Excelentia Praeside Rei Publicae, Honorate Judice Primarie Civitatis, Honorate Domine Secretarie Rei Publicae, Excelentiae Domini Consules, Excelentiae Illustri Domini Archiepiscopi et Episcopi, Domini et Dominae Ablegati, Rectores Magnifici, Decani Spectabiles, Honorabiles, Profesores, Docentes et Doctores Universitatis Nostrae, Studiosi Cari, Grati Amici et Hospites Almae Matris Nostri!

Excelencia Vážený pán prezident, Vážená pani primátorka, Vážený pán štátny tajomník, Excelencie páni generálni a honorárni konzuli, Excelencie vážení páni arcibiskupi, biskupi a zástupcovia cirkví, Vážení páni a panie poslanci a poslankyne, Magnificencie rektori, Spektability dekani, Honorability, Vážení zamestnanci univerzity, milí študenti, ctení priatelia a hostia našej Alma Mater!

Dovoľte mi, prosím, aby som sa, ako aj po minulé tri roky, v prvom rade Vám všetkým poďakoval za to, že ste poctili svojou prítomnosťou našu akademickú slávnosť. No moje poďakovanie Vám, predstaviteľom verejnej a štátnej správy, cirkví a náboženských spoločností, zastupiteľských úradov, poslancom Národnej rady, vyššieho územného celku a mestského zastupiteľstva, rektorom, prorektorom a dekanom zahraničných a slovenských univerzít a predstaviteľom podnikateľskej sféry, patrí aj za priazeň a pomoc, ktorú našej univerzite dlhodobo prejavujete, Vám profesorom, docentom a ďalším pedagogickým i nepedagogickým zamestnancom univerzity za Vašu prácu, odvádzanú pre našu Alma Mater a Vám, milí študenti, že ako naši poslucháči šírite a po absolvovaní štúdia ďalej budete šíriť dobré meno našej univerzity.

 

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ctení hostia, milí študenti,

Stojíme na prahu nového akademického roka, čo nám opäť dáva príležitosť pre rekapituláciu, obzretie sa do minulosti, zhodnotenie a posúdenie dosiahnutých výsledkov, skonfrontovatie svojich úmyslov s realitou, no najmä zamyslenie sa nad výzvami nadchádzajúcich dvanástich mesiacov, naše vyhliadky, očakávania a plány pre nasledujúce obdobie.

Uplynulý rok sa na našej univerzite niesol v znamení jej dvadsiateho jubilea a tristopäťdesiatročného výročia prvej vysokoškolskej vzdelávacej inštitúcie v našom meste. Viac ako inokedy sme si tak na rôznych úrovniach a na rozličných podujatiach pripomínali udalosti z dávnejšej i bližšej minulosti. Keďže aj v tomto roku nás médiá neustále upozorňujú na osmičkové výročia našej histórie, neodpustím si na úvod svojho krátkeho vystúpenia niekoľko historických súvislostí.

Pred štyrmi storočiami sa začala tridsaťročná vojna, udalosť na prvý pohľad veľmi vzdialená, o ktorej poväčšine iba veľmi málo vieme. Po prvý raz v dejinách boli vtedy krajiny starého kontinentu uvrhnuté do celoeurópskeho konfliktu a ten ho za tri desaťročia nenávratne zmenil. Táto katastrofa začala pritom udalosťami v Prahe, do ktorých sa aktívne zapojil aj vtedajší rektor Karlovej univerzity, pôvodom z dnešného Slovenska, Ján Jesenius. I on, podobne ako jeho slávny predchodca v úrade, majster Jan Hus, skončil onedlho svoj život na popravisku, a to o nič menej drastickým spôsobom: sťatím a rozštvrtením.

Ani ďalšie významné „osmičkové“ výročia politických dejín neboli pritom vždy priateľské k univerzitám, vysokým školám, ich študentom a vyučujúcim. V revolúcii 1848 si tisíce z nich obliekli uniformy a zo škôl sa v lepšom prípade (ako napr. v Prešovskom evanjelickom kolégiu) stali improvizované nemocnice. Nesporne významný rok 1918, ktorý priniesol vznik prvej Československej republiky, znamenal na druhej strane zánik Prešovského kolégia ako vysokoškolského ústavu a odchod viacerých vysokých škôl z nášho územia. Zmena politických pomerov roku 1948 na štyri desaťročia ukončila akademické slobody a podriadila vysoké školstvo v celej republike diktátu komunistickej strany. Mnohí si potom pamätajú na dôsledky čistiek, ktoré postihli vysoké školy, vrátane prešovských fakúlt vtedajšej UPJŠ počas tzv. normalizácie, nasledujúcej po okupácii vojskami Varšavskej zmluvy pred päťdesiatimi rokmi.

Nesporne však nájdeme aj iné udalosti v „osmičkových“ rokoch, ktoré mali pozitívny dopad na vývin vysokého školstva a nemalý význam v dejinách našej Alma Mater. Takým bolo nesporne nariadenie vlády z r. 1958 o vytvorení novej univerzity na východe Slovenska s dvoma fakultami, z ktorých jedna mala vzniknúť v Košiciach a druhá v Prešove.

Nesmierne dôležitým výročím nielen pre našu univerzitu, ale i pre naše mesto a celé Slovensko je dvestoročné jubileum vzniku gréckokatolíckeho biskupstva v Prešove. Existencia biskupstva výrazne prispela ku kultúrnemu rozvoju mesta a integrovala intelektuálne sily gréckokatolíkov z niekoľkých severovýchodných stolíc vtedajšieho Uhorska. Vďaka nemu vznikol o niekoľko desaťročí kňazský seminár a teologická akadémia, ktorá sa stala nielen priamou predchodkyňou gréckokatolíckej teologickej fakulty našej univerzity, no zároveň druhou a po zániku kolegiálnych fakúlt na takmer tri desaťročia jedinou vysokou školou v Prešove. Vychovala stovky vzdelaných kňazov a učiteľov, nielen pre svoju cirkev ale pre celú krajinu a stala sa základom našej najstaršej fakulty. Práve v tomto týždni vrcholia slávnostné podujatia, venované výročiu biskupstva a som rád, že sa na nich zúčastňuje aj naša univerzita.

Univerzity v súčasnom svete, najmä však v Európe, kde disponujú stáročnou minulosťou, sú popri cirkevných a niektorých ďalších inštitúciách, jedným z článkov, bezprostredne spájajúcich dnešnú západnú civilizáciu s jej priamou predchodkyňou z neskorého stredoveku. Aj keď sú na prvý pohľad stále veľmi podobné svojím klasickým predchodcom, počas stáročnej púte prekonali aj univerzity, ako vrcholné vzdelávacie, kultúrne a výskumné inštitúcie viaceré rozsiahle zmeny, udržali si však svoje hlavné atribúty, medzi ktoré patria najmä akademické slobody, zahŕňajúce aj slobodu bádania, tvorby a vlastnú samosprávu. Keďže vo väčšine európskych krajín sú (alebo aspoň väčšina a najvýznamnejšie z nich) sú univerzity verejnými inštitúciami, naďalej ostávajú závislými na vonkajších podmienkach, na štátnej moci, spoločenskej klíme a jej zmenách. Z toho priamo vyplýva závislosť univerzít a celého vysokého školstva od štátnych financií, resp. časti štátneho rozpočtu, ktorú sa konkrétna vláda v konkrétnych podmienkach rozhodne vyčleniť na zabezpečenie ich fungovania. Potreby moderného vedeckého výskumu, budovanie a udržiavanie jeho infraštruktúry, či zakotvenie v popredných medzinárodných vedeckých periodikách výrazne zvyšujú nároky na financovanie vedeckovýskumnej činnosti univerzít. V tej istej miere pritom rastie finančná náročnosť vzdelávacieho procesu s moderne vybavenými učebňami, laboratóriami a internátmi s patričnou infraštruktúrou a zázemím. Spolu s masifikáciou vysokoškolského štúdia to všetko v súčasnosti kladie zvýšené nároky na zriaďovateľov univerzít, ktorým je vo väčšine prípadov štát.

Vysoká, resp. stále sa zvyšujúca finančná náročnosť vysokého školstva sa v trhovej ekonomike v poslednom štvrťstoročí stáva predmetom rastúceho záujmu, resp. kritiky ekonómov, politikov, médií i verejnosti. Univerzity sú obviňované z neefektívneho míňania verejných zdrojov, slabého reflektovania potrieb spoločnosti a podnikateľskej sféry, odtrhnutosti od praxe, nízkej výkonnosti i kvality vedeckého výskumu a vzdelávania a pod. Politici a ekonómovia v uplynulých dvoch desaťročiach najmä v západných krajinách videli riešenie týchto skutočných alebo vykonštruovaných problémov predovšetkým vo dvoch zmenách: v manažérskom riadení univerzít a rôznych systémoch merania výkonu vo vede a výskume. Práve tieto dva princípy, ktoré sa stále častejšie objavujú v najvyššom riadení vysokého školstva, hrozia deštrukciou klasického modelu univerzít, siahajúceho stáročia do minulosti, vrátane autonómie, samosprávy a slobody bádania a v skutočnosti ich tak môžu ohroziť viac, než spomínaná fyzická likvidácia nepohodlných akademických funkcionárov v minulosti.

Manažérske riadenie znamená najmä postupné nahrádzanie volených funkcionárov univerzít na rôznych stupňoch (niekde až po riaditeľov ústavov) profesionálnymi, „univerzálnymi“ manažérmi, namiesto akademikov. Zakladá sa totiž na predpoklade, že akademici, ktorí dokážu síce zvládnuť nesmierne náročné výskumné úlohy, riešiť jedinečné projekty, písať priekopnícke monografie a produkovať stále nové objavy, nie sú schopní manažovať svoje vlastné pracoviská. Aplikácia tohto modelu potom všade vedie (a viedla) k likvidácii časti teoretických vied, odbúravaniu akademickej kultúry a v konečnom dôsledku i deštrukcii akademických slobôd a akademickej samosprávy. Tento prístup ignoruje skutočnosť, že univerzity, okrem udržiavaných budov, výskumnej infraštruktúry a internátov znamenajú predovšetkým akademikov na rôznych pozíciách, ktorí vnášajú do materiálno-technickej základne akademický duch a najlepšie vedia riadiť a spravovať svoje inštitúcie. Netreba zdôrazňovať, že manažérske riadenie tak v pomerne krátkom čase môže znamenať zánik univerzít v podobe, v akej ich poznáme už niekoľko storočí. Je sporné, nakoľko univerzity, premenené takto na akési „výrobné závody“, budú ešte schopné plniť svoje hlavné úlohy a ostanú centrami slobodného bádania a univerzálnej vzdelanosti.

Snaha nájsť systém, vhodný na meranie výkonu univerzitnej vedy a výskumu plynie z (na prvý pohľad) legitímneho úsilia podrobiť kontrole využívanie verejných financií, v nemalom objeme vynakladaných na prevádzku vysokých škôl. Východiskom tohto prístupu je názor, že v trhovej ekonomike je možné merať efektivitu všetkých výdavkov. To vedie ku rôznym koncepciám modelov merania výsledkov vedeckého výskumu, ktoré sa následne vo finančnom vyjadrení stávajú súčasťou tzv. metodiky štátneho rozpočtu. Vytvára sa pritom konkurenčné prostredie pre celé vysoké školstvo, v ktorom sa jednotlivé univerzity každoročne uchádzajú o svoj diel financií. Tento prístup však v sebe skrýva niekoľko závažných rizík. Predovšetkým núti univerzity k rezignácii na dlhodobé výskumné ciele, ktoré nie sú dostatočne kryté prostriedkami z projektov a štátneho rozpočtu. Vytvára krátkodobé výskumné stratégie, motivované cieľom zmocniť sa čím väčšieho podielu z ponúkaných verejných zdrojov, určených každoročne na prerozdelenie. Pri grantovej úspešnosti od 10 do 20 percent vedie potom ku všeobecne rozšírenej skepse, rozčarovaniu a demotivácii veľkej časti akademikov a výskumných zamestnancov. Tú ešte stupňuje chaos a neistota, vznikajúce pri každoročných, hoci i drobných zmenách kritérií hodnotiaceho procesu. Vedľajším produktom pokusov o meranie výsledkov vedeckého výskumu je potom budovanie nie zanedbateľného úradníckeho aparátu na celoštátnej úrovni, spravidla úplne odtrhnutého od skutočnej vedy a zahlcovanie akademikov novými, neproduktívnymi  činnosťami (povestné zbieranie a počítanie čiarok) na úrovni univerzít. Univerzity a ich tvoriví zamestnanci sa tak dostávajú pod permanentný tlak produkovania čím „bonitnejších“ výstupov vedeckého výskumu, so stále nižším dôrazom na obsah na úkor formy (publikovaných v čo najlepšie hodnotených časopisoch), a to v čo najkratšom čase. Tento tlak spolu s ďalšími vonkajšími okolnosťami spôsobuje viaceré deformácie v akademickom prostredí. Okrem potláčania dlhodobého kvalitného a finančne náročnejšieho, avšak o to významnejšieho výskumu je to zamieňanie kvality výskumu s krátkodobým, no merateľným  finančným efektom jeho výsledkov. Vytvorenie konkurenčného prostredia pri získavaní verejných zdrojov hrozí deformáciami vzťahov medzi univerzitami a ich pracovníkmi, a to aj pri ich úplne odlišnom profile.

Konkurenčné prostredie pri tzv. hodnotení či meraní výstupov vysokoškolskej vedy a následné vytváranie rôznych rebríčkov výkonných a menej výkonných univerzít, často bez zohľadnenia ich úplne rozdielnych profilov, vedie k nie práve správnemu presvedčeniu o parazitovaní časti vysokého školstva na štátnych financiách. Tento názor potom ďalej šíria médiá a pomáhajú potom živiť názory o zbytočnosti časti, podľa nich menej výkonných vysokých škôl.

Takmer všetky systémy merania kvality vedy a výskumu, alebo aspoň ich väčšina majú niekoľko závažných nedostatkov. Prvým z nich je ten, že v mnohých prípadoch je efektivita vedeckého bádania, najmä v teoretických (osobitne humanitných a spoločenských) vedách v krátkodobom horizonte nemerateľná a už vôbec sa nedá vyjadriť v peniazoch pre potreby nasledujúceho roka. Ďalej tieto systémy spravidla nerobia náležité alebo žiadne rozdiely medzi jednotlivými skupinami vedných odborov, s ich špecifickou výskumnou a publikačnou kultúrou. Obmedzujú sa pritom na kvantifikačné a formálne kritériá, ako sú skupiny vedeckých časopisov, množstvo článkov či citácií, tzv. renomované vydavateľstvá a pod., pričom ignorujú obsah hodnotených publikačných výstupov.

Spolu s manažérskym riadením tak dlhodobé zavedenie a ďalšie rozšírenie merania výstupov vedy a výskumu paradoxne skrýva v sebe nebezpečenstvo obmedzovania skutočného vedeckého výskumu univerzít a ich slobodného bádania. Pri zohľadnení legitímnych požiadaviek štátu a verejnosti na kontrolu využitia verejných zdrojov, poskytovaných univerzitám by sa mali stabilnou a najsilnejšou zložkou diskusie o ich preverovaní stať práve akademici, popri ekonómoch a politikoch, ktorí však sú doteraz skôr margilanizovaní alebo z neho dokonca vylúčení.

Nemôžem nespomenúť, že s pokusmi o meranie kvality výstupov vedeckovýskumnej činnosti, ktorých výsledky sú každoročne súčasťou metodiky delenia dotácie zo štátneho rozpočtu pre vysoké školy, máme na Slovensku už niekoľkoročné skúsenosti. Tie zahŕňajú rovnako nerozlišovanie medzi skupinami odborov a ignorovanie ich špecifík, spôsobujúce diskrimináciu najmä humanitných a spoločenských vied, ako aj neúmerné povyšovanie jednej skupiny vedeckých časopisov nad iné, každoročné zmeny či aspoň upravovanie kritérií hodnotenia a iné. Netreba zdôrazňovať, že každoročná zmena výšky dotácie zo štátneho rozpočtu podľa výkonového modelu komplikuje univerzitám dlhodobejšie strategické plánovanie rozvojových aktivít, výstavbu či kúpu nehnuteľností. Popri tom každý rok realizované zmeny v metodike jej výpočtu minimálne zneisťujú vysoké školy pri hľadaní optimálneho nastavenia vedeckovýskumných aktivít na dlhšie časové obdobie.

Možno je pri hľadaní systému hodnotenia výstupov vedy namieste jedna systémová otázka, čo má byť vlastne hlavnou úlohou slovenskej vedy, financovanej z verejných zdrojov.  Súčasné hodnotenie jej produkcie bez výraznejšej reflexie rozdielov medzi skupinami vedných odborov, ich výskumných metód, postupov a publikačnej kultúry, diskvalifikuje najmä humanitné, spoločenské a ďalšie vedy, nevyhnutné okrem iného aj pre utváranie štátneho a národného povedomia, ktoré je nižšie ako u našich susedov. Fetišizovanie skupiny tzv. karentovaných časopisov pred inými, vrátane periodík, registrovaných v serióznych citačných databázach, bez ohľadu na skutočný obsah a vedeckú hodnotu publikácií , vytvára nezdravé výskumné prostredie, akcentujúce kvantifikačné kritériá bádania pred úsilím o dosiahnutie kvality jeho výsledkov. Je sporné, či skutočne články v istých časopisoch v spoluautorstve aj niekoľko stoviek výskumníkov majú naozaj vyššiu hodnotu a prinášajú štátu väčší osoh, než priekopnícke vedecké monografie, spracúvajúce doteraz neprebádané témy z literatúry, jazykovedy, histórie alebo súčasných demografických, geografických, sociologických a iných aspektov vývoja našej krajiny.

Hodnotenie vedeckých výkonov, poškodzujúce humanitné a spoločenské odbory, s karentmi, kvartilmi a ďalšími z roka na rok sa meniacimi kritériami je realitou nášho vysokého školstva, rovnako ako každoročný zápas univerzít o financie z dotácie štátneho rozpočtu a grantových schém, ktoré im umožňujú síce spravidla udržanie zamestnanosti a zabezpečenie krátkodobých výskumných projektov, v žiadnom prípade však nie veľkorysejší rozvoj, s modernizáciou priestorov a údržbou výskumnej infraštruktúry.

Známe latinské príslovie hovorí: Tempora mutantur et nos mutamur in illis (Časy sa menia a my sa meníme s nimi). Tak ako sa mení svet okolo nás, mení sa aj naša univerzita, resp. my ju a sami sa meníme s ňou. Dovoľte mi, aby som pri príležitosti otvorenia akademického roka spomenul aspoň niektoré  z najvýznamnejších výsledkov, ktoré univerzita v uplynulom roku dosiahla. Podľa údajov z konca októbra minulého roka ostala treťou najväčšou univerzitou na Slovensku a vôbec najväčšou mimobratislavskou vysokou školou podľa počtu študentov bakalárskeho a magisterského štúdia a štvrtou spolu s doktorandmi. Nemalé úspechy zaznamenala univerzita v internacionalizácii vzdelávania, keď v uplynulom roku študovalo u nás takmer 600 zahraničných študentov pri medziročnom náraste takmer 100% , vďaka čomu sme predbehli univerzity, tradične vyhľadávané študentmi z cudziny. V oblasti vedeckého výskumu sa nám opäť podarilo mierne zvýšiť počet domácich grantových projektov, pričom  na ich riešenie sme získali viac ako jeden milión Eur. Podobne ako pred rokom preletela v lete médiami správa o novej odrode mäty Kristínke, v uplynulých týždňoch rezonovalo meno našej univerzity doma aj v zahraničí v súvislosti so zaregistrovaním jedinečnej odrody rumančeka – Lianky. Po prvom vedeckom časopise, zaradenom do prestížnej textovej databázy Scopus, sa nám podarilo zaregistrovať do nej ďalšie dva a do Web of Science jeden náš časopis.

Vedenie univerzity sa snaží stále zlepšovať a modernizovať svoju infraštruktúru. Je samozrejmé, že to, čo vyhovovalo potrebám prešovských fakúlt pred štyridsiatimi, či tridsiatimi rokmi, nemôže už z veľkej časti vyhovovať potrebám dnešnej univerzity. Týka sa to rovnako výskumnej infraštruktúry, výučbových priestorov, didaktickej techniky, no rovnako študentských domovov (starých viac ako 50, resp. viac ako 40 rokov) i športovísk. Po rekonštrukcii auly vo Vysokoškolskom areáli na prahu predchádzajúceho akademického roku, sme ukončili a sprevádzkovali budovu Unipolab ako súčasť vedeckého parku Technicom, s jedinečným prístrojovým vybavením pre prírodovedné odbory.  V prvých mesiacoch tohto roku prebehla dlho očakávaná výstavba prístupovej cesty k Rektorátu univerzity s vytvorením niekoľkých desiatok parkovacích miest. Po nútenom prerušení (nie z nášho zavinenia) sa od jesene obnoví rekonštrukcia univerzitnej športovej haly. S výdatnou pomocou Prešovského samosprávneho kraja, za čo jeho vedeniu a poslancom úprimne ďakujeme, sa nám v letných mesiacoch podarilo realizovať rekonštrukciu a modernizáciu viacúčelového športového areálu s atletickou dráhou a niekoľkými ihriskami, ktoré bude slúžiť nielen študentom a zamestnancom univerzity, ale aj obyvateľom mesta Prešov a širokej verejnosti z Prešovského kraja.

V minulom akademickom roku získala univerzita prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ, na projekt parkovej úpravy námestia v campuse na Ul. 17. novembra, ktorá by sa mala realizovať v prvých mesiacoch nového roku. Ešte do konca roka by sme chceli z vlastných prostriedkov postaviť nové parkovisko pri budove VŠA s takmer trojnásobným počtom parkovacích miest oproti súčasnému stavu.

V priebehu leta bola realizovaná rekonštrukcia jedného osemposchodového bloku tzv. nového internátu, ako vôbec prvá ukončená modernizácia študentského domova z prostriedkov, uvoľnených vládou SR. Za to si dovoľujem na tomto mieste poďakovať tu prítomným zástupcom vlády, pánovi štátnemu tajomníkovi a splnomocnencovi vlády. Z rovnakých prostriedkov začína v súčasnosti modernizácia frontálneho traktu starého internátu. Rekonštrukcie ďalších častí obidvoch študentských domovov budú prebiehať v budúcom roku. Od letných prázdnin prebieha rozsiahla prestavba, vrátane zatepľovania, výmeny strechy a rekonštrukcie fasády starého internátu, realizovaná zo štrukturálnych fondov EÚ. Sme veľmi radi, že konečne budeme môcť poskytnúť našim študentom ubytovanie v priestoroch, zodpovedajúcich moderným štandardom. V posledných rokoch však nie je problémom iba nízka úroveň študentských domovov, ale bývanie ako také. Niekoľko sto neuspokojených žiadostí o ubytovanie vyvoláva nutnosť získania nových priestorov, pričom doteraz využívané zmluvné zariadenia tento problém nevyriešia. Práve v týchto dňoch sa nám podarilo získať internát v neďalekom Sabinove, systémovým riešením však bude jedine stavba alebo kúpa nového študentského domova, čo pri súčasnom rozpočte univerzity je nemožné. Využijeme však všetky možnosti a kontakty, aby sme našli tie správne dvere a iste sa nám nakoniec otvoria.

Samozrejme, život, ani ten akademický, neprináša iba samé úspechy. Nie všetkým sa nám darí meniť svoje zmýšľanie, prístupy k práci a stereotypy v súlade s požiadavkami doby. Týka sa to rovnako projektových aktivít, publikačných výstupov i pedagogického pôsobenia. Masifikácia univerzitného štúdia, silné konkurenčné prostredie, odliv mladých do zahraničia  i očakávania mladej generácie vytvárajú úplne iné podmienky pre vyučovací proces, než sme ich poznali pred troma či dvoma desaťročiami. Ich ignorovanie a bazírovanie na stereotypoch z čias, keď vysokoškolské štúdium bolo vecou úzkej elity, môže viesť k dlhodobému poklesu záujmu o konkrétne študijné programy a ďalším, fatálnym dôsledkom.

V závere by som chcel poďakovať našim vedecko-pedagogickým zamestnancom za ich mimoriadne náročnú a finančne stále málo ohodnotenú prácu, vykonávanú často pod silným časovým a psychickým tlakom. Táto práca zahŕňa nielen odučené hodiny, obhájené bakalárske, diplomové či dizertačné práce, jednotky publikačnej činnosti alebo úspešne vyriešené výskumné projekty. Znamená zároveň veľkú zodpovednosť za novú generáciu, ktorá o niekoľko rokov zaujme naše miesta v národnom hospodárstve, v školstve, kultúre, v politike i vo vedení krajiny. Tak ako ju na univerzitách jej vyučujúci vyškolia a sformujú, bude potom viesť celú krajinu a všetky oblasti jej fungovania.

Nakoniec si dovolím obrátiť sa na našich študentov, zvlášť na novozapísaných študentov prvého ročníka. V prvom rade by som Vám všetkým chcel poďakovať za dôveru, že ste si za miesto svojich štúdií vybrali práve Prešovskú univerzitu a vyjadriť presvedčenie, že počas nasledujúcich rokov nesklameme vaše očakávania. Zvolili ste si tretiu najväčšiu a dynamicky sa rozvíjajúcu univerzitu, umiestnenú v treťom najväčšom a jednom z najkrajších miest na Slovensku, obklopenom množstvom kultúrnych pamiatok a prírodných krás. Okrem kvalitného vzdelania, ktoré sa Vám budeme snažiť poskytnúť, vám univerzita a jej okolie ponúka širokospektrálne možnosti ďalších činností, v duchu univerzitného sloganu „Viac ako vzdelanie“. Popri kinách, divadlách, štadiónoch  a nákupných centrách v meste Vám sama univerzita poskytuje širokú paletu umeleckých, vedeckých a športových aktivít. Samozrejme, vašou hlavnou starosťou bude štúdium, v ktorom by ste mali byť nároční k sebe i svojim učiteľom. Využite pritom všetky možnosti, ponúkané univerzitou. Nebojte sa žiadať viac, hlásiť sa o svoje práva, prostredníctvom svojich zástupcov v senátoch či priamo u akademických funkcionárov, vrátane rektora. Naším spoločným cieľom je vaše kvalitné, moderné vzdelanie, aby ste potom v nasledujúcich desaťročiach mohli šíriť dobré meno našej univerzity.

Úplne nakoniec, mi prosím dovoľte, aby som na prahu nového akademického roku študentom zaželal príjemné a nezabudnuteľné roky univerzitných štúdií s výbornými študijnými výsledkami, zamestnancom veľa pracovných úspechov a všetkým prítomným pevné zdravie, splnenie túžob a očakávaní.

A našej Alma Mater už tradične želám: Vivat, crescat et floreat!

 

Dr. h. c. prof. PhDr. Peter Kónya, PhD.
rektor Prešovskej univerzity v Prešove