ÚVOD

V prvých storočiach kresťanského života Cirkvi neexistovali žiadne liturgické knihy, ako je tomu dnes. Sväté bohoslužby sa vykonávali na základe tradície, improvizovane, podľa síl a možností predstaveného cirkevného zhromaždenia. Prvé ukážkové opisy sa nachádzajú v spise "Učenie dvanástich apoštolov" a "Apoštolskej tradícii" Hypolita s vysloveným prehlásením, že slúžiaci predstavení boli v skladbe modlitieb slobodní.

Od 4. storočia začína systematické zapisovanie liturgickej tradície a objavujú sa už prvé liturgické knihy i texty, na základe ktorých sa vykonávali liturgie, ako aj ostatné sväté bohoslužby Cirkvi. Prvotinou tejto modlitebnej tvorby Cirkvi je Euchologion Serapiona, biskupa Tmuitského, súčasníka a priateľa Atanáza Veľkého z Egypta a "Apoštolské ustanovenia" z Antiochie. Z obdobia do 8. storočia sa nám nezachovali žiadne liturgické rukopisy. Jeden z dôvodov toho bolo aj to, že sa zmenil systém v písaní gréckych textov v rukopisoch. V 9. storočí bol zavedený systém písania malými písmenami, ktorý sa ujal a úplne vytlačil písanie rukopisov veľkými písmenami.

Výnimočne sa zachoval veľmi významný Barberinov kódex 336 z 8. storočia, ktorý bol pravdepodobne napísaný na juhu Talianska a ktorý obsahuje Konštantinopolský Euchologion. Z obdobia 9. storočia a po 9. storočí sa v jednotlivých knižniciach sveta zachovali stovky rukopisov.

Úlohou vedy je kritické vydanie týchto textov, čo vôbec nie je ľahké, a to z dôvodu veľkého množstva rukopisov, ako aj  liturgických kníh, ktoré sú rozsiahle svojím obsahom.
Priebežne vychádzajú kritické vydania niektorých liturgických textov, modlitieb, hymien alebo typikonov, ktoré sa robia na základe zachovalých rukopisov. Vykonanie uceleného diela si ale vyžaduje veľmi veľa práce a čas, ktorý je nevyhnutný na vedecké štúdium i spracovanie.
Cieľom kritických vydaní je očistenie liturgických textov v duchu pravoslávnej tradície s výberom správnych tvarov a termínov, oprava nesprávnych poriadkov-postupov a celkove doplnenie liturgických kníh v duchu pravoslávnej kresťanskej tradície.

Do dnes bolo vydané kritické vydanie troch byzantských liturgií pod názvom "Ai Treis Leitourgíai katá toús en Athivais kódikas", Atény 1935, a to na základe prevažne rukopisov, ktoré sa nachádzali sa v Aténach, ktoré spracoval profesor Aténskej univerzity P. N. Trempéla spolu s členmi veľkej vedeckej komisie, založenej Ekumenickým patriarchátom v roku 1932. Po ukončení činnosti tejto komisie z dôvodu 2. svetovej vojny profesor P. N. Trempéla pokračoval v kritickom vydávaní liturgických textov bohoslužieb  z Euchologia (zásnuby - sobáš, pomazanie chorého olejom, chirotonie, krst, veľké a malé posvätenie vôd, posvätenie chrámu, utreňa, večerňa), ktoré vydal v dvoch častiach pod názvom "Mikrón Eúchológion" v Aténach 1950 - 1955.

Pre liturgické použitie zo strany jednotlivých národov boli liturgické knihy alebo čiastočne alebo v plnosti zo starogréčtiny preložené do rôznych jazykov, ako napríklad jazyka Slovanov, či Arabov. Z vedeckých alebo praktických dôvodov boli robené preklady aj do latinského jazyka a pre misijné účely do modernejších jazykov, vrátane novej gréčtiny. Pre kritické vydanie textov, ako aj  správne pochopenie obsahu liturgických textov sú veľmi cenné predovšetkým staršie preklady.

Niektoré z liturgických kníh Pravoslávnej cirkvi sú určené pre slúžiace duchovenstvo, niektoré pre čtecov a niektoré pre národ. Podľa toho je prispôsobený aj obsah jednotlivých bohoslužobných-liturgických kníh.

Pre ďalší výber použite bočné menu v pravej časti → → →

Dátum aktualizácie: 16.01.2018