!“, označený za jeho „volebný program“.

Vzhľadom na to, že tento text obsahuje mnohé nepravdivé, zavádzajúce a účelovo pozmenené informácie, pričom na nejednom mieste znevažuje a uráža výsledky práce univerzity a jej zamestnancov, nemožno nepoukázať na aspoň najvypuklejšie z nich, bez toho, aby sa vyvolávala polemika s názormi autora.

 

Z celého dokumentu, jeho výstavby a dikcie je zrejmá veľká snaha ukázať súčasný stav univerzity v čo možno najhoršom svetle, ako i vyvolať umelý dojem o tom, že univerzita nie je v poriadku a neobstojí v porovnaní s inými slovenskými vysokými školami. Skutočnosť je však opačná. Univerzita je v dobrej kondícii, patrí nielen medzi najväčšie slovenské vysoké školy (s tretím najvyšším počtom uchádzačov o štúdium), no takisto k popredným centrám vedy a disponuje kvalitnými výsledkami vedeckého výskumu, porovnateľnými minimálne v slovenskom akademickom priestore. Je to zásluhou práce stoviek jej vedeckopedagogických, výskumných a ďalších zamestnancov, ktorí už viac ako dve desaťročia budujú značku PU, nadväzujúc pritom na staršie tradície prešovského vysokého školstva.

 

Prof. Vasil Gluchman, kandidát na funkciu rektora PU v Prešove:

Kvalita, nie kvantita – menej je viac!

 

Vráťme Prešovskej univerzite v Prešove akademickú vážnosť a dôstojnosť spojenú s dejinami vysokoškolského vzdelávania v Prešove, ku ktorým sa hlásime. Prešov sa v minulosti hrdil pomenovaním Atény nad Torysou, čo je pre nás veľký záväzok, aby sme boli hodní tradície spojenej s veľkými menami našej sociálnej, politickej, kultúrnej, intelektuálnej a duchovnej histórie, ktoré v minulosti pôsobili alebo študovali v Prešove, ako napríklad Ján Bayer, Eliáš Ladiver, Izák Caban, Ján Karlovský, Michal Miloslav Hodža, Janko Francisci, Štefan Marko Daxner, Jonáš Záborský, Pavol Országh Hviezdoslav, Janko Jesenský a mnohí ďalší.

 

Keď chce niekto univerzite „vrátiť jej akademickú vážnosť a dôstojnosť“ znamená, že ju kedysi mala a potom stratila. Kedy to podľa autora malo byť? Pred r. 2007 alebo vari ešte pre r. 1989? Žiadne z vedení univerzity sa neprihlásilo k jej 350-ročnej tradícii tak jasne ako toto, keď iniciovalo aj zmenu loga s patričným letopočtom. Vo vzťahu ku vymenovaným profesorom a študentom niekdajšieho evanjelického kolégia konštatujeme, že v súčasnosti na univerzite pôsobí viacero vedeckých osobností, ktoré v každom ohľade znesú porovnanie s tými spred jedného, dvoch či troch storočí. Výročie založenia evanjelického kolégia sme si pripomenuli medzinárodnou vedeckou konferenciou v r. 2017, ktorú s nami organizovali najprestížnejšie univerzity strednej Európy. Vedenie univerzity iniciovalo pomenovanie významných učební po osobnostiach, z ktorých mnohé boli spojené práve s evanjelickým kolégiom. Zdá sa, že autor tu chce „vykopnúť otvorené dvere“.  Nie je toto dostatočným znakom potvrdenia akademickej vážnosti a dôstojnosti ktorú univerzite venujú aj najvýznamnejší akademickí partneri strednej Európy?

           

Sme zodpovední za budúcnosť tejto krajiny, akí učitelia budú vzdelávať naše deti a naše vnúčatá, akých budeme mať odborníkov v rozličných oblastiach života spoločnosti vrátane zdravotníckych pracovníkov, manažérov riadiacich firmy, úrady, inštitúcie k kňazov starajúcich sa o potreby veriacich – teda o spoločné, resp. verejné dobro krajiny a jej obyvateľov.

Od 90. rokov 20. storočia sa vo svete zmenila paradigma univerzity (nástup akademického kapitalizmu), ktorá je veľmi nepriaznivá pre spoločenské a zvlášť humanitné vedy, čo sa prejavuje aj vo fungovaní vysokého školstva na Slovensku. Na univerzite sme na to doteraz nedokázali dostatočne reagovať, zatvárame oči pred realitou a sťažujeme sa na nepriaznivé okolnosti.

Prešovská univerzita v Prešove v roku 2015 v rámci komplexnej akreditácie bola takmer vo všetkých kritériách na chvoste hodnotených univerzít. Odvtedy sa nič podstatné nezmenilo, čo by malo potenciál posunúť univerzitu v akýchkoľvek hodnoteniach slovenských univerzít vyššie.

 

Toto tvrdenie je hrubým zavádzaním, znevažujúcim výsledky práce fakúlt a ich zamestnancov. V komplexnej akreditácii r. 2015 univerzita, na rozdiel od iných univerzít, bez problémov obhájila svoje zaradenie medzi univerzitné vysoké školy. Bolo to pritom prvýkrát, čo obhájila status univerzity bez potreby nápravných opatrení, ako to bolo v minulosti.  Z 18 hodnotených oblastí výskumu získala univerzita v 6 (na troch fakultách) hodnotenie A alebo A-, v 9 hodnotenie B, B+ alebo B- a iba v troch hodnotenie C+. Pritom vo viacerých z nich, konkrétne v štyroch sa umiestnila v prvej trojici najlepších pracovísk na Slovensku.

 

Priam alarmujúco dopadlo pre univerzitu hodnotenie výsledkov vedy na základe scientometrických kritérií a ich porovnanie v rámci slovenských univerzít, ktoré urobili na Úrade vlády SR v roku 2018. PU v Prešove skončila na konci rebríčka hodnotených univerzít

 

Ďalšie hrubé zavádzanie a nepravdivé tvrdenie. Neexistuje žiadne „hodnotenie výsledkov vedy na základe scientometrických kritérií“ z r. 2018. Predmetné údaje sa týkali zberu informácií o Hirschovom indexe vybraných pedagógov, ktorého vyhodnotenie napokon nebolo ani zavŕšené. Keďže v rátaní týchto hodnôt nebol jednotný systém, v mnohých prípadoch boli použité nekompatibilné prístupy, čo spôsobilo veľké rozdiely medzi jednotlivými školami. Táto nekorektná metodika spôsobila, že výsledky tohto šetrenia neboli validné ani reliabilné. Z týchto dôvodov neboli tieto výsledky nikde oficiálne publikované. Je však udivujúce, že sám autor celý postup kritizoval a verejne odmietol na zasadnutí Kolégia rektora PU dňa 28. 5. 2018, ale teraz ho účelovo vyťahuje so zámerom znehodnotiť prácu nás všetkých. Jeho vyjadrenie na kolégiu je zachytené v zápisnici a znelo: „Prof. PhDr. Vasil Gluchman, CSc. – dekan FF PU:

sa vyjadril k dokumentu, ktorý vznikol na základe rokovania na Úrade vlády, týkajúceho sa stratégie vedy na Slovensku. Dekan nesúhlasí s týmto materiálom, nakoľko sú pri výpočte Hirschovho indexu znevýhodňované humanitné prípadne spoločenskovedné fakulty. Chýbala jednotná metodika, podľa ktorej by sa tieto výsledky spracovali. Ukázalo sa, že UK v Bratislave použila vlastnú metodiku na výpočet Hirschovho indexu, čo PU diskvalifikovalo. Tieto výsledky nezodpovedajú realite vo Web of Science;“

a rovnako aj v Scimago hodnotení (http://scimagoir.com/rankings.php?countrySVK).

K znehodnoteniu výsledku našej univerzity v rankingu Scimago kandidátom je možné poznamenať nasledujúce skutočnosti. Prešovská univerzita sa v ňom do roku 2016 neocitla, no v posledných troch rokoch je v ňom každoročne, v súčasnosti medzi 12 slovenskými univerzitami. Vzhľadom na to, že 24 slovenských vysokých škôl sa doňho doteraz nedostalo, považujeme za úspech, že naša univerzita je v prvej tretine škôl, ktoré sú ním hodnotené. Vzhľadom na podrobné hodnotenie dát nie je poradie jednotlivých škôl stabilné a z roka na rok sa posúva aj pri iných univerzitách (r. 2016 bola prvá TU v Košiciach, r. 2017 UK a r. 2018 SZU, ktorá sa v minulom roku v rankingu nevyskytla). Je dôležité, že všetky univerzity, ktoré v hodnotení sú (okrem nás a EU) majú technické, úplné prírodovedné a lekárske fakulty.

           

Vedenie univerzity sa sústredilo na počet študentov ako faktor rozhodujúci o budúcnosti univerzity a podriadilo tomu jej fungovanie. Často prijímame na štúdium uchádzačov bez ohľadu na ich reálne predpoklady pre vysokoškolské štúdium a robíme všetko, aby sme ich udržali, aj za cenu znižovania už teraz dosť nízkych nárokov na ich prácu a výsledky. Budúcnosť univerzity nemožno vidieť ani v narastajúcich počtoch ukrajinských študentov, hoci internacionalizácia je vítaná, ale za predpokladu dodržania nárokov na uchádzačov vrátane znalosti jazyka, v ktorom sa realizuje výučba.

 

Na počet študentov ako rozhodujúci faktor sa sústredilo nie vedenie univerzity, ale už dlhé roky aj vedenie nášho rezortného ministerstva, ktoré najmä podľa neho univerzity financuje. Ostatne, študentov prijíma na štúdium dekan fakulty, nie rektor, ktorý nemá ani legislatívne možnosti, aby „podriadil tomu fungovanie“ univerzity, keďže štúdium patrí do autonómnej pôsobnosti fakúlt. Ak autor prijíma na svoju fakultu „uchádzačov bez ohľadu na ich reálne predpoklady pre vysokoškolské štúdium“, robí tak z vlastného rozhodnutia. Rovnako z vlastného rozhodnutia prijal na svoju fakultu aj viac ako 270 ukrajinských študentov, čo je najviac na celej univerzite.

 

Budúcnosť univerzity nezaručí rozdávanie ocenení, otváranie nových budov univerzity, športových areálov atď. Všetko je to iba zakrývanie faktu, že nám chýba stratégia, ako sa stať kvalitnou univerzitou a že absentujú reálne a hodnotné výsledky v kľúčových oblastiach činnosti univerzity, ktorými by sme sa mohli porovnávať s poprednými univerzitami na Slovensku.

 

Udeľovanie ocenení nemá zabezpečiť budúcnosť univerzity, ale je výrazom uznania za výsledky práce našich zamestnancov pre jej rozvoj. Zveľaďovanie infraštruktúry univerzity, rekonštrukcia a prípadná stavba nových priestorov pre výučbu, výskum a ubytovanie študentov má nielen priamu súvislosť s budúcnosťou univerzity (ako chceme získať kvalitných študentov, po ktorých autor volá, do nezrekonštruovaných internátov?; kde chceme vykonávať špičkový výskum, ak nie v budovách?), ale je zároveň výsostnou úlohou vedenia univerzity zabezpečiť, resp. zlepšovať fakultám priestor a infraštruktúru pre ich vzdelávacie a výskumné aktivity, o čo sa univerzita systematicky snaží v rámci dostupných finančných možností a príležitostí z externého prostredia.

Univerzita určite disponuje reálnymi výsledkami v kľúčových oblastiach svojej činnosti, ktorými sa smelo môže porovnávať s hociktorou univerzitou na Slovensku, samozrejme najmä v porovnateľných odboroch a oblastiach poznania. Výsledky by však boli ťažko dosiahnuteľné bez vybudovanej infraštruktúry.

 

 Nedopusťme, aby sa z Prešovskej univerzity v Prešove stala treťotriedna regionálna univerzita, ktorá je mlynom na tituly (degree mill) alebo mlynom na diplomy (diploma mill). Znižuje to hodnotu diplomu, vzdelania, ale aj kredit vzdelávacej inštitúcie.

 

Univerzite v žiadnom prípade nehrozí, aby sa stala „treťotriednou“, veď už spomínaná komplexná akreditácia r. 2015 ju bez akýchkoľvek problémov zaradila do „prvej triedy“ (do prvej skupiny z troch kategórií vysokých škôl). Napriek nespornému regionálnemu rozmeru univerzity, vyplývajúcemu aj z jej geografickej polohy v žiadnom prípade nie je iba regionálnou univerzitou. Ku „mlynu na diplomy či tituly“ možno opäť položiť otázku, kto tie diplomy vydáva a ak má autor dojem, že sa jeho fakulta na takýto „mlyn“ mení, prečo ich podpisuje.

 

Položme dôraz na kvalitu vo všetkých oblastiach činnosti univerzity, teda hlavne vo vedeckovýskumnej, publikačnej, umeleckej a pedagogickej činnosti, ale rovnako aj v rámci riadiacej, organizátorskej a marketingovej činnosti. Vytvorme na univerzite kultúru kvality.

Kvalita práce a kvalita pracovných vzťahov sú spojené nádoby, jedna bez druhej nemôžu plnohodnotne fungovať a produkovať želané výsledky v podobe kvalitných výsledkov a nedokážu vytvárať spoločné dobro, ktoré je hlavným cieľom nášho pôsobenia.

Kvalita práce spočíva v odvádzaní kvalitného pracovného výkonu, v zodpovednom prístupe k plneniu pracovných povinností, tvorbe kvalitných výsledkov práce, produktov alebo služieb v prospech verejného, resp. spoločného dobra. V rámci kvality vzťahov ide o problematiku otvorenej a férovej komunikácie, dôvery, spravodlivosti, zodpovednosti, angažovanosti, lojality atď.

Treba položiť dôraz na transparentnosť, jasné pravidlá platné pre všetkých a v záujme univerzity. Vytvoriť skutočnú akademickú kultúru založenú na akademických, ale aj etických a morálnych hodnotách.

Univerzita sa musí stať lídrom v oblasti etického manažmentu, etickou inštitúciou, k čomu určite napomôže transparentnosť, a to aj pri riešení pochybení zo strany učiteľov, študentov a nepedagogických zamestnancov.

           

Moje ciele vo vzťahu k funkcii rektora PU v Prešove:

K týmto „cieľom“ treba uviesť, že veľká časť z nich patrí do samosprávnej pôsobnosti fakúlt, a teda medzi kompetencie dekanov. Ich naplnenie by tak predpokladalo centralizáciu viacerých oblastí v riadení vzdelávania, výskumu a dokonca odmeňovania, čo protirečí nižšie uvedenému cieľu „Vrátiť vážnosť a postavenie fakultám, pretože výkony sa tvoria na fakultách.“ Ďalšie zasa protirečia názorom autora, uvádzaným v prvej časti dokumentu, ako napr. odmietanie rekonštrukcie športovísk a rozvíjanie športových aktivít študentov, resp. bagatelizovanie stavebných aktivít a volanie po „zlepšovaní pracovného prostredia“. Iné potom pripomínajú „vykopávanie otvorených dverí“. Ako príklad je možné uviesť jeho volanie po kultúre kvality. Systém zabezpečenia a hodnotenia kvality sa buduje na univerzite už niekoľko rokov, dokonca v minulosti bola univerzita za to i ocenená Úradom pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky. Budovaný vnútorný systém kvality bol pozitívne hodnotený aj pracovnými skupinami v procese komplexnej akreditácie, pričom univerzita systém aj naďalej rozvíja.

 

Formulovať jasne hodnoty, víziu a poslanie Prešovskej univerzity v Prešove, teda kam chceme smerovať a čo chceme dosiahnuť.

Stanoviť stratégiu a kritériá kvality v kľúčových oblastiach činnosti PU v Prešove (formulovať priority, teda v čom môžeme dosahovať porovnateľnú medzinárodnú úroveň).

Vybudovať silnú identitu univerzity, zdôrazňovať spolupatričnosť zamestnancov s univerzitou, treba prispieť k obnove dobrej povesti univerzity. Sme na jednej lodi!

Vrátiť vážnosť a postavenie fakultám, pretože výkony sa tvoria na fakultách.

Podporovať oblasti poznania, ktoré majú vysoký potenciál z hľadiska grantovej úspešnosti doma i v zahraničí a najmä z hľadiska publikovania výsledkov v špičkových časopisoch a vydavateľstvách doma i v zahraničí. Rozvíjať interdisciplinárny a multidisciplinárny výskum na úrovni celej univerzity s dôrazom na jeho vysokú výkonnosť a efektívnosť

Vytvoriť vysoko motivačný systém hodnotenia vedeckej, publikačnej a umeleckej činnosti, ktorý by stimuloval publikovanie v zahraničných karentovaných časopisoch a renomovaných medzinárodných vydavateľstvách. 

Rozvíjať univerzitu a fakulty predovšetkým z vlastných zdrojov a v oblastiach, kde sme konkurencieschopní aj v medzinárodnom meradle.

Podporovať a rozvíjať v rámci pedagogickej činnosti schopnosti kritického myslenia, samostatného získavania informácií, podporovať tvorivosť, sústredenie na riešenie problémov viac než na memorovanie.

Stanoviť v oblasti vzdelávania minimálne kritériá požadované na primerané zvládnutie problematiky odboru.

Vyberať talentovaných študentov a ďalej rozvíjať ich potenciál (až do podoby doktorandského štúdia, príp. nástupu na univerzitu alebo do praxe po skončení štúdia).

Analyzovať súčasnú podobu umeleckých aktivít na PU v Prešove a pripraviť projekt rozvoja umenia na univerzite v budúcnosti.

Zaviesť moderné metódy riadenia na všetkých úrovniach PU v Prešove zodpovedajúce skúsenostiam z riadenia univerzít vo vyspelom svete (jasné kritériá hodnotenia výkonu, komunikatívne a transparentné riadenie, prehľadné financovanie univerzity a jej fakúlt, princíp učiacej sa univerzity).

Rozvíjať kompetencie vedúcich zamestnancov PU v Prešove a jej fakúlt (projektový manažment, osobnostný rozvoj, psychológia riadenia, psychológia práce, manažment času atď.).

Realizovať pravidelné a dôkladné hodnotenie činnosti PU v Prešove a jej fakúlt.

Zefektívniť činnosť jednotlivých oddelení rektorátu vzhľadom na úlohy, ktoré plnia.

Zriadiť útvar rozvoja a inštitucionálneho výskumu schopný plniť náročné úlohy v súlade s modernými trendmi riadenia a rozvoja univerzity v súčasnom akademickom svete a na trhu práce.

Zlepšovať pracovné prostredie a výskumnú infraštruktúru na univerzite.

Zhodnotiť súčasné študentské športové, umelecké a ďalšie profesijné aktivity študentov, pripraviť program rozvoja budúcich aktivít študentov v uvedených oblastiach.

Analyzovať doterajšie formy spolupráce univerzity s PSK, mestom Prešov, tretím sektorom a hľadať nové formy spolupráce smerujúce k zvýrazneniu postavenia a úlohy univerzity, a to nielen v rámci východného Slovenska.

 

Akronym môjho programu:

KVASZ (kvalita, výkonnosť, angažovanosť, solidarita, zodpovednosť)