1. Vznik Centra pre edukáciu a výskum seniorov 
Centrum pre edukáciu a výskum seniorov (ďalej len „CEVS“) na PU v Prešove bolo zriadené 28. 3. 2011 na základe rozhodnutia Dekana Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove na základe podnetu prof. PhDr. Beáty Balogovej, PhD.
Cieľom zriadenia CEVS na PU v Prešove je naplnenie požiadavky rozvoja spoločnosti založenej na vedomostiach, výmenu znalostí a skúseností v oblasti vedy a vzdelávania starnutia populácie, vyplnenia existujúcich medzier vo výskume starnutia na Slovensku a v regióne strednej Európy. Výsledkom je vypracovanie odporúčaní zameraných na podporu lepšej koordinácie výskumu na Slovensku a v strednej Európe, zlepšenie vzájomnej národnej a medzinárodnej spolupráce v rámci interdisciplinárneho výskumu a v rámci Národného programu ochrany starších ľudí na Slovensku.
Projekt CEVS na PU v Prešove nadväzuje na priority 7. rámcového programu EÚ a výskumného Európskeho projektu INTERLINKS – Health systems and long-term care for older people in Europe realizovaného Inštitútom pre výskum práce a rodiny, výsledky ktorého je možné implementovať do vzdelávacích programov slovenských univerzít a do aktivít príslušných inštitúcii.

2. Odôvodnenie vzniku CEVS
Aktivity zamerané na podporu seniorov a starnutia populácie môžeme zaznamenať hlavne od roku 1999, ktorý bol vyhlásený OSN za Medzinárodný rok starších. Slovenská republika na to reagovala prijatím Akčného plánu o starnutí a starobe, ktorý zamerala na podporu aktívneho starnutia. Ďalšie demografické zmeny reflektoval aj Návrh uznesenia Európskeho parlamentu 2007/2156 (UNI) 1 (vyberáme len najdôležitejšie časti) v ktorom nachádzame vyjadrenia, že:

• demografia je súhrnným výsledkom rôznych činiteľov, ako sú pôrodnosť, dĺžka života a migračné toky, a tak dôjde k rozsiahlym zmenám, ktoré sa prejavia najmä starnutím obyvateľstva, ktorého priemerný vek by sa mohol zvýšiť z 39 rokov rok 2004 na 49 rokov v roku 2050,
• tieto demografické zmeny podstatne zmenia zloženie obyvateľstva a vekovú pyramídu;
• zvýši sa priemerná európska miera závislosti v starobe z 25 % v roku 2004 na 53 % v roku 2050,
• demografické zmeny budú mať veľký vplyv na verejné výdavky, o ktorých sa predpokladá, že vzrastú o 10 % v rokoch 2004 až 2050.

Následne Európsky parlament navrhol Všeobecné pripomienky Európskeho parlamentu 2007/2156 (UNI), ktorý:

• 2. pripomína, že dve hlavné príčiny demografických zmien, pokles pôrodnosti a starnutie obyvateľstva, sú výsledkami pokroku, že príčinou predlžovania dĺžky života je pokrok v oblasti vedy, hygieny a životnej úrovne, a skutočnosť, že ženy kontrolujú plodnosť, je výsledkom emancipácie a je spojená so zvyšovaním úrovne vzdelania a účasti žien na pracovnom a verejnom živote; 
• 4. zdôrazňuje, že priemerná miera pôrodnosti v Únii predstavuje 1,5 dieťaťa, čo je mimoriadne málo; neodráža vôľu žien, ani túžbu európskych občanov založiť rodinu a mohla by tiež súvisieť s ťažkosťami pri zosúladení pracovného a rodinného života, s ťaživou sociálnou situáciou a obavami z budúcnosti. 

Európske krajiny si uvedomujú svoju celospoločenskú zodpovednosť za vývoj Európy, jej spoločenstva, preto vznikla Výzva pre demografickú obnovu Európy 2007/2156 (UNI), ktorá: 

•   14. uznáva, že materstvo je jednou z najintímnejších volieb, ktoré sa musia rešpektovať; so zreteľom na rozdiely medzi štátmi v miere pôrodnosti, ktorá sa pohybuje v rozpätí 1,25 až 2,0, je možné pozitívne zmeniť krivku pôrodnosti pomocou vhodných verejných politík tým, že sa vytvorí materiálne a psychologické prostredie priaznivé pre rodinu a dieťa;  
•   24. zdôrazňuje, že rodinné modely sa menia; preto žiada Komisiu a členské štáty, aby pri vypracúvaní a realizovaní politík túto skutočnosť náležite zohľadnili.

 
A v neposlednom rade Európsky parlament neopomína ani medzigeneračnú politiku, a tak vznikla Výzva v oblasti solidarity medzi generáciami 2007/2156 (UNI), ktorá: 

• 68. pripomína veľký prínos starších ľudí k sociálnej a hospodárskej súdržnosti a skutočnosť, že ich aktívna účasť na rodinnej solidarite posilňuje úlohu prerozdeľovania zdrojov, na druhej strane sa domnieva, že sa musí uľahčiť a podporiť ich účasť na dobrovoľných podujatiach v rámci sociálneho hospodárstva; že dopyt starších ľudí po tovaroch a službách, ich využívanie voľného času, dopyt po zdravotnej starostlivosti a wellness službách predstavujú rozvíjajúci sa sektor hospodárstva a nové bohatstvo, ktoré sa nazýva strieborným zlatom; 
• 69. vyzýva členské štáty, aby podporovali úlohu starších ľudí pri zachovaní solidarity medzi generáciami a povzbudzuje členské štáty, aby v spolupráci s partnermi na miestnej úrovni uľahčili účasť týchto ľudí na dobrovoľných činnostiach najmä vzdelávacieho, kultúrneho a podnikateľského charakteru. 

Na tieto európske výzvy nadväzuje aj požiadavka Vatikánu zo dňa 15. apríla 2008, kedy Pápežská rada pre rodinu zverejnila záverečné posolstvo svojho XVIII. plenárneho zasadnutia, ktorým je úloha starých rodičov v rámci rodiny: „starí rodičia sú radosťou a ľudským, sociálnym, kultúrnym a náboženským bohatstvom rodiny, spoločnosti a Cirkvi.“

V celom sledovanom kontexte rezonujú zmeny v demografickom správaní obyvateľstva, ktoré výraznou mierou ovplyvňujú jeho život. V západnej Európe a severnej Amerike tieto zmeny nastali skôr a to v druhej polovici 60. rokov 20. storočia. U nás sa prejavili „náhle“ v 90. rokoch, po spoločenskej zmene. Vzniklo mnoho teórií vysvetľujúcich tieto zmeny. Jednou z najznámejších je teória druhej demografickej revolúcie, ktorú vypracoval holandský demograf D. F. van de Kaa. Zdôrazňuje v nej kultúrnu zakotvenosť zmien demografického správania. Základom sú hlboké zmeny v hodnotovom systéme a zmeny noriem a postojov, ktoré sa týkajú osobných vzťahov, pôrodnosti a rodiny. Pohľady odborníkov vychádzajúcich z tejto teórie sú negatívne (poukazujú na pokles pôrodnosti, pokles sobášnosti a pod.), ale demografická revolúcia prináša aj svoje pozitíva. Ňou je návrat k viacgeneračným rodinám, predlžovaniu dĺžky života, tlačenie fázy mladosti hlbšie do dospelosti (oddiaľovanie veku vstupu do manželstva, veku pôrodnosti). Tieto často aj označované „radikálne sociálne zmeny“ so sebou prinášajú aj potrebu edukácie a výskumu menovaných oblastí.

Inštitút edukológie a sociálnej práce bol oslovený k spolupráci Inštitútom pre výskum práce a rodiny, pri Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny a v zapojení do projektu INTERLINKS v rámci 7. rámcového programu EÚ, do sekcie Národného panelu expertov, kde je doc. PhDr. Beáta Balogová, PhD. vybraná ako expertka pre seniorskú problematiku v rámci akademickej pôdy na Slovensku.

Ďalším podnetom bola aj doterajšia realizácia vedecko-výskumných projektov VEGA Starí rodičia ako zdroj sociálnej opory 1/2520/05; Starý rodič ako opora pri hľadaní zmyslu života č. 1/0410/08. Zároveň boli realizované edukačné a expertízne projekty: projekt Komunitného plánovania sociálnych služieb v meste Prešov; projekt Rady seniorov mesta Prešov a Mesta Prešov Starší mladým a naopak; projekt Royal Brabest Capital, a. s. Svit Projekt seniorského komunitného mestečka; projektnadácie Central and East European Trust SK-X-2008-04 a Inštitútu filozofie a etiky PU v rámci Katedry Unesco – Bioetika s názvom Etický monitoring fungovania verejnej správy na východnom Slovensku; projekt ESF ITMS 27110230031 „Inovácie v sociálnych službách“ v rámci operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia, realizátor DSS Sabinov a IEaSP PU; projekt Comenius/Leonardo da Vinci/Grundtvig Prešovskej univerzity a UCD Adult Education Centre, Library Building, College Dublin, Írsko; projekt Senior Park Torysa: Projekt seniorského apartmánového bývania; projekt Univerzity tretieho veku na Prešovskej univerzite v Prešove; projekt Akadémie tretieho veku v spolupráci s Akadémiou vzdelávania v Prešove; projekt Pohybovo aktívneho a zdravého životného štýlu Prešovskej a Olomouckej univerzity; účasť v projekte Mestského úradu Prešov Pre Všetkých; projekt Nauč ma dedko babka v spolupráci s Materskou školou A. Prídavka v Prešove za podpory MÚ v Prešove; projekt Medzigeneračné mosty, konaný v spolupráci s Hotelovou akadémiou ESO Euro škola, ul. Volgogradská; projekt Senior v knižnici, konaný v spolupráci s Knižnicou P.O. Hviezdoslava v Prešove; projekt vzniku speváckeho zboru  CantoVero a ďalšie.

Na Inštitúte edukológie a sociálnej práce boli realizované vedecké konferencie zamerané na seniorskú problematiku:
  1.      Psychologické dimenzie kvality života. Vedecká konferencia s medzinárodnou účasťou, ktorá sa konala 19. a 20. mája 2004 v Prešove.
  2.      Seniori a seniorky v spektre súčasnosti. Vedecká konferencia s medzinárodnou účasťou, ktorá sa konala dňa 15. januára 2008 v Prešove.
  3.      Knižnice a seniori.  Vedecká  konferencia, konaná dňa 10. decembra 2009 v Prešove.
  4.      Múdrosť veku – vek múdrosti. Vedecká konferencia s medzinárodnou účasťou konaná dňa 15. januára 2010 v Prešove.
  
Inštitút edukológie a sociálnej práce spolupracuje s domácimi a zahraničnými univerzitami:

• Univerzita Konštantína filozofa v Nitre,
• Univerzita Pavla J. Šafárika v Košiciach,
• Trnavská univerzita v Trnave,
• Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, 
• Univerzita Hradec Králové, 
• Univerzita Palackého v Olomouci, 
• Univerzita v Szczecine,
• Univerzita v Przemysle,
• Univerzita v Rzeszówe,
• Instytut Socjologii i Pracy Socjalnej w Krakowie UPJPII,
• ISM Slovakia Prešov,
• UCM Trnava,
• Katolícka univerzita v Ružomberku,
• SGGW Warszawa,
• Karlova univerzita v Prahe,
• Univerzita Komenského v Bratislave,
• Masarykova univerzita v Brne.

Spolupracuje s inštitúciami:

• Centrum pre deti a rodiny Sečovce, 
• Inštitút pre výskum práce a rodiny,
• DDS Sabinov, 
• Zariadenie pre seniorov Náruč, Prešov,
• Zariadenie pre seniorov Harmónia, Prešov,
• Centrum kinantropologického výzkumu Fakulty tělesné kultury Univerzity Palackého, 
• Materská škola A. Prídavka v Prešove,
• Mestský úrad v Prešove, odbor sociálnych služieb,
• PKO v Prešove,
• Knižnica P.O. Hviezdoslava v Prešove,
• Hornozemplínska knižnica Vranov,
• Odbor školstva, kultúry a cestovného ruchu Prešov,
• Centrum pre deti a rodiny Sabinov,
• Základná škola s materskou školou Svinná,
• Spojená škola internátna Trebišov,
• MOTÝLIK – rodinné centrum s Montessori herničkou a terapiami,
• KVALITA ŽIVOTA, Mokrá Lúka 252 Revúca,
• Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves,
• Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov,
• OZ Malíček a ďalšími. 

Veríme, že všetky menované aktivity podporia vznik a fungovanie daného centra.

V Prešove 06. 12. 2010, prof. PhDr. Beáta Balogová, PhD.