Na môj list splnených cestovateľských snov si po uplynulých mesiacoch môžem pripísať aj návštevu Mexika, a to len vďaka mojim priateľom, ktorých som spoznala počas programu Erasmus+ v Portugalsku. Čo si človek obvykle predstaví, sú snáď len kaktusy, sombréra, tacos, nachos, čili alebo burritos. Takmer dva mesiace strávené cestovaním po tejto úžasnej krajine mi však ukázali, že Mexiko v sebe skrýva omnoho viac. 

Cesta z Košíc do Mexico City trvala dokopy 27 hodín, avšak to nebolo nič v porovnaní s pocitom radosti, keď som na letisku zbadala mojich zahraničných priateľov. Hneď v prvé dni ma vzali na ochutnávku ich jedinečnej miestnej gastronómie. Najviac som si pochutnala na rôznych druhoch tacos, ako napríklad tacos de pastor, tacos de arrachera, tacos de chorizo, pričom vám v reštauráciách k jedlu predložia limetky a 4 druhy omáčok – od najmenej pikantnej až po najviac pikantnú, ktorými si svoje tacos dochutíte. Lahodné boli aj quesadillas, enchiladas, tortas ahogadas, frijoles, sopes de chicharón, tamales, guacamole, omáčka mole, elotes, agua de horchata, churros, sladkosti s čili a mnohé ďalšie dobroty. Jedlo je v tejto krajine skutočným zážitkom! Nie nadarmo je zapísané v zozname nehmotných pamiatok UNESCO. V hlavnom meste vás na každom kroku zastavia predajcovia zájazdov či lístkov na okružnú prehliadku mesta autobusom. Na jeden takýto výlet sme sa dali nahovoriť aj my. Išlo sa do mesta bohov, do Teotihuacánu. Príjazdová cesta k Pyramíde Slnka a k Pyramíde Mesiaca bola obklopená kaktusmi – nopálmi, ktoré sú po tepelnom spracovaní vynikajúce. Dozvedeli sme sa, ako sa v minulosti používal kaktus namiesto papiera, akým spôsobom sa naň písalo, ako sa z neho vyhotovovali za dávnych čias zbrane a ako sa obrusujú a spracovávajú kamene z čierneho obsidiánu. Súčasťou výletu bola návšteva novej baziliky Guadalupe, Cementária del Tepeyac, kaplniek Capilla del Cerrito a Capilla del Pocito. Čo ma najviac prekvapilo bolo, že v bohatej štvrti Mexico City nazývanej Polanco sa nachádza Ulica Prezidenta Masaryka, ktorá je zároveň aj najlukratívnejšou ulicou vôbec. Zaujímavosťou tiež je, že väčšina múzeí je verejnosti prístupná zadarmo. O niekoľko dní neskôr sme sa šli pozrieť do mestečka Mazamitla. Pre mnohé menšie mestá sú typické osobité farby, ktorými sa medzi sebou líšia. Malebné domčeky v Mazamitle sú ladené do červeno – biela. Asi 15 minút od historického centra sme sa vzdialili v sedlách na konských chrbtoch k blízkym vodopádom. Po návrate späť sme zas ochutnali pre štát Jalisco typický pokrm s názvom birria. Spojené štáty Mexické tvorí 32 štátov. Zároveň pre každú z lokalít je charakteristická osobitná gastronómia, tradície či dekorácie, ktoré v inom štáte nemožno nájsť. Mazamitlu sme po dvoch dňoch opustili a presunuli sa do Manzanilla v štáte Colima. Hotelové rezorty, pláže, hotelové aktivity ako aj kultúrne programy sú hotovou pastvou pre oči a pohladením duše. Pokračujúc po našej cestovateľskej trase, vybrali sme sa do druhého najväčšieho mesta v Mexiku, do Guadalajary v štáte Jalisco. Vyniká tým, že je bohatá na históriu, tradície a architektúru. Asi 20 minút vzdialené Tlaquepaque, predmestie Guadalajary, je plné mariachi hudobníkov. A práve na námestí v Tlaquepaque je El Parían, miesto, kde sú združené reštaurácie obkolesujúce pódium, na ktorom každý deň v určitých hodinách naživo hrajú a spievajú mariachi v tradičných kostýmoch so všetkým, čo k tomu patrí. Štát Jalisco je štátom, kde sa mariachi zrodili a vďaka ktorému je nimi Mexiko preslávené až dodnes. Približne 50km od Guadalajary sa nachádza hádam najznámejšie mestečko, Tequila, rodisko nápoja presláveného po celom svete. Nahliadli sme aj tam. Prehliadka sa začala v lokalite, kde sa pestujú rastliny agáve, ochutnali sme takisto dužinu surovej rastliny predtým než sa spracuje na tekutý mok, obzreli si prvotné, manufaktúrne priestory, kde sa tequila v dávnych časoch začala vyrábať, ako aj súčasné priestory, kde sa tequila hromadne spracováva. Záverom programu bola ochutnávka niekoľkých druhov tequíl, po ktorých nikto neodišiel so zlou náladou. Nasledujúcou nezabudnuteľnou destináciou, ktorú sme preskúmali, bol Cancún. Po pristáti „nášho“ lietadla v Cancúne sme usúdili, že najjednoduchším spôsobom ako sa presúvať medzi viacerými miestami, ktoré sme plánovali vidieť, bolo prenajať si auto na najbližších 7 dní. Ako sme si zaumienili, tak sme aj urobili. Vypožičali sme si malý biely Volkswagen Golf, ktorý nám verne slúžil po celý čas. Zamilovala som sa do Playa del Carmen plnej prístavov, lodí, trajektov, do umelcov predvádzajúcich tance Mayov na námestí blízko prístavu, ako aj do odvážlivcov, ktorí sa z vysokých stĺpov spúšťali hlavami nadol za sprievodu flauty - Voladores de Papantla, pôvodom z Veracruzu. Všade navôkol hrala hudba a nočný život ani na sekundu neustal. Z Playa del Carmen sme sa približne za 45 minút trajektom prepravili na ostrov Cozumel, kde nás už čakal motorový čln. Po nalodení posledného pasažiera sme sa všetci vydali šnorchlovať v Karibskom mori. Bol to neopísateľný zážitok! Presúvali sme sa celkovo trikrát. V prvej oblasti sme plávali medzi korálovými útesmi, rybami všakovakých farieb, druhov a rozmerov, v diaľke sme dokonca zazreli aj siluetu korytnačky. V druhej oblasti vo väčšej blízkosti pláže nazývanej Playa el Cielo sme mali takmer na dosah podmorské nebo s desiatkami morských hviezdic, ktoré žiarili na povrchu jemného bieleho piesku. Voda bola tyrkysovo modrá, priezračná ako krištáľ. Na záver sme sa zastavili v blízkosti pláže, kde nám okolo nôh preplávali dve zvedavé raje. Nasledujúce dni boli rovnako ohromujúce ako tie doterajšie. Obzreli sme si mayské mesto Chichen Itzá na Yukatánskom polostrove, s ikonickou Kukulkánovou pyramídou, pyramídou boha slnka a nebies, observatóriom, miestom, kde sa konali mayské hry, ktorých pointou bolo dostať loptu cez vysoko umiestnené obruče, ako aj cenotes, prírodne vytvorené studne, ktoré sú hlboko pod zemským povrchom navzájom prepojené. Niektoré cenotes slúžili ako zásobárne pitnej vody, iné na účely obety starovekým bohom. V štáte Quintana Roo bola povinná zastávka v Tulume na obhliadku ruín a pláží. Zaplávali sme si aj so sprievodcom v cenote Casa Tortuga, v štyroch jaskyniach. Voda bola priezračná a pocitovo viac než len svieža, no vidieť jaskyne z inej perspektívy ako ich doma na Slovensku poznáme, bolo úžasné! Opatrnejší sme museli byť pri plávaní okolo stalaktitov či stalagmitov. Po vyplávaní z jaskyne sa nám naskytol pohľad na mohutné korene stromov siahajúce niekoľko metrov z pevniny až k vode. V závere môjho pobytu v Mexiku sme sa ocitli na oslavách Dní nezávislosti Mexika v štáte Aguascalientes, v meste s rovnakým názvom, kde sa vyskytujú termálne pramene, na krstinách synčeka Danielka našich známych v Leone, ako aj v štáte San Luis Potosí, kde moji priatelia bývajú. V priebehu všetkých dní som nahliadala do jednoduchosti života miestnych obyvateľov, ich priateľskosti, nápomocnosti a vzájomného rešpektu, ktorý sa zrkadlí predovšetkým v komunikácii, uchovávania ich kultúry, ktorú pedagógovia vkladajú do pamäti detí už od útleho veku výučbou miestnych tancov, vystrihovaním tradičných papierových vzorov, ktoré možno vidieť vystavené po celom Mexiku, piesňami, varením, vzdávaním úcty štátnej vlajke, uctievaním a slávením Dňa zosnulých (v origináli Día de los Muertos), kedy budujú v mnohých domácnostiach svojim blízkym pamätné oltáre, čo nádherne zachytil Walt Disney vo svojom animovanom filme Coco. Pri Mexičanoch budete vždy vedieť, že máte u nich dvere otvorené a ich domov je aj vašim domovom.  

Veru, aj takéto priateľstvá sa budujú na programoch Erasmus+. Pevne verím, že si najbližšiu ponuku študovať v zahraničí určite nenecháte ujsť a pevne sa jej chopíte. Nikdy predsa neviete, aké priateľstvá na vás čakajú.  

Mgr. Miroslava Poláčková