Filozofia a filozofovanie majú v Prešove dlhú tradíciu, na ktorú v súčasnosti nadväzuje Inštitút filozofie a etiky Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove. Táto tradícia sa spája predovšetkým s tzv. prešovskou školou, ktorou sa označuje evanjelické kolégium založené v roku 1667. Kolégium s prestávkami fungovalo v rôznych podobách až do polovice 20. storočia a významne ovplyvnilo rozvoj filozofického a humanitného vzdelávania v regióne.

K obnoveniu akademickej tradície filozofie v Prešove došlo v roku 1959, keď bol na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove zriadený študijný odbor filozofia. Od roku 1997 sa Inštitút filozofie a etiky stal súčasťou Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove. Po organizačných zmenách a rozdelení pracoviska k 1. januáru 2014 sa Inštitút filozofie opäť etabloval ako samostatné vedecko-pedagogické pracovisko fakulty. V auguste 2024 sa pracovisko opätovne zlúčilo s Inštitútom etiky a bioetiky, čím sa obnovilo pôvodné pracovisko Inštitútu filozofie a etiky.

V súčasnosti predstavuje Inštitút filozofie a etiky stabilizované a produktívne vedecko-pedagogické pracovisko. Pracovisko má priaznivé kvalifikačné zloženie pozostávajúce z jedného emeritného a jedného riadneho profesora, štyroch docentov a jednej internej doktorandky.

Vedecko-pedagogický tím inštitútu je známy na Slovensku i v zahraničí svojou vedeckou produkciou, publikačnou činnosťou, organizovaním vedeckého života a výchovou mladej vedeckej generácie. V súčasnosti sa pracovisko sústreďuje na výskum v oblasti filozofie v národných aj medzinárodných súvislostiach, pričom hlavné okruhy vedeckého záujmu zahŕňajú najmä tieto oblasti:

• analýzu a výskum antickej filozofie a reflexiu sokratovskej tradície od antiky až po súčasnosť, vrátane skúmania miesta kynizmu v sokratike;
• hľadanie prienikov a súvislostí filozofického dedičstva Immanuela Kanta v súčasnom filozofickom myslení;
• fenomenológiu, fenomenologickú estetiku a filozofické poradenstvo;
• filozofiu kultúry, sociálnu filozofiu a filozofiu politiky;
• filozofiu hodnôt a filozofiu človeka;
• dejiny ruskej filozofie druhej polovice 19. storočia a začiatku 20. storočia;
• problematiku umenia života a filozofickej praxe.