„Pre koho je práca radosťou, pre toho je život šťastím.“

                                                              Maxim Gorkij                                                                                    

Po nástupe do čela vedenia Prešovskej univerzity zaviedol rektor prof. Peter Kónya tradíciu stretávania sa s jubilantami, zamestnancami odchádzajúcimi do dôchodku a rovnako aj so študentskými zástupcami akademických senátov. Jedným z posledných stretnutí, ktoré sa uskutočnilo koncom augusta, bolo priateľské posedenie s doc. PhDr. Ľubou Končekovou, PhD., a PhDr. Annou Ritlyovou, PhD., pri príležitosti ich odchodu do dôchodku. „Dovoľte mi, aby som sa Vám poďakoval za roky, desaťročia strávené na našej univerzite, za Vašu dlhoročnú svedomitú prácu, aj vďaka ktorej mohla univerzita prosperovať a posúvať sa vpred,“ zneli slová rektora, ktorý pri odovzdaní ďakovného listu zaželal obom dámam predovšetkým pevné zdravie a zaslúžený oddych.

„Pochádzam z učiteľskej rodiny (starý otec, obaja rodičia, dvaja súrodenci i mnoho ďalších príbuzných). Aj mňa na univerzite najviac zaujímala a napĺňala pedagogická činnosť a s ňou súvisiace publikovanie učebníc a monografií (Vývinová psychológia, Patopsychológia, Drogová problematika učňovskej mládeže),“ priblížila dôvod rozhodnutia ísť pracovať na univerzitu doc. Končeková, z Katedry psychológie Fakulty humanitných a prírodných vied PU. Ako uviedla, na univerzitu nastúpila pred vyše 40 rokmi v decembri 1976 po krátkom pôsobení v pedagogicko-psychologickej poradni. Po odchode do dôchodku si plánuje dať do poriadku bolestivé koleno a venovať sa najmladším členom širšej rodiny.

Na svoje pôsobenie na univerzite si zaspomínala aj dr. Ritlyová z Inštitútu anglistiky a amerikanistiky Filozofickej fakulty PU. „Najradšej spomínam na úplné začiatky môjho pôsobenia na Katedre anglického jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty UPJŠ a neskôr FHPV PU. Keďže predtým som učila 14 rokov v Jazykovej škole v Prešove, práca vysokoškolského pedagóga bola pre mňa veľkou výzvou. I my sme, podobne ako študenti, išli po revolúcii do niečoho nového. Museli sme vytvárať programy, sylaby, plány práce. Bolo to obdobie plné entuziazmu, kedy sme chodili v podstate celá katedra spoločne na semináre a konferencie po celej ČSFR. Mali sme veľmi družné vzťahy s našimi študentmi. Chodili sme na spoločné výlety a nikdy nezabudnem na spoločnú exkurziu v Británii. Ja som bola so svojou skupinou v prímorskom meste Brighton na tamojšej univerzite. Potom sme sa všetky skupiny stretli v Londýne. Máme nezabudnuteľné zážitky,“  prezradila dr. Ritlyová, ktorá začala pracovať na Prešovskej univerzite 1. septembra 1990.  „Nezabudnuteľné spomienky mám i na zahraničné pobyty. Bola som niekoľkokrát v Británii, raz v Írskej republike, USA, Turecku, Rakúsku, Poľsku a na Ukrajine. Všetky tieto študijné cesty ma veľmi obohatili nielen po odbornej, ale i po ľudskej stránke. Môžem teda povedať, že moje rozhodnutie prísť na Prešovskú univerzitu, vtedy ešte UPJŠ v Prešove, bolo jedným z najlepších krokov v mojom živote,“ doplnila dr. Ritlyová, ktorá sa od počiatku jej pôsobenia na Prešovskej univerzite aktívne zapájala do práce odborovej organizácie, najprv ako vedúca úseku a po rozdelení pedagogickej fakulty a vzniku FHPV ako predsedníčka ZO OZ.  Tú istú funkciu potom vykonávala aj na filozofickej fakulte. „Bola som účastníčkou a spoluorganizátorkou niekoľkých protestných akcií a často mi bolo  ľúto, že sa zamestnanci našej univerzity do týchto akcií tak neochotne zapájali,“ poznamenala. Podľa jej slov zrejme bude trvať kým si zvykne na odchod do dôchodku. „V školstve som strávila 42 rokov, so študentmi som doslova i dýchala, takže to bude asi veľká zmena. Teším na to, že si konečne prečítam tú hromadu kníh, ktoré mám ešte nerozbalené doma. Už to nebude Shakespeare, ale detektívky a kriminálky. A okrem toho mám vnúčatá, ktoré morím s angličtinou a najnovšie i s ruštinou, ktorú som tiež vyštudovala, takže sa nudiť určite nebudem,“ uzavrela dr. Ritlyová.

Mgr. Anna Polačková, PhD.