V roku 2015 sme v rámci projektu ITMS: 26110230 119 naplánovali a zrealizovali cestu do Arménska s cieľom naviazať kontakty, rozvinúť spoluprácu a pripraviť pôdu pre spoločné projekty. Pre začiatok sme s arménskymi kolegami z univerzity v Jerevane naplánovali zbery hmyzu v južnom Kaukaze a jeho predhorí. Z materiálu, ktorý sme získali sme však doteraz publikovali päť prác (Manko a kol. 2016; Oboňa a kol. 2016, 2017a, b; Negrobov a kol. 2016) a stále nebola skončená identifikácia niektorých taxónov a publikované všetky získané výsledky. Popísali sme dva druhy nové pre vedu a zistili prvé nálezy mnohých druhov pre Kaukaz, či Arménsko. Je to výsledok kombinácie vysokej druhovej diverzity (Kaukaz je jedným z 25 biologicky najbohatších a zároveň najviac ohrozených regiónov sveta s extrémnou koncentráciou endemických a ohrozených druhov; Krever a kol. 2001; Myers a kol. 2000), nízkej úrovne poznatkov o niektorých skupinách a našej šikovnosti.

Na prírodu Kaukazu, jeho vysokú biodiverzitu a množstvo endemitov sú domáci veľmi hrdí. V ostrom kontraste s tým sú však (ak to zovšeobecníme) ich postoje a konanie. Ich lásku k prírode dokumentuje množstvo prístreškov, kde trávia voľné chvíle. Pri väčšine z nich však vo vzdialenosti „čo by odpadkami dohodil“ nájdete hŕby odpadkov, podobne ako pri každej vyhliadke, odpočívadle, či na brehoch potokov a riek. Tabule so zákazmi vyhadzovania odpadkov a prosbami o zachovanie čistoty prostredia (často vyrobené a osadené vďaka grantom zahraničných donorov) neplnia účel a reálne sú, paradoxne, skôr označením nelegálnych smetísk a skládok (napadá mi slogan: „Ak sa k nim vyberiete, smetisko neminiete“). Ich hrdosť a láska sú v tomto smere plytké a naivné. Neprejavujú sa v zodpovednosti a úcte. Ľudia si neuvedomujú ozajstnú hodnotu bohatstva a ak áno, tak len v zmysle možnosti rýchleho zisku. Tieto viditeľné artefakty sú však iba vrcholom ľadovca. Región zároveň trpí akútnym nedostatkom odborníkov (biológov, ekológov, environmentalistov), neziskové organizácie proklamujú ochranárske aktivity, no v praxi ich efekt nie je viditeľný. Preto na Kaukaze, podobne ako v iných regiónoch s vysokou biodiverzitou a relatívne zachovanými biotopmi a ekosystémami, no pokrivkávajúcim environmentálnym povedomím obyvateľstva (nevraviac o politikoch, investoroch, developeroch, ...) hrozí akcelerácia dlhodobo neudržateľných komerčných aktivít zameraných na produkciu rýchleho zisku. To by viedlo k nezvratnému poškodeniu tohto centra biodiverzity, strate možnosti získania množstva potrebných vedeckých informácií a zdrojov udržateľných a k životnému prostrediu priateľských aktivít, prospešných hlavne pre lokálne komunity.

Naše úspechy z prvej návštevy Kaukazu, ako aj potreba prispieť k poznaniu a zachovaniu tohto centra biodiverzity nás motivovali k tomu, že sme sa s ambíciou vybudovať sieť odborníkov ochotných spolupracovať pri výskume biodiverzity, ale aj pri výchove lokálnych komunít a vzdelávaní odborníkov z regiónu, rozhodli realizovať projekt, ktorý bude vychádzať z nutnosti spolupráce pri výskume biodiverzity (Prathapan a kol. 2018). Túto víziu sme pretavili do prípravy návrhov projektov, z ktorých jeden bol v rámci výzvy Visegrad+ Eastern Partnership Medzinárodného vyšehradského fondu (International Visegrad Fund) podporený (ako jediný zo Slovenska). Jedná sa o projekt V4 & Eastern Partnership cooperation in Biodiversity Conservation for Human Wellbeing, na ktorom spolupracuje desať odborníkov zo siedmich inštitúcií a šiestich krajín (V4, Azerbajdžan a Gruzínsko). Okrem toho je do aktivít projektu, identifikácie materiálu a prípravy publikácií zapojených viacero ďalších kolegov z rôznych európskych krajín.

V septembri začne prvá etapa tohto projektu, v rámci ktorej sa počas viac ako dvojtýždňového pobytu v Azerbajdžane a Gruzínsku uskutoční niekoľko workshopov, prednášok a terénnych prác zameraných na výskum biodiverzity vybraných lokalít partnerských krajín. Viac informácií o projekte, jeho aktivitách a výstupoch nájdete na webovej stránke projektu (visegrad.fhpv.unipo.sk), no budeme vás o nich informovať aj v ďalších príspevkoch.

Ing. Jozef Oboňa, PhD.

Mgr. Peter Manko, PhD.

Katedra ekológie FHPV PU