Language Selection mobile
Top Menu

Štátne skúšky a obhajoby

 

Katedra hudby, Filozofická fakulta, Inštitút hudobného a výtvarného umenia
Prešovská univerzita v Prešove

Okruhy k magisterskej štátnej skúške Dejiny a teória hudby, 2. stupeň Mgr.  denné štúdium
Študijný odbor: 1.1.3 Učiteľstvo a pedagogické vedy, študijný program: Učiteľstvo hudobného umenia v kombinácii, akademický rok 2023/2024

1.     a)  Periodizácia hudby 20. storočia – zjednodušené a tradičné delenie.
        b)  Percepčná náročnosť súčasnej hudby, charakteristika slohu, štýlu  
             a smeru.
              Analýza: Maurice Ravel: Bolero   
  
2.     a) Tristanovská generácia – jej estetika, vedúce osobnosti, ich tvorba.
        b) Hudobná reč tristanovskej generácie
            Hudobná deskripcia: Richard Strauss: Šibalstvá Tilla  Eulenspiegla

3.     a)  Hudobný impresionizmus Clauda Debussyho, ohlasy
             impresionizmu v tvorbe ďalších  európskych skladateľov.         
         b) Hudobný impresionizmus v symfonickej a klavírnej tvorbe.

       Analýza: Claude Debussy: Prelúdiá - Potopená katedrála             

4.     a)  Hudobná moderna v národných školách – v Čechách, Maďarsku,
             Poľsku a Rumunsku.

        b) Vítězslav Novák a Leoš Janáček a ich diela inšpirované
            impresionizmom a folklórom.

   Hudobná deskripcia: Vítězslav Novák Slovácka suita a symfonická
         báseň V Tatrách

5.  a) Igor Stravinskij – klasik a syntetik hudby 20. storočia

     b) Estetika medzivojnovej avantgardy – B. Martinů, S. Prokofjev, D.
         Šostakovič a ďalší.

         Hudobná deskripcia: Igor Stravinskij - Svätenie jari

6. a)  Erik Satie a Parížska šestka: estetické princípy, predstavitelia.

     b) Charakteristika tvorby Artura Honeggera, Dariusa Milhauda
         a Francisa Poulenca.

         Hudobná deskripcia – Arthur Honegger: Pacific 231 a Darius Milhaud
         Saudades do Brasil

7. a)  2. Viedenská škola - estetika,  hlavní  predstavitelia.

    b) Atonalita a dodekafónia.

        Analýza: A. Schönberg: Ten,ktorý prežil Varšavu a Pierrot lunaire,
        op.21

8.   a)  Neoklasicizmus v hudbe 20. storočia. Charakteristika smeru,
           skladatelia a ich hudobné diela.

      b) Hudobná reč neoklasicizmu a práca so staršími technikami
           a hudobnými formami.
           Analýza: Benjamin Britten: Sprievodca mladého človeka  orchestrom  

    9.   a)  Povojnová európska avantgarda a darmstadtská škola -- estetika,
           východiská, hlavní protagonisti. Tri avantgardné koncepcie harmónie.

     b) Princíp grafických partitúr a hlavné kompozičné techniky – serializmus,
         aleatorika, elektroakustická a konkrétna hudba, modalita v hudbe 20.
         storočia.

         Hudobná deskripcia –  Modalita na príklade diela Oliviera Messiaena –
         9 meditácií La Nativitédu Seigneur (Narodenie Pána) pre organ

 10.  a) Neofolklorizmus v v európskej hudbe 20. storočia – rozdiel medzi  
          folklorizmom a neofolklorizmom.  

                       b) Béla Bartók – jeho tri tvorivé obdobia     

          Hudobná deskripcia –  Béla Bartók  Allegro Barbaro a klavírny cyklus
          Mikrokozmos 

   11.  a)  Česká hudba 20. storočia; hudobný život; hlavné štýlové
             prúdy;  hlavné  osobnosti: L. Janáček, J. Suk. V. Novák, B. Martinů. 

             b) Charakteristika inšpiračnými smermi v hudbe 20. storočia v českej  
            hudbe.

                    Hudobná deskripcia: Leoš Janáček: Sinfonietta, 1. časť (Fanfáry)
           Bohuslav  Martinů Otvírání studánek                  

12.  a)  Neoklasicizmus v klasickej hudbe v zámorí – Astor Piazzola, Heitor
            Villa-Lobos

        b) Postmoderna: americký minimalizmus a vplyvy mimoeurópskych
            hudobných tradícií, skladateľské smery na sklonku 20. a začiatku 21.
            storočia: postminimalizmus a jeho predstavitelia.

            Hudobná deskripcia: Astor Piazzola – Libertango a Steve Reich: Violino
           Phase
 pre 4 huslí                            

13. a) Slovenská hudba 20. a 21. storočia – jej vývoj, periodizácia, hlavné
          skladateľské osobnosti, charakteristické znaky slovenskej hudby

      b)  Staršia skladateľská generácia – Viliam F. Bystrý, Mikuláš Moyzes,
           Mikuláš. Sch. Trnavský, Alexander Albrecht, Frico Kafenda
  

           Hudobná deskripcia: Mikuláš Moyzes - Sláčikové kvartetá (in D, a, fis, G)

14. a) Slovenská hudobná moderna – charakteristika a jej vývojové fázy, jej
          predstavitelia A. Moyzes, E. Suchoň, J. Cikker, L. Holoubek, D. Kardoš
          a i. a ich ťažiskové diela.         

      b) Vznik hudobných inštitúcií na Slovensku a slovenská opera – stručný
         prehľad

                  Hudobná deskripcia: Alexander Moyzes: Symfonická suita Dolu
                 Váhom
                        

   15. a)  Slovenská avantgarda a jej najvýznamnejší predstavitelia.

     b) Nástup nových skladateľských generácií (V. Godár a i.), so zameraním

                  na regionálnych skladateľov: J. Podprocký, P.Breiner, N.Bodnár, I.
                  Szeghy.

                Hudobná deskripcia: Ilja Zeljenka - Musica slovaca

 

Katedra hudby, Inštitút hudobného a výtvarného umenia, Filozofická fakulta,
Prešovská univerzita v Prešove

Okruhy k štátnym záverečným skúškam Pedagogika a didaktika hudby pre 2.stupeň Mgr. - denné štúdium
Študijný odbor: 1.1.3 Učiteľstvo a pedagogické vedy, študijný program: Učiteľstvo hudobného umenia v kombinácii pre akademický rok 2020/21

 

  1. A: Definujte hudobnú vedu a hudobnú pedagogiku a ich vzájomné vzťahy. Vymenujte vedecké disciplíny hudobnej pedagogiky a  charakterizujte ich obsah. Zaraďte svoju diplomovú prácu do zodpovedajúcej disciplíny /disciplín hudobnej pedagogiky.

 B: Hudobné tvorivé činnosti s hudobným materiálom populárnej hudby. Tvorivé metódy. /Praktická aplikácia na príklade z učebníc hudobnej výchovy./

  1. A: Reforma školstva na Slovensku v r. 2008, vymenujte zásadné štrukturálne zmeny (všeobecné). Zmeny v hudobnej edukácií formálneho a neformálneho vzdelávania.

B: Štruktúra vyučovacej hodiny – metodický postup k téme: Muzikál. Dejiny muzikálu. Slovenský a český muzikál. /Praktická aplikácia – výber z učebníc hudobnej výchovy./

  1. A: Európsky kontext hudobnej pedagogiky. Inštrumentálna a vokálna pedagogika.  Systém hudobného vzdelávania na Slovensku.

 B: Najznámejšie intonačné metódy u nás a v zahraničí.  Vokálno-intonačné činnosti – intonácia a 
  sluchová analýza. Sluchová výchova   ako základ rozvíjania hudobnosti jedinca. /Praktická aplikácia na
  vybranej  piesni z učebnice HUV./

  1. A: Ciele predmetu HUN na ZUŠ, metody, formy práce pri vyučovaní. HN a rozdiel medzi Hv na ZŠ. Hodnotenie a preverovanie na hodinách HUV a HN.

 B: Uplatnenie metód tvorivej dramatiky v téme: Opereta - vznik a vývoj. Slovenská a česká opereta. Hudobno-dramatické činnosti. /Praktická aplikácia./

  1. A: Progresívne hudobno-výchovné koncepcie a možnosti ich aplikácie u nás /B. M.  Kabalevskij, Z. Kodály, C. Orff, J .Herden, J. Hatrík/.

B: Koncert pre deti. Charakteristika, príprava, tvorba a realizácia. (Praktický  príklad dramaturgie koncertu pre 5. -9. ročník ZŠ, ročník určí štátnicová komisia.)

  1. A: Rytmické činnosti – história problému, rytmický výcvik, rôzne spôsoby vyjadrenia rytmu, koncepcie. Uvedomená rytmická intonácia. /Praktická aplikácia – výber piesňového materiálu z učebníc HUV, príp. HN/

B: Hudobno-pohybové činnosti – história problému, ciele a význam, druhy pohybu, využitie na hodinách HUV a v mimoškolskej práci /tanečné súbory, krúžky tanca/.

  1. A: Inštrumentálne činnosti – história problému, rozdelenie, vymedzenie pojmu,    využitie v školskej a mimoškolskej Hv. Aktivizácia žiakov prostredníctvom inštrumentálnych činností, význam, metodika. /Praktická aplikácia - na hudobných nástrojoch Orffovho inštrumentára, príp. klasické hudobné nástroje/.

B:  Hudobné nadanie – klasifikácia, stupne, rozdelenie

  1. A: Percepčné činnosti – vymedzenie pojmu, historický vývoj, ciele činnosti, recepcia, apercepcia, percepcia hudby, metódy rozboru a výkladu hudobných skladieb. Aktivizácia žiakov pri percepčnej činnosti prostredníctvom komplementárnych činností

B: Percepcia ako motivujúci prostriedok v hudobnej edukácii k uvedomeniu si  identity vlastného národa. Ukážka na opere E. Suchoň: Krútňava. Detská opera T. Freššo: Martin a Slnko.

  1. A:Pedagogická interpretácia hudobného diela – vymedzenie pojmu a charakteristika jednotlivých analýz. /Praktická aplikácia na ukážke z  učebníc Hv./

B: Psychológia hudobného vnímania. Hudobný pocit, vnem. Typológia vnímania hudby.

  1. A:Hudobno-dramatické činnosti. Hudobno-tvorivá dramatika ako súčasť  učebných plánov vyučovania hudobnej výchovy.

 B:  Tréma. Druhy trémy. Diagnostika a prevencia.

  1. A: Psychofyziologická príprava detského speváka. Metodický postup pri získavaní základných speváckych  zručností a návykov. Hygiena hlasu.

 B: Charakteristika foriem mimovyučovacej práce učiteľa Hv. Metodické postupy práce s detským speváckym zborom – od jednohlasu po viachlas. Repertoár pre detský spevácky zbor. /Praktická aplikácia./

  1.  A: Od džezu k populárnej hudbe. Korene džezu, rocková a populárna hudba.

 B: Hudba rôznych národov, multikultúrne vzťahy, význam. /Základný prehľad –národné prvky v hudbe   jednotlivých krajín – uviesť na príklade z učebníc hudobnej výchovy./ Etický prístup v práci pedagóga.

13.  A: Učebné kompetencie žiaka a učiteľa v umeleckej (hudobnej) výchove. Aplikácia získaných teoretických poznatkov žiaka z dejín hudby a hud. foriem  (Praktická aplikácia na vybranom hudobnom diele z učebníc hudobnej výchovy.)

 B: Hudobná tvorivosť- definícia, etapizácia.

  1.  A: Integratívna hudobná pedagogika a polyestetická výchova. Možnosti integrácie hudobnej výchovy s ďalšími predmetmi.

 B: Polyestetický projekt ako nová forma práce v škole – proces tvorby, námet, scenár, obsahová náplň, interpretačná a technická stránka realizácie. /Náčrt praktickej realizácie./

  1. A: Hra ako tvorivý princíp vyučovania. Filozofické, estetické a sociologické    aspekty hry. Členenie hier  podľa hudobno-tvorivých činností. /Praktická aplikácia: niektoré  typy hier a ich včlenenie do edukačného procesu v kontexte s témou vyuč. hodiny./

B: Psychické predpoklady pre vnímanie hudby. Hudobná pamäť. Hudobná predstavivosť a fantázia

Poznámka: Praktické aplikácie vyberáme z učebníc pre žiakov sekundárneho stupňa vzdelávania

Literatúra 

Baranová, E.2001: Ako učiť hudobnú výchovu? Katolícka univerzita, Ružomberok ISBN80-89039-03-0

Burlas, L.: Teória hudobnej pedagogiky. Vysok.učeb. texty FHPV PU Prešov, ISBN 80-88885-06-X

Burlas, L.: Hudba – komunikatívny dynamizmus.Národné hudobné centrum, ISBN 80-88884-10-1

Elschek, O., 1984: Hudobná veda súčasnosti. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava, 1984

Gregor, V.- Sedlický T., 1990: Dějiny hudební výchovy v českých zemích a na Slovensku. Supraphon, 1990

Sedlák,F.: Didaktika hudební výchovy II. Praha 1979:

HOLAS, Milan, 2004:Hudební pedagogika. Nakladatelství AMU Praha 2004,  ISBN 80-7331-018-x 123 str.

Holas,M.: Psychologické základy hudební pedagogiky – skriptá

Herden, J.-Jenčková,E,-Kolař J.1992 Hudba pro děti. Univerzita Karlova Praha, ISABN 80-7066-522/X

HUDÁKOVÁ, J., 2008: Psychofyziologická príprava speváka v detskom speváckom zbore. Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta humanitných a prírodných vied, 2008.

ISBN 978-80-8068-753-3

HUDÁKOVÁ J.2008: Didaktické a umelecké aspekty práce v detskom speváckom zbore. Prešovská univerzita v Prešove, FHPV. ISBN978-80-8068-894-3

HUDÁKOVÁ, j. BYSTRÁ, B.: Kreatívne počúvanie hudby / Jana Hudáková, Barbora Bystrá. - 1. vyd. - Prešov : Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 2011. - 155 s. - (Acta Facultatis Philosophicae Universitatis Prešoviensis. Vysokoškolská učebnica 44 ; AFPh UP 322/403). - ISBN 978-80-555-0428-5.

KANIŠÁKOVÁ, T., 2001: Zborový spev ako formujúci prostriedok vo výchove detí a mládeže. In: Acta paedagogicae Universitatis Presoviensis. Prešov 2002

Krbaťa P. a kol. 2008: Psychológia hudby nielen pre hudobníkov. ISBN 978-80-969808-6-4

KULKA, J.: 2008: Psychologie umění. Praha: Grada. ISBN 978-80-247-2329-7

MEDŇANSKÁ, I. 2004. Existuje európska hudobná pedagogika? Kultúrna politika EÚ - zakotvenie v Maastrichtskej zmluve. In Hudobní pedagogika a výchova – minulost, přítomnost a budoucnost : sborník referátů. Olomouc : Univerzita Palackého, 2004. s. 36-46. ISBN 80-244-0826-0.

MEDŇANSKÁ, I. 2010: Systematika hudobnej pedagogiky. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove. 143 s. ISBN 978-80-555-0149-9

MICHALOVÁ, E. 1997. Hudba v škole. Príspevok k teórii hudobnej pedagogiky. Banská Bystrica : FHV UMB, 1997.

Milénium-koncepcia rozvoja výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike. Dokumenty bez hraníc. MPC Prešov, 2002 ISBN 80-8045-268-7

Šimová,O.: Hlasová výchova v speváckom zbore UK Bratislava

VÁŇOVÁ,H.- SEDLÁK, F.2013: Hudební psychologie pro učitele. Praha: Karolinum. ISBN 978-80-246-20-60-2

VEREŠ  Jozef: 2004: Hudobná pedagogika. Veda o hudobnej výchove. Nitra 2004 ISBN 80-969174-6-3

TUREK, I. 2003: Kľúčové kompetencie. MPC Prešov, 2003

Štátny vzdelávací program pre nižšie a vyššie sekundárne vzdelávanie ISCED 2. ISCED v oblasti Človek a umenie hudobná výchova

ŠVP  pre hudobný odbor ZUŠ,

Časopisy: Múzy v škole, Hudební výchova, Hudobný život, Učiteľské noviny z r. 2008,2009 príspevky k novej školskej reforme www. statpedu.sk

www stránky európskych hudobno-pedagogických organizácií,

Európska asociácia pre hudobnú výchovu na všeobecnovzdelávacích školách v Európe

www.eas-music.net alebo www.eas-music.org

Slovenská sekcia EAS

http://www.unipo.sk/easslovakia/

Asociácia hudobných súťaží pre deti a mládež

www.emcy.org

Európska asociácia hudobných škôl

http://www.musicschoolunion.eu/

Svetová asociácia pre hudobnú edukáciu

www.isme.org

Európska asociácia učiteľov klavíra

http://www.epta-europe.org/

 Európska asociácia učiteľov klavíra

http://www.estastrings.org/

 

Katedra hudby, Inštitút hudobného a výtvarného umenia, Filozofická fakulta,
Prešovská univerzita v Prešove

Okruhy k štátnym záverečným skúškam pre 1.stupeň bakalárskeho štúdia  - denné štúdium
1.1.3 Učiteľstvo a pedagogické vedy, študijný program: Učiteľstvo hudobného umenia v kombinácii pre akademický rok 2020/21

1.

Dejiny hudby: Zrod európskej hudby. Hudba v starovekom Grécku a Ríme. Žánre, hudobné nástroje, hudobná teória, zachované pamiatky a funkcia antickej hudby.

Hudobné formy: Charakteristické formové a tonálne znaky ronda. Rondo a jeho druhy.

Náuka o hudobných nástrojoch s akustikou: Strunové nástroje, charakteristika, rozdelenie a vývoj.

Ukážka na formovú analýzu: L. van Beethoven: Sonáta g mol op. 49 č. 1 – 2. časť Rondo, Allegro

2.

Dejiny hudby: Cirkevná a svetská hudba v stredoveku. Gregoriánsky chorál, jeho druhy a štýly. Quido z Arezza a jeho hudobná teória. Scholy, resp.strediská šírenia gregoriánskeho chorálu. Rytierska pieseň a jej nositelia v strednej Európe.

Harmónia a polyfónia: Septakord a jeho typy. Obraty septakordov. Štvorhlasná harmonická úprava D7 a jeho rozvedenie do toniky. 

Hudobný folklór: Tradičná kultúra a jej členenie. Definícia folklóru, jeho delenie, charakteristika jednotlivých druhov.

Historická deskripcia skladby: Rytierska pieseň PeireVidal : Be m pac d'ivern

3.

Dejiny hudby: Vokálna polyfónia v hudbe. Počiatky a vývoj viachlasu. Najznámejší tvorcovia vokálnych skladieb škôl: Ars antiqua, Ars nova a franko-flámskej. Inštrumentálna hudba pre klávesové a lutnové nástroje v renesancii.

Hlasová výchova:Rozdiely medzi sólovou a zborovou hlasovou výchovou. Špecifiká hlasovej prípravy v zbore - princípy zborovej hlasovej skúšky.

Zborové dirigovanie a teória intonácie: Osobnosť dirigenta – človek, pedagóg, umelec. Úloha dirigenta pri usmerňovaní umeleckého rastu speváka.

Historická deskripcia skladby:  Magister Leoninus: Organum duplum

4.

Dejiny hudby: Hudba na Slovensku v stredoveku a renesancii. Pamiatky stredovekej a renesančnej hudby. Inštitúcie hudobného života u nás v stredoveku a renesancii. Hudobná teória a pestovanie hudby v školách. Postavenie hudobníka – kantora v stredovekej a renesančnej spoločnosti.

Harmónia a polyfónia: Štvorhlasná úprava kvintakordov a ich obratov na stupňoch hlavných harmonických funkcií a vedľajších stupňoch. Hlasové začiatky.

Teória hlasovej výchovy: Typy dýchania a ich charakteristika – funkcia bránice, appoggio della voce, tzv. zadržanie dychu, priaznivý fonačný tlak.

Historická deskripcia skladby:  Chorál z uzemia Uhorska: Ave, beate rex Stephane

5.

Dejiny hudby: Hudobný barok v Taliansku, Nemecku a Francúzsku. Prehľad inštrumentálnych a vokálnych barokových druhov. Syntéza barokového štýlu v diele J. S. Bacha, G. F. Händla, G. Ph. Telemanna.

Hudobné formy: Formová výstavba fúgy a jej charakteristické znaky.

Náuka o hudobných nástrojoch s akustikou: Dychové nástroje, ich charakteristika, rozdelenie a vývoj.

Ukážka na formovú analýzu: J. S. Bach: Temperovaný klavír I. – Fúga C dur BVW 846

6.

Dejiny hudby: Hudobný barok na Slovensku. Dualizmus 17.storočia – primma a seconda prattika, osobnosti a hudobné centrá. Reformačná hudobná kultúra a katolícky barok, hudba reholí. Najznámejšie zbierky tanečnej hudby 17.storočia z územia Slovenska a ich špecifiká.

Zborové dirigovanie a teória intonácie: Komplexná analýza zborovej skladby.

Hudobný folklór: Štýlová genéza slovenských ľudových piesní a hudby.

Historická deskripcia skladby: Vietorisov kódex - Klobucky tanec a Proporcia

7.

Dejiny hudby: Mannheimská a Berlínska škola a Viedenský hudobný klasicizmus. Operná reforma Ch.W.Glucka a ďalšia diferenciácia opery. Vývoj druhov inštrumentálnej hudby v 18.storočí.

Harmónia a polyfónia: Funkčnosť akordov. Spájanie príbuzných a nepríbuzných akordov. Sled akordov v harmonickej kadencii. Harmonické závery.

Náuka o hudobných nástrojoch s akustikou: Tónové sústavy, charakteristické znaky, využitie v hudobnej praxi.

Historická deskripcia skladby: Jan Václav Stamic (Johann Stamitz) Mannheim Sinfonia in A major

8.

Dejiny hudby: Hudobný život a školstvo na území Slovenska. Hudobný život v Bratislave a ďalších hudobno-kultúrnych centrách. Osobnosti hudobného klasicizmu a ich špecifické skladby. Vývojová kontinuita hungarescového štýlu a jeho vplyv na obdobie romantizmu.

Hudobné formy: Malá a veľká piesňová forma, jej charakteristika a formová výstavba.

Teória hlasovej výchovy: Mutácia, choroby hlasového ústrojenstva, zásady hlasovej hygieny.

Ukážka na formovú analýzu skladby: R. Schumann: Album pre mládež - Cudzinec 

9.

Dejiny hudby: Hudba v 1.polovici 19. storočia. Biedermeier a Beethovenove symfónie a symfonická hudba obdobia romantizmu. Romantická opera v 1.polovici 19.storočia v Taliansku, Nemecku a Francúzsku. Vzťah slova a hudby v romantizme, komorná tvorba romantizmu.

Zborové dirigovanie a teória intonácie: Výchova zboru k čistej intonácii. Základné princípy prirodzeného ladenia. Všeobecné intonačné problémy v diatonike a chromatike, aplikácia oporných piesní (vybrané ľudové piesne a nápevky prof. Sárasza) 

Náuka o hudobných nástrojoch s akustikou: Nástroje samozvučné, ich charakteristika, vývoj a rozdelenie, využitie v praxi

Historická deskripcia skladby: Franz Schubert: Schöne Müllerin (N.8 Morgengruss)

10.

Dejiny hudby:  Romantická opera v 2.polovici 19.storočia. Predstavitelia verizmu, hudobnej drámy, lyrickej, grand opery. Špecifiká národnej opery v Rusku a v ďalších krajinách.

Harmónia a polyfónia: Hlavné harmonické funkcie. Jednoduchá a rozšírená harmonická kadencia. Číslovaný bas.

Hudobný folklór: Piesňové žánre a funkčná väzba piesní. Klasifikácia slovenských ľudových piesní.

Historická deskripcia skladby: G.Puccini: Tosca

11.

Dejiny hudby: Nové tendencie v hudbe romantizmu – novoromantizmus – pojem, estetika, osobnosti a ich najvýznamnejšie skladby. Fenomén virtuozity. Národné školy v Česku, Rusku a Škandinávii.

Hudobné formy: Sonátová forma, jej charakteristické znaky a výstavba. Popis sonátového cyklu.

Hudobný folklór: Slovenská ľudová inštrumentálna hudba a jej typy zoskupení, Ľudové hudby jednotlivých regiónov Slovenska.

Ukážka na formovú analýzu:  L. van Beethoven: Sonáta g mol op. 49 č. 1 – 1. časť – Andante

12.

Dejiny hudby: Hudba na Slovensku v období romantizmu - hudobný život, inštitúcie, osobnosti. Slovenská ľudová pieseň ako predmet záujmu skladateľov. Ján Levoslav Bella a jeho tvorba.

Hudobné formy: Variačné techniky – druhy variácií, ich charakteristika, možnosti ukončenia variačného cyklu, využitie v skladateľskej praxi

Zborové dirigovanie a teória intonácie: Kolektívne formy spievania, ich typológia a charakteristika. Ansámblové cítenie a znenie.

Ukážka na formovú analýzu: L. van Beethoven: Šesť variácií na Paisiellovu tému

13.

Dejiny hudby: Klavír, dominantný nástroj romantizmu. Vývin klavírnej mechaniky v súvislosti so spoločenským kontextom pestovania klavírnej hry v 19.storočí. Poetika a virtuozita malých a veľkých hudobných foriem romantizmu.

Zborové dirigovanie a teória intonácie: Kritériá tvorby dramaturgie – repertoár speváckeho zboru, dramaturgia koncertov.

Hudobný folklór: Hudobno-folklórne oblasti na Slovensku a ich regionálne členenie.

Historická deskripcia skladby: Franz Liszt: Koncert pre klavír a orchester č. 1 es mol

14.

Dejiny hudby: Programová hudba a jej hudobné a mimohudobné inšpirácie. Programové tendencie v hudbe 16.-19.storočia (programový chanson, klávesová a inštrumentálna hudba baroka a klasicizmu s programovými prvkami). Nové formy programovej hudby 19. storočia a jej predstavitelia.

Zborové dirigovanie a teória intonácie: Vokálno-inštrumentálne štúdium partitúry.Prípravazbormajstra na nácvik skladby.Všeobecné metodické postupy pri intonačnom a rytmickom nácviku skladby.

Harmónia a polyfónia: Vedenie hlasov v polyfónii. Imitačné techniky vedenia hlasov vo vokálnej a inštrumentálnej hudbe.

Historická deskripcia skladby: Bedřich Smetana: Vltava

15.

Dejiny hudby: Zábavné žánre v európskej hudbe romantizmu – viedenská, berlínska a francúzska opereta. Predstavitelia a charakteristické znaky zábavného žánru na Slovensku.

Hudobné formy: Charakteristika pojmu hudobná forma, základné stavebné prvky hudobnej formy. Periodická výstavba hudobného diela

Teória hlasovej výchovy: Špecifiká detského hlasu.Mutácia a choroby hlasového ústrojenstva.

Ukážka na formovú analýzu: P. I. Čajkovskij: Album pre mládež – Pohreb bábiky

Literatúra –

a) Dejiny hudby

Abraham,Gerald, 2003. Stručné dejiny hudby. Bratislava 2003.
Bukofzer, Manfred, 1986 Hudba v období baroka. Bratislava 1986.
Černušák,Gracián, 1964 Dějiny evropské hudby. Praha 1964, 1972.
Einstein,Alfred, 1989. Hudba v období romantizmu. Bratislava 1989.
Hrčková,Naďa, 2003. Dejiny hudby I. Európsky stredovek. Bratislava 2003.
Hrčková,Naďa, 2004. Dejiny hudby II. Renesancia. Bratislava 2004.
Hrčková,Naďa, 2011. Dejiny hudby V. Hudba 19. storočia. Bratislava 2011
KAČIC, Ladislav.2008. Dejiny hudby III. Barok. Bratislava 2008
KOČIŠOVÁ, Renáta. 2017. Stredoveké hudobné pamiatky z územia Slovenska. Prešov 2017.
KOČIŠOVÁ, Renáta. 2019. Organová hudba vidieckeho kantora na území Slovenska v prvej tretine     19.storočia. Prešov 2019.
Kouba, Jan, 1988. ABC hudebních slohů. Praha 1988.
MEDŇANSKÝ, Karol, 2010: Poetika hudby 17. a 18. storočia. Prešov 2010
Ruščin, Peter, 2001. Dejiny európskej hudby od antiky po nástup hudobnej moderny. Prešov 2001
RYBARIČ, R. 1984. Dejiny hudobnej kultúry na Slovensku. Stredovek – renesancia – barok. Bratislava 1984

b) Hudobná akustika
            Burghauser, J. - Špelda, A., 1967. Akustické základy orchestra. Praha: Panton, 1967
            Špelda, A., 1978. Hudební akustika. Praha: SPN, 1978
            Geist, B. 2005.Akustika: Jevy a souvislosti v hudební teorii a praxi. Praha 2005
            Haluška, J. 2006. Hľadanie harmónie. Bratislava 2006

c) Hudobný folklór

            Dúžek, S.- Garaj, B., 2001. Slovenské ľudové tance a hudba na sklonku 20. storočia. Ba, 2001.
            Elschek, O., 1975. Piesne a hudba. In: Slovensko 3, Ľud 2, ľudová kultúra, Bratislavaa 1975, s. 1096-1118.
            Elschek, O.- Elscheková, A., 1980. Slovenské ľudové piesne a nástrojová  hudba (Antológia). Osvetový             Ústav, Bratislava, 1980, 1982.
            Elschek, O.- Elscheková, A., 1996. Úvod do štúdia slovenskej ľudovej  hudby. Bratislava, 1996.
            Garaj, B., 1997. K problematike regionálnych štýlov ľudovej ensemblovej hudby na Slovensku.
                        In:  Slovenská hudba, roč.1997, č. 1-2.
            Kresánek, J., 1951. Slovenská ľudová pieseň zo stanoviska hudobného. Slovenská akadémia vied a umení,             Bratislava, 1951.
            Leng, L.: Slovenské ľudové hudobné nástroje. Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 1967.
            Leščák, M.- Sirovátka, O. 1982. Folklór a folkloristika. Smena, Bratislava, 1982.
            Mázorová, M.- Ondrejka, K. 1991. Slovenské ľudové tance. SPN Bratislava, 1991.

 

d) Náuka o hudobných nástrojoch

            Grác, R. 1985. Náuka o hudobných nástrojoch. Bratislava: SPN 1985
            MEDŇANSKÝ, K. 2009. Kontexty hudobnej histórie a súčasnosti. Prešov: Prešovská univerzita 2009
            Modr, A. 1997. Hudební nástroje. Praha 1997
            Režucha, B. - Parík, I. 1986. Ako čítať partitúru. Bratislava 1986
            Rychlík, J. 1968. Moderní instrumentace. Praha 1968

e) Náuka o hudobných formách

            Burlas, L. 2006. Formy a druhy hudobného umenia. Žilina: Žilinská univerzita 2006
            Medňanský, K. 2004. Druhá viedenská škola a jej vplyv na vývoj slovenskej hudby. Prešov: MPC 2004 –             dostupné aj na www.mcpo.sk
            Poš, V. 1961. Náuka o hudebních formách. Praha 1961
            Zenkl, L. 1990. ABC hudebních forem. EditioSupraphon 1990

f) Harmónia a polyfónia

            Lipták, T., 1983. Základy harmónie a polyfónie. PF  UPJŠ, Košice, 1983
            Filip, M., 1997. Vývinové zákonitosti klasickej harmónie.  Hudobné centrum, Bratislava 1997 Kofroň, J.,             2006. Učebnice harmonie. Bärenreiter, Praha 2006
            Zika,P. - Kořínek,M., 1990. Tonálna harmónia. SPN Bratislava 1990

g) Hlasová výchova

HUDÁKOVÁ, J. 2008. Psychofyziologická príprava speváka v detskom speváckom zbore Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, FHPV, 2008. 104 s.
HUDECOVÁ, V. - KRBAŤA, P. 1991. Typy fonačných porúch u spevákov a iných hlasových profesionálov, možnosti ich reedukácie. Bratislava : VŠMU, 1991.
HUDECOVÁ, V. 1998. Odstraňovanie hlasových porúch u hlasových profesionálov. Bratislava : VŠMU, 1998.
HUSLER, F., - RODDOVÁ-MARLINGOVÁ, Y. 1995. Zpěv. Ostrava : F-PRINT, 1995.
KOZELSKÁ, I. 2004. Hlasová výchova v učitelsképřípravě. Ostrava : Ped. fakulta Ostravskej univerzity, 2004.
KUCHARSKÝ, A. 1994. Krásný zpěv naší doby. München-Praha : H&H Jinočany, 1994.
MIRONOV, S., PODSTAVKOVÁ, I., RANINEC, J. 2004. Detský spevácky zbor (teória a metodika práce). Bratislava : SAV 2004.
POLOHOVÁ, M. 2001. Niekoľko poznámok k hlasovej výchove v učiteľskom štúdiu hudobnej výchovy. In: Studia art et sport. Prešov : FHPV PU 2001.
RANINEC, J. 2003. Ľudský hlas a jeho kultivovanie. 2. vyd. Bratislava : PF UK, 2003.
ŠIMOVÁ, O. 1997. Teória hudobnej výchovy. Základy vokálnej interpretácie. 3. vyd.Bratislava : UK, 1997.
VRCHOTOVÁ-PÁTOVÁ, J. 1997. Didaktika zpěvu pro sólisty, sborové pěvce a budoucí pěvecké pedagogy. Plzeň : Západočeská univerzita 1997.

h) Dirigovanie a práca so zborom

DOBRODINSKÝ, J. M. 1982. Základy dirigentskej techniky v speváckych zboroch. Bratislava: KOS 1982
KOLÁŘ, J. 1983. Sborový spěv a řízení sboru. Praha: UK 1983
MIRONOV, S. 1997. Zborový spev a dirigovanie. Bratislava: Univerzita Komenského 1997
SEDLICKÝ, T. 1984. Hudobná psychológia pre dirigentov speváckych zborov. Bratislava: OÚ 1684
ŠIMOVÁ, O. 1979. Hlasová výchova v speváckych zboroch. Bratislava: Osvetový ústav 1979

 

Aktualizoval(a): Dominik Sabol, 07.05.2024