Prednáška sa zameriavala na rozpracovanie problematiky zdravotne znevýhodnených ľudí v normatívnej perspektíve nedeliteľnosti občianskych a sociálnych ľudských práv. V oboch konceptoch ľudských práv je opakom slobody človeka istá podoba znevýhodnenia vo význame neslobody ako toho, čo mu bráni v uskutočňovaní života podľa vlastných možností. Na základe Tugendhatovho výkladu autonómie (dôstojnosti človeka) ako praktickej spôsobilosti samostatného života, ktorý zásadným spôsobom prekonáva jej pôvodne kantovský význam autonómie ako rozumnosti, sa autor v prednáške pomocou týchto pojmových rozlíšení pokúsi vyvodiť ich normatívne dôsledky pre komplexný koncept ľudských práv, zahŕňajúci aj sociálne a ekonomické práva, a to z hľadiska dvoch vzájomne ambivalentných tradícií výkladu základného ľudského práva ako práva na vlastníctvo a práva na život.