Študijný program tvorí celok spolu s tzv. všeobecným základom a druhým programom v kombinácii.

Predmety typu Seminár k záverečnej práci, Záverečná práca, Obhajoba záverečnej práce si študent volí len z toho čiastkového programu, kde píše záverečnú prácu.

 

Podmienky zaradenia na štátnu skúšku:

• Absolvovanie všetkých povinných predmetov
• Získanie predpísaného počtu kreditov za študijnú časť
• Odovzdanie diplomovej práce

 

Štátna skúška – francúzsky jazyk

Na štátnej  skúške  študent  preukáže  vedomosti,  schopnosti  a  spôsobilosti syntetizovať poznatky o jazyku a literatúre získané v jednotlivých jazykových a literárnych disciplínach absolvovaných na 1. stupni štúdia.

Študent dokáže aplikovať teoretické poznatky z lingvistických disciplín na konkrétnych príkladoch  (úryvkoch) a previesť lingvistickú analýzu textu. Dokáže zaradiť ukážku literárneho textu do žánrového, literárneho a kultúrneho kontextu, zvoliť vhodné interpretačné nástroje a metódy.

 

Odporúčaná literatúra

Povinná a odporúčaná literatúra už absolvovaných disciplín (lingvistických a literárnovedných) uvedená v informačných listoch týchto predmetov.

 

Štátna skúška sa skladá z dvoch častí:

1. Francúzsky jazyk

2. Francúzska literatúra

 

Hodnotenie štátnej skúšky sa udeľuje na stupnici:

A  (výborne): 100%‐90%, B  (veľmi dobre):  89‐80%, C  (dobre):79‐70%, D  (uspokojivo): 69‐60%, E (dostatočne): 59‐50%. Študent, ktorý získa menej ako 50% bude hodnotený klasifikačným stupňom FX (nedostatočne)

Výsledné hodnotenie je priemerom za obe časti štátnej skúšky. Študent nesmie získať hodnotenie FX ani z jednej častí štátnej skúšky. Ak je študent hodnotený z niektorej časti štátnej skúšky známkou FX, na opravnom termíne opakuje iba tú časť štátnic, z ktorej nevyhovel.

 

 

---

 

OKRUHY A OTÁZKY

 

1. Francúzsky jazyk

Súčasťou každej otázky je analýza konkrétneho textu.

Morfosyntax

• Typológia a gram. kategórie substantív, ich funkcia a použitie vo vete.
• Typológia a gramatické kategórie členov, morfologická klasifikácia a sémantická funkcia členov ich použitie vo vete a v kontexte.
• Typológia a gram. kategórie adjektív, ich funkcia a použitie vo vete.
• Determinanty, ich morfologická a sémantická klasifikácia, zvláštnosti (nesamostatné zámená: privlastňovacie, ukazovacie, neurčité, opytovacie, zvolacie)
• Číslovky, zámená a ich morfologická a syntaktická funkcia, zvláštnosti (osobné zámená, zámenné príslovky, privlastňovacie, ukazovacie, neurčité, opytovacie, vzťažné zámená.)
• Morfosyntax slovesa, sémantická klasifikácia slovies (tranzitívnosť), morfologická klasifikácia slovies podľa konjugačných typov, systém slovesných tvarov, neurčité a určité tvary slovies, kategória osoby, čísla, času, spôsob, vid. Osobitné skupiny slovies. Infinitív, particípiá a zhoda s podmetom a predmetom.
• Adverbiá, predložky, spojky, častice, citoslovcia.

Lexikológia

• Základné pomenovacie štruktúry vo francúzštine.
• Jednoslovné pomenovanie.
• Spôsoby obohacovania slovnej zásoby.
• Slovotvorná motivácia.
• Morfologicko-sémantické tvorenie slov (derivácia: prefixálna, sufixálna, progresívna, regresívna, parasyntetická).
• Morfologicko-syntaktické tvorenie slov: skladanie pomocou afixov, skladanie skrátených plnovýznamových základov (troncation et composition, mots-valises), skladanie hybridných pomenovaní.

Syntax

• Analýza vetných členov, analýza viet a súvetí, schéma.
• Vzťahy medzi slovami vo vete a tvorenie viet, typy syntagiem a syntaktických vzťahov, štruktúra a klasifikácia viet.
• Jednoduchá veta, vetné členy – prísudok a podmet, predmet, prívlastok, prístavok, príslovkové určenie a doplnok vo všeobecnosti.
• Súvetie, klasifikácia, typy a modely súvetí – priraďovacie a podraďovacie súvetie, spojky, spôsob priradenia vedľajšej vety.
• Vedľajšie vety podmetové, prísudkové, prístavkové a prívlastkové.
• Predmetové vedľajšie vety, priama a nepriama reč, súslednosť časov.
• Príslovkové vedľajšie vety a ich klasifikácia – miestne, časové, príčinné a účelové, prípustkové, účinkové, obmedzovacie, podmienkové, porovnávacie.
• Slovesné spôsoby vo vedľajších vetách.
• Vetné a polovetné konštrukcie. Príčasťové, prechodníkové a infinitívne konštrukcie viet.

 

Otázky:

1. Article défini, indéfini, partitif (forme, valeur, emploi).
2. Article devant les noms propres, l’attribut, l’apposition. Omission et répétition de l’article.
3. Noms de nombre cardinaux (forme, orthographe, prononciation, emploi) ; noms de nombre ordinaux (formation, emploi).
4. Verbes: types des verbes, particularités des verbes en –er, emploi des verbes auxiliaires, accord du participe passé.
5. Verbes: formation des temps et des modes.
6. Verbes: concordance des temps (indicatif, subjonctif).
7. Verbes: formes et emplois du subjonctif (indépendantes, subordonnées).
8. Verbes: aspect, caractère, voix de l’action verbale.
9. Verbes: emploi des temps et des modes dans les subordonnées circonstancielles de condition, d’hypothèse, et dans les subordonnées relatives et complétives.
10. Nom: caractéristiques morphosyntaxiques de base.
11. Adjectif: caractéristiques morphosyntaxiques de base, classe des adjectifs indéfinis.
12. Noms et adjectifs composés : types, formation, particularités morphologiques.
13. Classe des pronoms: morphologie, syntaxe, sémantique.
14. Adverbes: morphosyntaxe, formation régulière, particularités.
15. Emploi du participe passé. Accord du participe passé dans les temps composés.
16. Emploi de l’infinitif, des participes et du gérondif.
17. Espèces de propositions dans la phrase.
18. Phrases conditionnelles.
19. Place de l’adjectif qualificatif dans la proposition.
20. Membres de la proposition.
21. Emploi des modes dans les propositions subordonnées de temps et de but.
22. Emploi des modes dans les subordonnées circonstancielles de manière et de concession.
23. Emploi de l’imparfait, du passé composé et du passé simple.
24. Emploi du subjonctif dans les propositions indépendantes.
25. Omission et inversion du sujet.
26. Emploi des modes dans les propositions relatives.
27. Concordance des temps de l’indicatif.
28. Emploi du plus-que-parfait, du passé antérieur, du futur antérieur.
29. Concordance des temps du subjonctif.
30. Emploi du subjonctif dans les propositions complétives.

 

2. Francúzska literatúra

Základy literárnej komunikácie, recepcie, interpretácie sú súčasťou každej otázky. Analýza textu sa týka najmä: rozprávača, postavy, chronotopu, zápletky, štýlu, žánrov a ich formálnych znakov, obrazných pomenovaní, a i.

Literatúra konkrétnych historických období .

• Počiatky  francúzskeho jazyka, prvé literárno-historické dokumenty.
• Stredoveká kultúra, umenie a literatúra v 12. a 13. storočí. Časy „hrdinské“ a ich literatúra. Dvorská kultúra a literatúra. Meštiacka kultúra a literatúra, didaktická literatúra.
• 14. a 15.storočie a vznik memoárovej literatúry, rétorika.
• Francúzsko v Európe 16. storočia: renesancia, humanizmus, ich antický základ. 
• 17. st., intelektuálna atmosféra doby, umenie a literatúra baroka a klasicizmu
• Spoločensko-politicko-historická situácia v 18.st., umenie a literatúra v Osvietenstve.
• Francúzska spoločnosť po Revolúcii: historický prehľad, periodizácia
• Myslenie, umenie a literatúra v 1. polovici 19. s., romantizmus, rozmach románu ako žánru,
• Francúzska spoločnosť, myslenie, umenie a literatúra v 2.. polovici 19. s., scientizmus, naturalizmus, symbolizmus.
• Historicko-spoločensko-politický kontext a periodizácia, umenie a literatúra na prelome 19. a 20 storočia, Belle époque. Medzivojnové obdobie, années folles a literatúra, 2. svetová vojna, „tridsať slávnych rokov“ (Les Trente Glorieuses), myslenie, umenie a literatúra po 1945, 
• Literatúra a kultúra po roku 1968 a od 80. rokov, výrazové a významové metamorfózy jednotlivých žánrov v jednotlivých etapách storočia.
• Literatúra vs. kultúra, „frankofónia“,  francúzsky a frankofónny,  problematika centra a periférie.
• Francúzsky jazyk, literatúra a kultúra mimo Francúzska (európska „frankofónia“, frankofónna kultúra na africkom kontinente, „frankofónia“ v Ázii, v Amerike, kolonizácia, dekolonizácia, postkolonializmus.

Otázky

1. La littérature héroïque en France.
2. La littérature courtoise en France.
3. La littérature bourgeoise en France.
4. L’évolution du théâtre au Moyen Âge.
5. La poésie française du Moyen Âge.
6. L’évolution de la littérature française du 16e siècle.
7. L’œuvre littéraire de François Rabelais dans le contexte de l’époque.
8. L’évolution de la littérature française de la 1ère moitié du 17e siècle.
9. Les grands penseurs du 17e siècle.
10. Le classicisme en France.
11. L’évolution de la littérature française du 18e siècle.
12. Les penseurs de l’âge de lumières.
13. L’évolution de la littérature française de la fin du 18e siècle au romantisme.
14. Le romantisme en France.
15. Les grands romanciers de la 1ère moitié du 19e siècle.
16. L’œuvre littéraire de Honoré de Balzac.
17. L’évolution de la poésie française de la deuxième moitié du 19e siècle.
18. Le roman français de la deuxième moitié du 19e siècle.
19. Le début du 20^e siècle en littérature française
20. La poésie au 20^e siècle
21. Le roman français avant la 2^e Guerre mondiale.
22. La littérature narrative après la 2^e Guerre mondiale.
23. Le théâtre au 20^e siècle
24. La littérature contemporaine
25. La littérature francophone