VÝKLAD

Táto liturgia, ktorá má svoj pôvod v Antiochii, bola zrevidovaná svätým Jánom Zlatoústym a postupne doplnená a rozšírená v Konštantinopole. Je najviac používanou liturgiou Byzantského liturgického typu z dôvodu jej stručnosti a časovej nenáročnosti. Preto sa táto liturgia v praxi slúži takmer každý deň počas roka s výnimkou niektorých dní v roku, ktoré majú trúchlivý charakter, kedy nie je dovolené slúžiť radostnú, paschálnu svätú tajinu svätej Eucharistie (ako napríklad v stredu a piatok počas Syropustného týždňa, v pondelok, utorok, stredu, štvrtok a piatok počas všetkých týždňov Veľkého pôstu, taktiež v pondelok, utorok, stredu a piatok Veľkého týždňa pred Paschou) a tiež počas desiatich dní v roku, kedy sa oficiálne slúži liturgia svätého Bazila Veľkého (v predvečer sviatku Vtelenia sa Božieho Syna, 1. januára, v predvečer Bohozjavenia, 5. nedieľ počas Veľkého postu, vo Veľký štvrtok a vo Veľkú sobotu).

Dôležitosť a význam tejto liturgie, ako aj liturgického textu je v praxi Cirkvi veľmi zjavný, hoci je potrebné povedať, že hodnota týchto dvoch liturgii, teda sv. Bazila Veľkého a sv. Jána Zlatoústeho je rovnaká. Preto všetko, čo si uvedieme v schematickom opise, bude platiť rovnako tak pre jednu, ako aj pre druhú liturgiu. Táto schéma je nasledovná:

1. Začiatok: "Blahoslavené kráľovstvo..."
2. "Veľká ekténia" (pokojná)
3. Modlitba prvej antifóny s aklamáciou
4. Prvá antifóna, alebo 102. žalm

(pokračovanie...)