---

Rusinistika na Prešovskej univerzite

 

Revitalizácia národnej identity Rusínov karpatského priestoru, ktorú umožnila „nežná“ revolúcia roku 1989, oživila aj v podmienkach Slovenskej republiky celý komplex národnostných problémov spojených so životom tejto národnostnej menšiny, ktorá je štvrtou najpočetnejšou v rámci SR po maďarskej, rómskej a českej. (Pri sčítaní obyvateľstva v roku 2001 sa k rusínskej národnosti prihlásilo 24 201 občanov a materinský jazyk rusínsky si uviedlo 54 907 občanov SR.) Tieto sú však príznačné pre existenciu ktorejkoľvek národnostnej menšiny, preto pre zachovanie základných atribútov každej z nich je nevyhnutný racionálny a tolerantný prístup k ich riešeniu tak zo strany samotnej menšiny, najmä však zo strany štátu. Za najdôležitejšie z nich Rusíni od samého začiatku považovali legalizáciu svojej národnej identity, ktorá bola v období vlády totalitnej ideológie (50. – 90. roky 20. st.) zakázaná, kodifikáciu rusínskeho spisovného jazyka, jeho zavedenie do rôznych sfér spoločenského života a rozvoj rusínskeho školstva. S podporou štátu od školského roku 1997/98 na Slovensku vznikajú základné školy s vyučovaním rusínskeho jazyka a neskôr aj s vyučovacím jazykom rusínskym. Táto skutočnosť si vyžiadala neodkladnú  potrebu vysokoškolskej prípravy učiteľských kádrov pre takéto školy. Ich prípravou bol poverený vtedajší Ústav národnostných štúdií a cudzích jazykov Prešovskej univerzity v Prešove, ktorý za týmto účelom vznikol v septembri 1998 z iniciatívy predstaviteľov rusínskej národnostnej menšiny a vďaka podpore štátu. V  rámci tohto ústavu ako prvé začalo fungovať oddelenie rusínskeho jazyka a kultúry s tromi pracovníkmi: dvomi vedecko-pedagogickými (doc. PhDr. Vasil Jabur, CSc., PhDr. Anna Plišková, PhD.) a jednou administratívnou pracovníčkou (Alica Turok-Meceňová), mzdy ktorých pokrylo Ministerstvo školstva SR z kapitoly špecifických výdavkov.

 

V roku 2006 dochádza k zmene názvu ústavu, jeho štatútu a zamerania, podľa ktorého oddelenie  rusínskeho jazyka a kultúry bolo transformované iba na „skupinu pre rusínsky jazyk a kultúru“ v rámci oddelenia pre výskum národnostnej problematiky Ústavu regionálnych a národnostných  štúdií PU. Jeho náplň práce však ostala zachovaná.

 

Činnosť pracovníkov oddelenia rusínskeho jazyka a kultúry (ORJK) od začiatku bola rozvrhnutá do niekoľkých hlavných oblastí: vedecko-výskumnej a vývojovej pre oblasť rusínskeho spisovného jazyka, pedagogicko-výchovnej, publikačnej a dokumentačnej. Jednou zo súčastí činnosti oddelenia bola aj oblasť prípravy a odborného posudzovania pedagogických dokumentov a učebníc nevyhnutných pre zavedenie predmetu rusínsky jazyk a kultúra na obidva stupne základnej školy a na niektoré stredné školy v  SR, propagačná práca vo vzťahu k aktivitám ústavu, oddelenia, najmä však k možnosti vysokoškolského štúdia rusínskeho jazyka a literatúry na Prešovskej univerzite, ktoré sa začalo realizovať v akademickom roku 1999/2000, príprava vlastných vedecko-výskumných projektov, participácia na projektoch zameraných na národnostné menšiny iných subjektov apod.

 

Na poli vedeckého výskumu a vývoja rusínskeho jazyka pracovníci oddelenia rusínskeho  jazyka a kultúry počas jeho doterajšej existencie boli na pôde PU organizátormi troch medzinárodných vedeckých konferencií so zameraním najmä na otázky aktuálneho stavu rusínskeho spisovného jazyka (1999, 2003, 2007). Ďalej boli spoluriešiteľmi trojročného štátneho programu výskumu a vývoja  pod názvom Národ, národnosti a etnické skupiny v transformujúcej sa spoločnosti (hlavný riešiteľ Spoločenskovedný ústav SAV v Košiciach, 2003 – 2005).  Každoročne boli zapojení do domáceho grantového projektu Ministerstva školstva SR – Tvorba učebníc rusínskeho jazyka a literatúry, v rámci ktorého s ich participáciou a v ich autorstve na Slovensku vyšli všetky doteraz vydané učebnice rusínskeho jazyka a literatúry pre základné a stredné školy s vyučovaním rusínskeho jazyka. Boli spoluriešiteľmi aj niekoľkých zahraničných vzdelávacích a vedecko-výskumných projektov, napr. Słowniczek tematyczny I – II (koordinátor Nadácia na podporu lemkovskej menšiny Rutenika vo Varšave,  2004, 2006), Encyclopedia of Rusyn  History and Culture (koordinátor University of Toronto, 2002, 2005). Najdôležitejším projektom z hľadiska perspektívy a vývoja rusínskeho jazyka, na ktorom sa pracovníci oddelenia aktívne podieľali, bola príprava monografie Русиньскый язык  zo série Najnowsze dzieje języków słowiańskich v rámci medzinárodného vedecko-výskumného projektu Wspólczesne przemiany języków slowiańskich (koordinátor Uniwersytet Opolski – Instytut Filologii Polskiej, 1999 – 2002). Jej vydaním (Opole, 2004, doplnené vydanie so zmenami 2007) bol rusínsky jazyk fakticky prijatý do rodiny slovanských spisovných jazykov. V súčasnosti realizujú v spolupráci so zahraničnými partnermi trojročný (2008 – 2010) vedecko-výskumný projekt v rámci Vedeckej grantovej agentúry MŠ a SAV pod názvom Rusínsky spisovný jazyk na Slovensku: výskum a vývoj.

 

S platnosťou od 1. marca 2008 na základe návrhu rektora PU, prof. RNDr. Reného Matloviča, PhD., a po schválení Akademickým senátom PU v rámci Prešovskej univerzity bol zriadený samostatný Ústav rusínskeho jazyka a kultúry PU ako pracovisko s celouniverzitnou pôsobnosťou. Tak ako doterajšia činnosť oddelenia rusínskeho jazyka a kultúry v rámci Ústavu národnostných štúdií a cudzích jazykov (1998 – 2006) a neskôr Ústavu regionálnych a národnostných štúdií PU (2006 – február 2008), aj perspektívna činnosť Ústavu rusínskeho jazyka a kultúry by mala byť v prvom rade v súlade s jeho názvom. Ústav ako jediné svojho druhu vedecko-výskumné pracovisko na Slovensku so zameraním na rusinistiku je zároveň vnímané ako najvyššia vedecká inštitúcia pre oblasť rusínskeho spisovného jazyka. Z tohto hľadiska v jeho náplni by mal aj naďalej ostať výskum a vývoj rusínskeho spisovného jazyka. Za účelom vývoja jazyka  pri ústave (tak ako doteraz pri ORJK) začala pracovať jazyková komisia ako poradný orgán v otázkach vývoja rusínskeho jazyka. Jej členmi boli a sú predovšetkým osobnosti rusínskej jazykovedy (zo Slovenska aj zo zahraničia), rusínskej kultúry, literatúry, konfesie, divadla, školstva, médií – teda aktívni používatelia rusínskeho spisovného jazyka.

 

Vzhľadom na aktuálnu situáciu a spoločenskú potrebu sa očakáva, že táto inštitúcia sa začne zaoberať výskumom aj iných sfér života rusínskej menšiny. Okrem jazyka máme na mysli predovšetkým literatúru a kultúru, hlavne oblasť umenia a divadla, ďalej histórie, konfesie, spoločenských aktivít rusínskej národnostnej menšiny, problémov národnej identity, asimilačných tendencií atď. Je potrebné podotknúť, že žiadna iná inštitúcia na Slovensku takto komplexne orientovanú výskumnú činnosť vo vzťahu k rusínskej menšine nevykonáva. Iba na ilustráciu môžeme uviesť sféru umenia, či už výtvarného alebo dramatického, alebo ktorýkoľvek iný druh umenia Rusínov, o ktorom sa objavujú iba sporadické články prevažne v rusínskej tlači, no systematický výskum tu neexistuje. V Slovenskej republike, konkrétne na východe Slovenska, existuje len zopár odborníkov, ktorí sa touto problematikou zaoberajú a boli by schopní a ochotní túto prácu vykonávať na profesionálnej úrovni, ak by sa pre ňu vytvorili adekvátne inštitucionálne  podmienky. Sme si istí, že by to bol prínos pre ústav, vďaka ktorému by sa postupne formovala jeho tvár, ale tak isto aj pre Prešovskú univerzitu, ktorá ako jediná na Slovensku by ponúkla vhodné prostredie pre štúdium a širokospektrálny výskum tohto etnika. Napokon, podľa nás, základy takejto činnosti na tejto univerzite sú už položené (od r. 1998), čoho svedectvom je aj publikačná činnosť pracovníkov tohto oddelenia, a v súčasnosti už ústavu, citácie ich prác doma a v zahraničí, ich účasť na domácich a medzinárodných vedeckých podujatiach, projektoch, atď.

 

Za veľmi dôležitú, pravda, ak nie najdôležitejšiu, sféru nášho záujmu a aktivít považujeme pedagogickú činnosť. Veď napokon, oddelenie rusínskeho jazyka a kultúry v rámci ÚNŠaCJ koncom roka 1998 vlastne vzniklo za týmto účelom –  vychovávať kvalifikovaných učiteľov pre základné školy s vyučovaním rusínskeho jazyka. Z tohto dôvodu bol vypracovaný, predložený na akreditáciu a Akreditačnou komisiou  SR bol aj schválený (2005, 2007) bakalársky študijný program rusínsky jazyk a literatúra v kombinácii predmetov v rámci študijného odboru 1.1.1 Učiteľstvo akademických predmetov pre dennú aj externú formu štúdia, ktorý sa realizuje od akad. roku 2006/2007. Tak z pohľadu príslušníkov rusínskej národnostnej menšiny na Slovensku, ako aj z nášho pohľadu, podstatu existencie Ústavu rusínskeho jazyka a kultúry vidíme v zachovaní jeho pedagogickej činnosti. Nakoniec, realita je taká, že žiadna iná univerzita na Slovensku neponúka možnosť štúdia tohto minoritného jazyka a kultúry. Keďže v Prešove ako prirodzenom historickom centre rusínskej kultúry sa už konkrétne možnosti vytvorili – inštitucionálne aj personálne – myslíme si, že je dôležité ich aj v budúcnosti rozvíjať. Vzhľadom na nedostatok kvalifikovaných učiteľov rusínskeho jazyka na Slovensku si myslíme, že by bolo prínosné, ak by Prešovská univerzita vyšla v ústrety aj záujemcom o externú formu štúdia učiteľstva rusínskeho jazyka v kombinácii predmetov, pre ktoré PU akreditáciu má zatiaľ v bakalárskom stupni štúdia, pretože každoročne evidujeme o ňu záujem zo strany učiteľov základných a stredných škôl, ktorí z rôznych dôvodov sa rozhodli, resp. sú nútení, rozšíriť si aprobáciu.

 

Z hľadiska budúcnosti tohto študijného programu a teda aj výchovy kvalitných rusinistov považujeme za dôležité rozvíjanie kontaktov medzi pracoviskami, inštitúciami a univerzitami, ktoré realizujú podobné študijné programy, akými sú Pedagogická akadémia v Poľsku, Novosadská univerzita v Srbsku, Nyíregyházska vyššia škola v Maďarsku, a  podporovanie vzájomnej výmeny študentov a učiteľov rusínskeho jazyka, resp. vedecko-výskumných pracovníkov zameraných na rusinistiku. Prínosom pre všetkých zúčastnených by mohla byť príprava a realizácia spoločného študijného programu z oblasti karpatorusinistiky.

 

Vychádzajúc z  možností domácich, myslíme si, že k pestovaniu duchu tolerancie by prispelo, ak by na základe vzájomných dohôd medzi jednotlivými pracoviskami PU pracovníci Ústavu rusínskeho jazyka a kultúry  v budúcnosti mali možnosť participovať na pedagogickej a výskumnej činnosti niektorých odborných katedier, resp. aj fakúlt PU, podieľajúcich sa na príprave odborníkov pre prácu v národnostne zmiešanom prostredí. Na základe poznania skutočnosti vieme, že zvlášť žiaduce je získavanie jazykových kompetencií v rusínskom jazyku, ako aj komplexných vedomostí o Rusínoch, pre študentov teológie obidvoch teologických fakúlt PU (gréckokatolíckej a pravoslávnej), ktorí po ukončení štúdií prichádzajú do praxe do regiónov s národnostne zmiešaným obyvateľstvom severovýchodného Slovenska bez základných vedomostí o rusínskom etniku, jeho kultúre, tradíciách, identifikačných znakoch apod.

 

Načrtnutý súbor problémov si však vyžaduje riešenia jednak cestou postupného personálneho dobudovanie ústavu, a to minimálne v takej miere, ako je to u iných ústavov (pociťujeme absenciu odborníkov najmä na rusínsku literatúru, kultúru, históriu, umenie...), jednak cestou dosiahnutia akreditácie v magisterskom stupni štúdia v učiteľskom, ale aj neučiteľských študijných odboroch, pričom mimo našej pozornosti by nemala ostať problematika medziodborového a medzifakultného štúdia rusínskeho jazyka v kombinácii s niektorými ŠP na Pedagogickej fakulte PU. Ako je známe, najviac doterajších absolventov rusínskeho jazyka je práve z tejto fakulty, ktorá v rokoch 1999 – 2006 realizovala prehĺbenú formu štúdia rusínskeho jazyka, preto predpokladáme, že aj v budúcnosti by mohol byť záujem napr. o medziodborové štúdium rusínskeho jazyka s predškolskou a elementárnou pedagogikou. Usudzujeme tak preto, lebo rusínska menšina na Slovensku dodnes nemá doriešené inštitucionálne podmienky pre výchovu pedagogických kádrov pre materské školy a iné inštitúcie, ktoré v podmienkach Prešovského kraja vyvíjajú  činnosť  v lokalitách s národnostne zmiešaným obyvateľstvom, resp. aj s prevahou rusínskeho obyvateľstva. 

 

Jednou z významných priorít od začiatku fungovania ústavu je budovanie špecializovanej knižnice karpatorusinistiky, jedinečnej svojho druhu v karpatskom regióne, ktorá by poskytovala žiadanú literatúru k tejto problematike nielen študentom, ale aj doktorandom z PU, ako aj z iných univerzít na Slovensku a zo zahraničia venujúcich sa rusinistike. V r. 1999 Medzinárodná rada pre výskum a výmenu (IREX) vo Washingtone si  Prešovskú univerzitu vybrala za vzdelávacie centrum pre akademických pracovníkov zaoberajúcich sa karpatorusinistikou a následne každoročnými hosťami nášho ústavu, najmä však jeho knižnice, sa stali zahraniční vedeckí pracovníci z Nemecka, Ruska, Ukrajiny, Maďarska, Poľska, Srbska, Talianska, Veľkej Británie, USA.  Z tohto dôvodu aj v budúcnosti chceme venovať väčšiu pozornosť rozvoju tejto špecializovanej knižnice, najmä však získaniu finančných prostriedkov na nákup zariadenia na čítanie mikrofilmov, ktorých cennú a jedinečnú kolekciu s obsahom rusínskych periodík z obdobia rokov 1848 – 1939 náš ústav vlastní vďaka sponzorskému daru Karpatsko-rusínskeho výskumného centra v USA.

 

Najťažšou prácou, ktorej venujeme a budeme musieť aj v budúcnosti venovať zvýšenú pozornosť, je však získavanie záujmu zo strany absolventov stredných škôl o vysokoškolské štúdium rusínskeho jazyka a literatúry. Uvedomujeme si, že aktuálna situácia, ktorú charakterizuje nižší záujem o toto štúdium na PU, je negatívnym dôsledkom uplynulého politického vývoja, počas ktorého rusínska národnostná a jazyková otázka bola takmer eliminovaná zo života spoločnosti. Z tohto dôvodu zamestnanci ústavu v spolupráci s inými štátnymi a národnostnými subjektmi musia vynakladať o to väčšie úsilie, zapájajúc sa do propagačných a osvetových aktivít medzi stredoškolákmi, ale aj ich rodičmi. Za týmto účelom ústav začal v roku 2008 organizovať vďaka podpore grantového systému Ministerstva kultúry SR projekt  Deň otvorených dverí na PU,  od 12. februára 2009 Vedecký seminár karpatorusinistiky a od ďalšieho akademického roka plánujeme začať organizovať Letnú školu karpatorusinistiky. Všetky tieto aktivity by mali prispieť k širšej informovanosti našej verejnosti  o rozvoji karpatorusinistiky na Slovensku a vo svete, ako aj o možnostiach jej štúdia konkrétne na Prešovskej univerzite.

 

Na záver by sme chceli podotknúť, že bez ústretového prístupu súčasného vedenia Prešovskej univerzity, Ministerstva školstva SR ako aj iných štátnych a národnostných subjektov rozvoj rusinistiky na tejto univerzite ako aj vôbec na Slovensku by bol omnoho zložitejší.

 

PhDr. Anna Plišková, PhD.,

ÚRJK PU