Študent, ktorý zažije čaro pobytu v zahraničí s tými najneobyčajnejšími spomienkami a zážitkami sa po návrate domov veľakrát cíti, akoby časť seba nechal v krajine, ktorá sa mu stala na istý čas druhým domovom. Podobné pocity som zažívala predovšetkým po návrate z môjho prvého Erasmu v portugalskom mestečku Bragança. Netrvalo dlho a opäť som sa začala pohrávať s myšlienkou kam vycestovať. V priebehu posledného ročníka som si podala prihlášku na absolventskú stáž do Španielska, prešla som pohovorom a v závere školského roka po odovzdaní diplomovej práce, úspešnou obhajobou a slávnostnými promóciami mi už nič nebránilo odísť na stáž na Pyrenejský polostrov. Podobne ako v Portugalsku, aj v Španielsku som natrafila na skvelý kolektív. Za pomoci riaditeľa organizácie, dvoch obchodných zástupcov a ďalších stážistov z Holandska, Nemecka a Mexika, ktorí mi pomohli rýchlo sa zaučiť, som najbližšie týždne nemala žiadny problém orientovať sa vo firme. Za krátky čas sa pozície vymenili, vtedajším stážistom sa skončila zmluva s organizáciou a museli sa vrátiť domov, zatiaľ čo ja som sa ocitla na pozícii školiteľky nových dievčat z Francúzska, Belgicka a Holandska, ktoré sa pridali k nášmu tímu. Odo dňa nástupu patrili medzi moje každodenné povinnosti práca s databázou CRM (Customer Relationship Management), vybavovanie telefonátov, archivácia dokumentov, publikácia noviniek zo SCCB (Sevilla Congress and Convention Bureau) alebo zo sveta MICE (Meetings, Incentives, Conferences, Exhibitions) na sociálnych sieťach, modifikácia hlavnej webovej stránky spoločnosti a jej dopĺňanie o najnovšie podujatia, konferencie či kultúrne udalosti, ktoré sa v nadchádzajúcich mesiacoch mali konať v Seville, v štvrtom najväčšom meste Španielska. Taktiež sme pripravovali programy pre Fam Trips a inšpekčné návštevy zo zahraničia. Pre tieto výnimočné podujatia, na ktorých sme sa aj my, stážisti, mohli osobne zúčastniť, sme pár dní predtým v kancelárii prichystali propagačné materiály pre každého z účastníkov. Tou najdôležitejšou úlohou, ktorá bola veľmi podstatná a za ktorú sme boli zodpovední, bolo vybavovanie a spracovanie obchodných distribúcií a komunikácia s klientmi. Od toho závisela celková organizácia kongresov, konferencií a podujatí v Seville. Všetko išlo skvelo, až pokým nás pandémia neuzavrela do našich domovov. Od marca sme povinne pracovali v núdzovom režime na home office. Každý deň pri striedaní dopoludňajších a odpoludňajších zmien sme absolvovali spoločné videokonferencie, počas ktorých sme prediskutovali pracovné záležitosti, aktuálnu situáciu firmy a zároveň si spoločne spríjemnili chvíle doma virtuálnymi stretnutiami. Voľný čas nám obohacovala dobrovoľná účasť na firemných vzdelávacích videokonferenciách zameraných na prácu s Google Apps. Bývala som v maličkej, jednoducho zariadenej izbičke jedného milého manželského páru, ktorý túto miestnosť s kúpeľňou prenajímal. V čase pandémie som dlho zvažovala či zostať, alebo sa vrátiť naspäť domov. Sevilla nebola natoľko zasiahnutá ako Madrid, avšak z repatriácie som mala značné obavy. Prvý odchod repatriantov nám bol avizovaný priamo z Madridu. Druhý odchod bol z Barcelony leteckou dopravou a posledný možný návrat bol stanovený na 6. apríla z Malagy (v tom čase sme boli všetci v Španielsku po dvojtýždňovej domácej karanténe). S touto poslednou repatriáciou som sa teda po päťdesiatich hodinách cesty autobusom dostala v zdraví naspäť na Slovensko. V priebehu takýchto dní si človek prehodnotí svoje priority, vníma láskavú pomoc rodiny, priateľov, známych ako aj skvelých vyučujúcich, ktorí pri mne stáli v krízových momentoch rozhodovania sa. S vďačnosťou nikdy nezabudnem na veľkú pomoc a starostlivosť pani doktorky RNDr. Janky Mitríkovej, PhD ako aj ochotu zodpovedať na všetky moje otázky našou Erasmus koordinátorkou, pani Mgr. Zdenkou Tomko Medoňovou. Stáž som do 27. mája ukončila na home office z pohodlia domova. Neľutujem však ani sekundu. Veď vďaka tejto stáži v Sevilla Congress and Convention Bureau som dostala príležitosť nazrieť na cestovný ruch aj z inej perspektívy, zúčastniť sa na firemných aktivitách, pomáhala a napokon som sa aj zúčastnila jedenej z najväčších konferencií EMEC 2020 (Konferencia európskych stretnutí a podujatí 2020), ktorá bola zameraná na tematiku ,,Push Your Boundaries“, organizovanú profesionálmi z MPI (Meeting Professionals International) v rámci sektoru MICE, každým dňom som sa zdokonaľovala v španielčine, vďaka čomu som dnes schopná plynulej komunikácie v tomto jazyku. Bola som obklopená skvelými ľuďmi a do sýtosti som si v čase pred pandémiou vychutnávala krásy hlavného mesta Andalúzie, ako aj výlet do Valencie s priateľmi, ktorí ma prišli navštíviť zo Slovenska. Mesto, do ktorého som vycestovala na stáž, ma pútalo svojou atmosférou, miestnym životom, pokojom, gastronómiou a históriou sálajúcou z múrov hradieb a pamätihodností každý deň. Len pri samotnej prechádzke centrom vás okamžite očarí katedrála Santa María de la Sede, ktorá je najväčšia gotická katedrála a tretia najväčšia katedrála na Zemi. Vyrastala na mieste niekdajšej mešity viac než sto rokov a patrí k symbolom víťazstva španielskeho kresťanstva nad moslimskými Maurmi. Najvyššou súčasťou katedrály je sto štyri metrov vysoká veža Giralda, v minulosti využívaná ako zvonica s tým najskvostnejším výhľadom. Po celej dĺžke námestia stoja koče s konskými záprahmi, ktoré lákajú turistov na romantickú prehliadku mestom. O niečo ďalej nemožno minúť stredoveké sídlo maurských vládcov, Real Alcázar. Priam povinná je aj návšteva parku Parque de María Luisa a Plaza de España, ktorá je pre svoj vzhľad oprávnene prezývaná aj sevillskými Benátkami.  Čarovnú atmosféru dotvárajú typicky španielske maľované kachličky azulejos, ktoré si možno všimnúť na priečeliach a fasádach historických budov či v úzkych uličkách. Tých je veru neúrekom. Keďže býčie zápasy vznikli práve v Seville a majú tradíciu od roku 1750, väčšina z nich sa konala v aréne Plaza de Toros de la Maestranza s kapacitou pre 12 500 divákov. V súčasnosti je toto miesto vyžívané skôr ako múzeum umenia koridy bez krvavých zápasov. Za symbol mesta je považovaná veža Torre del Oro postavená v roku 1220 Maurmi ako strážna veža, dnes slúžiaca ako Námorné múzeum. Po hodinách dlhej chôdze je ideálnym oddychom plavba po rieke Guadalquivir a výhľad na západ slnka z vrcholu stavby Metropol Parasol, ktorá svojim tvarom pripomína zrastené hríby a je údajne najväčšou drevenou stavbou na svete. Pre všetkých priaznivcov seriálu Hry o tróny je istotne známe okrem Real Alcázaru aj mestečko Italica ležiace 9 km severozápadne od Seville, kde sa nakrúcala posledná séria tohto seriálu. Ochudobnení nebudete ani o špičkovú gastronómiu a preslávené tapas, paellu (v prípade záujmu je možnosť prihlásiť sa na kurz varenia paelle), churros a sangríu. Tieto dobroty si viete dopriať v miestnych lokáloch pri sledovaní tanečníkov flamenca, na ktorých vystúpenia prichádzajú každoročne ľudia z celého sveta. Aj napriek nepriazni pandémie som si svoju stáž užila a som za ňu veľmi vďačná. Preto tým z vás, ktorí ešte stále váhate či si zbaliť kufre a vycestovať alebo nie, jednoznačne odporúčam vystúpiť zo svojej zóny komfortu a podať si prihlášku. Už včera bolo totiž neskoro.  

autori: 

Mgr. Miroslava Poláčková (zároveň autorka fotografií) 

absolventka FM PU 

RNDr. Jana Mitríková, PhD. 

KTHM FM PU