Domáce násilie je často spomínané, no málo čo riešené. Mnoho ľudí tento fenomén prehliada, pretože veľká časť spoločnosti si myslí, že si za to žena môže sama. Len ženy, ktoré násilie zažívajú vedia, že ich problém je oveľa zložitejší.

    Hudecová (2017) definuje domáce násilie ako sociálno – patologický jav, ktorý je typickým príkladom patológie rodiny. Je to dlhodobé zneužívanie postavenia a moci ktorú páchateľ v rodine má. Poškodenými bývajú najmä deti, ženy, seniori alebo iné osoby, ktoré sa zneužívaniu moci nedokážu brániť. Násilie je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, zneužívania moci, vyhrážania, fyzického, sexuálneho a psychického nátlaku. Domáce násilie alebo násilie voči žene v intímnom vzťahu je fyzické, sexuálne, emocionálne a psychické týranie ženy mužom, s ktorým je alebo bola v intímnom vzťahu. Toto násilie môže byť aktuálne, hroziace alebo môže ísť o pokus. Násilie páchané na ženách je akýkoľvek prejav verbálnej alebo fyzickej sily, donucovania alebo deprivácia ohrozujúca život, ktoré sú zamerané na jednotlivú ženu alebo dievča a ktoré spôsobujú fyzickú alebo psychickú ujmu, poníženie alebo úmyselné obmedzovanie slobody a ktoré udržiavajú podriadenosť ženy (Laca a Pasternáková 2011). Hudecová (2017) uvádza, že najefektívnejším prostriedkom eliminovania domáceho násilia je prevencia. V primárnej prevencií ide aj o opatrenia zamerané na profesionálov pomáhajúcich profesií, ktorí sa s problémom stretávajú. Úlohou sociálnych pracovníkov a pracovníčok v sekundárnej prevencií je včasná diagnostika domáceho násilia a efektívna intervencia. Môže mať podobu krízovej intervencie, poradenstva či terapie. Špecifickou metódou pri riešení domáceho násilia je krízové strániace poradenstvo, kde poskytujú pomoc predovšetkým ženám a deťom, ktoré sa ocitli v kríze. Dôležité je poskytnúť dôveru klientkam a stáť na ich strane. V rámci terciárnej prevencie ide o sociálnu rehabilitáciu a sociálne opatrenia, vrátane sociálnych služieb, ubytovania, sociálnych dávok a podobne.

    Zneužívané ženy často preberajú vinu a zodpovednosť za násilný vzťah k sebe. So svojím problémom sa cítia osamotené.  Treba, aby sa o probléme rozprávalo a aby sa tento problém nejako riešil v súčasnej  spoločnosti. Násilie páchané na ženách má rozhodne spoločenské príčiny a dôsledky, a je preto nevyhnutné, aby sa k jeho prevencii a eliminácii pristupovalo z celospoločenského hľadiska (Laca a Pasternáková 2011).

(c) Bibiána SČÚROVÁ

ZBO

LACA, Slavomír, PASTERNÁKOVÁ, Lenka. 2011. Súčasný stav násilia páchaného na ženách v postmodernej spoločnosti. In:  Prohuman.sk  [online]. [cit.2020-04-06]. Dostupné z : https://www.prohuman.sk/socialna-praca/sucasny-stav-nasilia-pachaneho-na-zenach-v-postmodernej-spolocnosti

HUDECOVÁ, Anna. 2017. Domáce násilie. BALOGOVÁ, Beáta a Eva ŽIAKOVÁ eds. Vademecum sociálnej práce. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, s.243. ISBN 978-80-8152-483-7.