Implementácia projektu Medzinárodného vyšehradského fondu „V4 & Eastern Partnership cooperation in Biodiversity Conservation for Human Wellbeing“ začal prvou sériou aktivít.

Ako sme čitateľov informovali v minulom príspevku, pracovníci Katedry ekológie FHPV PU získali od Medzinárodného vyšehradského fondu podporu pre projekt orientovaný na budovanie partnerstva krajín V4, Gruzínska a Azerbajdžanu pri výskume a ochrane biodiverzity s dôrazom na udržateľnosť aktivít a pokus o symbiózu ochrany biodiverzity so zlepšovaním životných podmienok obyvateľstva v regióne. Projekt V4 & Eastern Partnership Cooperation in Biodiversity Conservation for Human Wellbeing bol podporený v rámci výzvy Visegrad+ Eastern Partnership Medzinárodného vyšehradského fondu.

Kaukaz je jedným z globálnych centier biodiverzity a aspoň vo vedeckých a ochranárskych kruhoch je to všeobecne známy fakt. Povedomie, postoje a konanie ľudí, ktorí na Kaukaze žijú, však nekorešpondujú s bohatstvom, ktoré ich obklopuje.

Územie Kaukazu je obrovskou príležitosťou pre výskum, je výzvou pre ochranu, je bohatstvom ľudí, ktorý v ňom žijú. Je to však zároveň územie rozorvané vojenskými konfliktami, devastované sovietskym a post-sovietskym prístupom k prírodným zdrojom. Životné prostredie je tiež zaťažované konfliktom jednoduchého a tradičného spôsobu myslenia ľudí na vidieku s dostupnosťou a nízkou cenou technológií a nekvalitných, netrvácnych produktov, obalov ... jednoducho odpadu, ktorý je vďaka neuvedomelosti, nezáujmu a problémom (až absenciou) správneho  nakladania s ním prítomný v rátane nebezpečného takmer všade. Pri výskume biodiverzity na vás striehne aj na tých najneuveriteľnejších miestach a po dvoch týždňoch vás už okrem environmentálnych záťaží ako dedičstva minulosti prestanú prekvapovať aj použité a vyhodené injekčné striekačky, ihly, infúzne súpravy, ampulky od liekov nájdené v krásnej horskej rieke... Príroda Kaukazu je ničená aj kvôli absencii manažmentových opatrení týkajúcich sa hospodárenia s vodou, výrubu lesov a chovu, resp. nadmerného spásania. Prejavy sú viditeľné na prvý pohľad – všadeprítomné kopy odpadu, vysušená krajina, znečistené toky, zosuvy pôdy. Ubúda nedotknutých území, ubúda z bohatstva biodiverzity. Človek berie, kým je z čoho, vypúšťa a vyhadzuje kým je kam. Toto sú dôvody, pre ktoré sme sa s kolegami z Azerbajdžanu, Gruzínska a krajín V4 rozhodli spojiť sily a v rámci spoločného projektu svojou trochou prispieť k lepšiemu poznaniu biodiverzity a jej významu pre lokálne spoločenstvá, vysvetľovaniu nutnosti jej ochrany, vzdelávaniu detí, obyvateľov, členov mimovládnych organizácií, lokálnych politikov a študentov. Dva septembrové týždne preto tím ekológov a biológov zo šiestich krajín pod vedením trojice pracovníkov Katedry ekológie FHPV realizoval sériu aktivít zameraných na vyššie uvedené ciele. Okrem nadväzovania spolupráce, demonštrácie terénnych metód zberov, spracovania a vyhodnocovania materiálu sme sa v rámci prednášok, workshopov a terénnych aktivít snažili vzbudiť záujem cieľových skupín o výskum biodiverzity, spoluprácu pri jej výskume a ochrane. Poukazovali sme na nesmierny význam spolupráce a komunikácie vedeckej komunity s nadšencami, ochranármi, ale aj obyvateľstvom, politikmi a stakeholdermi. Prezentovali sme tiež moderné metódy, prístupy a aplikácie, ktoré pomáhajú týmto formám spolupráce, vzdelávaniu a motivácii ľudí v oblasti ochrany biodiverzity.

Príprava aktivít a samotnej cesty, administrácia a logistika boli náročné. Kokteil pravidiel šiestich štátov, mnohých inštitúcií, donora grantu, rozporov a rôznych stupňov prechodu medzi postkomunistickým (postsovietskym) a moderným európskym spôsobom myslenia a konania je naozaj nebezpečný... Napriek tomu sme sa tejto výzve postavili a veríme, že naša snaha bude odmenená.

V rámci implementácie projektu a prípravy workshopov prebehli rokovania s predstaviteľmi troch univerzít - Štátnej univerzity v Tbilisi a Štátnej univerzity v Kutaisi v Gruzínsku, v susednom Azerbajdžane na formálnejšie vedenom stretnutí s prorektorom, dekanom, riaditeľom oddelenia medzinárodných vzťahov a vedúcimi katedier Štátnej univerzity v Lenkorane.

Okrem aktivít projektu boli na všetkých inštitúciách diskutované aj ďalšie možnosti spolupráce formou spoločných projektov, či mobilít zamestnancov a študentov. Z pohľadu našich hostiteľov bol najväčší záujem o informácie týkajúce sa Vyšehradského fondu, ale aj ďalších možností financovania projektov a mobilít.

Workshop na univerzite v Tbilisi bol orientovaný odborne a prezentované prednášky sa tešili pozornosti a záujmu kolegov aj študentov. V rámci diskusie aj neformálnych rozhovorov počas prestávky a po workshope boli dohodnuté spolupráce jednotlivcov aj inštitúcií, ktoré určite prispejú k poznaniu biodiverzity Kaukazu a jej ochrane, ale aj k profesijnému rastu všetkých zúčastnených.

Viac prakticky orientovaný bol workshop na univerzite v Kutaisi. Pozornosť sme okrem samotnej biodiverzity Kaukazu venovali otázkam ochrany biodiverzity, jej významu pre lokálne spoločenstvá, potrebu spolupráce vedeckej komunity, škôl, obyvateľstva, súkromnej sféry, tretieho sektora a politikov. Prezentované boli praktické skúsenosti z krajín V4, aj ďalších centier biodiverzity zápasiacich s rovnakými, alebo podobnými problémami ako Kaukaz. Po prednáškovom bloku pokračoval workshop diskusiou, kde boli riešené nielen teoretické otázky ochrany biodiverzity, no aj praktické problémy aplikovaného výskumu prinášajúceho benefity nielen pre životné prostredie a ochranu biodiverzity, ale aj pre súkromnú sféru a obyvateľstvo. Jednalo sa o témy produkcie liečiv s využitím produktov získavaných z rastlín, separácie a recyklácie polymérov a vzácnych kovov z obalov, ale aj vyhodnocovanie (monitoring a biomonitoring) kvality zložiek prostredia a informovanie verejnosti o jeho stave.

Podobné aktivity ako v Gruzínsku sme po zážitkoch a skúsenostiach s tamojšou realitou v doprave (ktorých obsah a rozsah je dostatočný na ďalší príspevok alebo blog) realizovali aj v Azerbajdžane. O workshop na univerzite v Lenkorane bol u tamojších študentov, kolegov a odbornej verejnosti nečakane veľký. Príspevky prednášajúcich boli živo diskutované, otázky boli smerované na parciálne otázky ekológie, biodiverzity a jej ochrany. Po prednáškovej časti nasledovala diskusia k ďalšej spolupráci na tomto a prípadných ďalších projektoch, víziách zúčastnených inštitúcií a jednotlivcov o ďalšom výskume a takých krokoch smerujúcich k jej ochrane, ktoré nepoškodia, ale naopak podporia záujmy a blahobyt obyvateľstva v regióne.

Ďalší workshop v Azerbajdžane venovaný významu biodiverzity a jej výskumu, ako aj dôležitosti spolupráce v jej ochrane prebehol v neformálnej atmosfére. Po prezentáciách a diskusii pokračoval v teréne, kde sa účastníci okrem iného venovali lokálnym problémom životného prostredia, ohrozeniu biodiverzity a možnostiam jej ochrany.

Okrem workshopov sme zvyšný čas pobytu v oboch krajinách využili na zber materiálu, transfer vedomostí a skúsenosti riešiteľov projektu, miestnych nadšencov a študentov na základe ktorého bude vyhodnotená biodiverzita (druhová diverzita) vybraných skupín živočíchov v regióne Kutaisi (Gruzínsko) a Lenkoran (Azerbajdžan). Aj táto aktivita projektu prebiehala za účasti verejnosti. Metódy zberu a spracovania materiálu pre stanovovanie biodiverzity, moderné prístupy terénnej práce, možností „public science“ s použitím aplikácií a databáz, ale aj význam ochrany a zachovania biodiverzity pre blaho obyvateľov  boli prezentované účastníkom všetkých vekových skupín.

Splnenie úloh prvej etapy projektu neskončilo workshopmi, prednáškami a terénnymi demonštráciami. Získané informácie a materiál sú vo fáze triedenia, determinácie a analýz. Okrem samotných oficiálnych riešiteľov projektu sa na tom podieľa množstvo dobrovoľníkov z viacerých európskych krajín. Hovoriť o výsledkoch a úspechoch by bolo v tejto fáze predčasné, nádej na kvalitné výstupy nám však dávajú napríklad nálezy nových, nepôvodných a potenciálne nebezpečných druhov škodcov a vektora ochorení pre faunu Azerbajdžanu (vo fáze prípravy rukopisu), ako aj viacerých vzácnych a taxonomicky, či faunisticky zaujímavých druhov.

Projekt hneď v prvej fáze zaujal okrem spomínaných univerzít aj pracovníkov múzea v Tbilisi, i miestnych aktivistov a nadšencov v Gruzínsku aj Azerbajdžane, ktorí nám ochotne, formou dobrovoľníctva pomáhali aj pri organizácii aktivít. Záujem o projekt prejavil aj výkonný riaditeľ organizácie Caucasus Nature Fund, s ktorým budú prerokované ďalšie možnosti podpory projektu a aktivít ekológov Prešovskej univerzity na Kaukaze.

Úspešný priebeh aktivít a ich príprav je výsledkom spolupráce partnerov a expertov zahrnutých do projektu financovaného Medzinárodným vyšehradským fondom, no nebol by možný bez nezištnej pomoci a ochote škôl, univerzít a mnohých dobrovoľníkov. Všetkým im patrí veľká vďaka, špeciálne však ďakujeme Ilhame Karimovej (Baku, Azerbajdžan), Sofii Gabelashvili (Kutaisi, Gruzínsko), Ani Bikashvili (Tbilisi, Gruzínsko), Valeriovi Petrovovi (Gruzínske národné múzeum, Tbilisi, Gruzínsko) a Tejmurovi Firuzovi (Lenkoran, Azerbajdžan). Zároveň ďakujeme pracovníkom Prešovskej univerzity Mgr. Ive Ivete Junekovej, Eve Chovancovej, Mgr. Anne Polačkovej, PhD., Mgr. Petrovi Zubaľovi a Mgr. Gabriele Jurčákovej za veľkú ochotu a pomoc pri administrácii projektu, jeho propagácii a zabezpečení propagačných materiálov univerzity.

Peter Manko, Jozef Oboňa, Michal Rendoš

Katedra ekológie FHPV

Matej Žiak

SNM v Martine, Múzeum Andreja Kmeťa