Z dejín  Inštitútu  histórie FF PU v Prešove

História Inštitútu histórie FF PU v Prešove sa začala písať v roku 1952, keď sa do Prešova presťahovala  košická pobočka Pedagogickej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave, ktorá bola zriadená v Košiciach v  roku 1949 a pripravovala učiteľov viacerých odborov pre prácu na druhom stupni škôl.  Hneď po presťahovaní sa inštitúcie do Prešova boli na jej pôde konštituované nové katedry – katedra spoločenských vied, slovenského jazyka, ruského a ukrajinského jazyka, ktoré začali s výučbou budúcich učiteľov.  V roku 1953 došlo k reforme tejto pobočky  a na jej základe vznikla  Vyššia pedagogická škola v Prešove a neskôr Filologická fakulta Vysokej školy pedagogickej.  

V štruktúre  uvedených  inštitúcií  od začiatku figurovalo aj Katedra spoločenských vied, ktorá bola konštituovaná začiatkom školského roka 1952/1953. Súčasťou katedry sa stalo aj historické pracovisko, ktoré bolo založené súčasne s katedrou v roku 1952 pod názvom Ústav dejín. Ústav dejín sa personálne kreoval začiatkom roku 1953, keď na ústav po Jozefovi Hlinkovi, ktorý tu bol od roku 1952, začiatkom roka 1953 prišli   Vasil Grivna a Michal Mindoš  a  v roku 1954  Oľga Wiedermannová. Prvým vedúcim Ústavu dejín sa stal v roku 1953 Vasil Grivna (1953 – 1959). V roku 1955 sa ústav doplnil o ďalších členov – Ladislav Tajták, Tamara Bajcurová, Pavol Hapák. 

Medzníkom vo vývoji  Ústavu dejín sa stal rok 1959, keď v Prešove vznikli nové edukačné inštitúcie - Filozofická fakulty UPJŠ v Prešove  a Pedagogický inštitút. Ústav dejín bol ako súčasť katedry spoločenských vied začlenený do štruktúry Filozofickej fakulty UPJŠ v Prešove. Z pôvodného ústavu prešli na filozofickú fakultu Vasil Grivna, Ladislav Tajták a Tamara Bajcurová. Vedúcim ústavu bol naďalej Vasil Grivna.  V roku 1961 sa ústav transformoval na samostatnú   Katedru dejín FF UPJŠ.  Na čele katedry   ostal   Vasil Grivna, ktorý ju viedol až do roku 1968. So štrukturálnymi zmenami sa zmenilo aj personálne zloženie pracoviska.  Členmi katedry sa v roku 1962 stali  Ferdinand Uličný, Andrej Kováč,  Gejza Kočiš  a od roku 1963 aj Michal Popovič .  V roku 1968 došlo k zmene na poste vedúceho Katedry dejín FF UPJŠ. Novým vedúcim katedry sa stal  Ladislav Tajták, ktorý stál na jej čele až do roku 1978. Začiatkom 70. rokoch minulého storočia došlo na katedre aj k personálnym zmenám. V roku 1968 doplnil kolektív Milan Urban. V roku 1971 odišiel z katedry Ferdinand Uličný a v roku 1973 Michal Popovič. V tom istom roku, 1973,  prišla na katedru  Miloslava Bodnárová rod. Vaňová.

Okrem Katedry dejín FF UPJŠ existovalo v tomto období v Prešove ešte jedno vysokoškolské historické pracovisko. Od roku 1959 sa začalo s výučbou dejepisu  na Ústave dejín na Pedagogickom inštitúte, ktorý  bol súčasťou katedry marxizmu-leninizmu. Personálne zloženie ústavu sa tvorilo postupne. V roku 1959 prešli z Ústavu dejín Vyššej pedagogickej školy v Prešove  Michal Mindoš a  Oľga Wiedermanová. Od roku 1960 k nim pribudol   Michal Danilák a po ňom Angelína Uramová (od r. 1962), Magdaléna Schmidtová (od r. 1962), Vasil Franko (od r. 1963) . Po založení Pedagogickej fakulty  UPJŠ v Prešove (v roku 1964) sa jej súčasťou stali aj pracoviská Pedagogického inštitútu, medzi nimi aj Ústav dejín, ktorý sa pretransformoval do  katedry dejín.  Zmenil sa aj kolektív katedry, ktorý bol doplnený o členov bývalého Ústavu dejín Pedagogického inštitútu v Košiciach – Andreja Adama a Juraja Briškára. Novo konštituovanú  Katedru dejín na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove  najskôr viedol Andrej Adam (1964 – 1967) a v rokoch 1967 – 1978 Michal Danilák.

V 60. - 70. rokoch minulého storočia  v Prešove pôsobili súbežne dve katedry dejín: Katedra dejín FF UPJŠ, ktorá sa zameriavala prioritne na prípravu učiteľov dejepisu pre stredné školy  a Katedra dejín PdF UPJŠ, ktorá pripravovala učiteľov pre  základné školy.  V roku 1978  došlo k  fúzii  oboch katedier do jednej, ktorá prijala názov  – Katedra dejín a jej sídlom sa stala  Filozofická fakulta  UPJŠ. Na čelo novovytvorenej katedry sa postavil Michal Danilák (1978 – 1981). V rokoch 1981 – 1987 viedla katedru Tamara Bajcurová a od roku 1987 opätovne Michal Danilák až do roku 1990.  V priebehu prvých troch decénií svojej existencie sa historické akademické pracovisko v Prešove odborne i personálne vyprofilovalo a po  Univerzite J. A. Komenského v Bratislave  sa stalo druhým centrom historického vzdelávania  na Slovensku.  V polovici 80. rokov tvorilo  katedru 12 učiteľov z nich 2 univerzitní profesori (T. Bajcurová, M. Danilák),  4 docenti (V. Franko, G. Kočiš, A. Kováč,  L. Tajták), 5 odborných asistentov  (M. Bodnárová,  M. Mindoš, M. Otčenáš,  A. Uramová, O. Wiedermannová) a 1 asistent (P. Švorc).  V druhej polovici  80. rokov sa došlo k ďalším zmenám v personálnom  zložení katedry. Do dôchodku odišli L. Tajták (v r. 1986), M. Mindoš (v r. 1987), O. Wiedermanová (v r. 1988) a na katedru prišli noví členovia:  Ľ. Harbuľová (od r. 1985), M. Vizdal (od r. 1987), D. Vasiľová (od r. 1987).  Katedra dejín  FF UPJŠ mala na konci 80 rokov spolu 13 členov. 

            Zásadne zmeny do vývoja prešovského historického pracoviska  priniesli 90. roky 20. storočia. Prvou zmenou bolo obnovenie katedry dejín na Pedagogickej fakulte (neskôr Fakulta humanitných a prírodných vied)  v roku 1991. Vo vedení nanovo konštituovanej Katedry dejín sa postupne vystriedali: Zdenka Malagová (1991 – 1999), Viera Hudečková (1999 – 2002), Imrich Belejkanič (2002 – 2005).

Zmenami prešla aj Katedra dejín FF UPJŠ. Na začiatku 90. rokov 20. storočia sa zmenilo jej personálne zloženie. Na katedru prišli noví členovia:   F. Uličný (1990),  L. Franková ( v r. 1990),  J. Mojdis (v r. 1990),  P. Kónya (v r. 1990), Ferdinand Uličný ml. (v r. 1991).  Na druhej strane do dôchodku odišli G. Kočiš (v r. 1990),  T. Bajcurová ( v r. 1990),  V. Franko ( v r. 1991),  A. Kováč  (v r. 1995), A. Uramová ( v r. 1995)

V roku 1990 Katedra dejín na FF UPJŠ rozšírila svoje odborné zameranie o nový študijný odbor archívnictvo a pomocné vedy historické. Táto skutočnosť sa premietla aj do zmeny názvu pracoviska na Katedru dejín a archívnictva FF UPJŠ v Prešove. Na čele katedry v týchto rokoch stáli  Michal Otčenáš (1990 – 1997)  a Ferdinand Uličný (1997-1998).  Od 1. 9. 1998 sa katedra rozdelila  na dve samostatné katedry – na Katedru slovenských dejín a archívnictva a na Katedru všeobecných dejín. Vo vedení novovytvorenej katedry slovenských dejín a archívnictva sa v rokoch 1998 – 2005 vystriedali:  Ferdinand Uličný (1998 – 2003) a Peter Švorc (2003 – 2005). Na čele katedry všeobecných  dejín stal Michal Danilák (1998 – 2003) a Ján Mojdis (2003 – 2005).

            Posledným míľnikom na ceste formovania súčasného historického pracoviska v Prešove   bol rok 2005, keď v súlade s integračnými procesmi na Prešovskej univerzite došlo k zlúčeniu všetkých troch historických katedier na Prešovskej univerzite: Katedry dejín Fakulty humanitných a prírodných vied PU, Katedry slovenských dejín a archívnictva FF PU a Katedry všeobecných dejín FF PU do jedného nového útvaru, ktorý dostal názov Inštitút histórie Filozofickej fakulty PU v Prešove.  Na čele  Inštitútu histórie doteraz  stáli:  Ján Mojdis (2005 – 2009), Ľubica Harbuľová (2009 – 2018), Patrik Derfiňák (2018-2022), Marcela Domenová (poverená vedením od septembra 2022- do februára 2023)  a Annamária Kónyová (od marca 2023).

Vedeckovýskumné zameranie prešovského historického pracoviska sa profilovalo postupne.  V počiatkoch existencie nášho pracoviska sa vedecký výskum  sústreďoval na problémy dejín Slovenska od najstarších čias po najnovšie obdobie a na  všeobecné dejiny, v ktorých sa dôraz kládol na skúmanie  slovanskej problematiky a medzislovanské vzťahy.  V ďalších rokoch sa výskumné oblasti rozšírili o regionálne dejiny a o dejiny slovenskej historiografie. V súčasnosti sa vedeckovýskumná činnosť členov inštitútu vyznačuje tematickou rôznorodosťou a chronologickou šírkou.  Integrujúcimi výskumnými tematickými okruhmi sú staršie slovenské dejiny, slovenské dejiny 19 a 20. storočia, regionálne dejiny, cirkevné dejiny a vybrané problémy stredoeurópskych a východoeurópskych dejín 19. a 20. storočia.

Určujúcim v pedagogickej oblasti  po dlhé roky bolo zabezpečovanie štúdia dejepisu v kombinácii s inými všeobecnovzdelávacími predmetmi, ktorého obsahovou náplňou bola príprava budúcich učiteľov dejepisu  pre stredné školy,  ktorá sa postupne  rozšírila   na  aprobácie  pre 5. – 12 ročník.  Od roku 1990  sa na Inštitúte histórie realizuje študijný odbor  archívnictvo a pomocné vedy historické.  Okrem spomínaných študijných odborov realizovali aj študijné programy dejiny religií (v rokoch 2005-2014) a študijný program kultúrne dedičstvo (v rokoch 2016-2019).  V roku 1980 získala vtedajšia Katedra dejín FF UPJŠ právo školiaceho pracoviska pre ašpirantské štúdium v odbore československé dejiny (71-02-9) a pre odbor všeobecné dejiny (71-01-9). Odvtedy pravidelne pracovisko zabezpečuje štúdium aj v treťom stupni vysokoškolského vzdelávania. Inštitút histórie má tiež právo habilitačných a inauguračných pokračovaní.

                                                                                                                          doc. PhDr. Ľubica Harbuľová, CSc.