V prvý deň, v utorok ráno, sme vyrazili z Prešova a prechádzali sme druhým najväčším mestom Slovenska – Košicami.  Našou prvou zastávkou bolo úpätie pod Turnianskym hradným vrchom. Je to ideálny vyhliadkový bod, kde sme na východe mohli identifikovať Košickú kotlinu so Slanskými vrchmi, na juhu Bodviansku pahorkatinu a smerom na západ planiny Slovenského krasu. Zrúcaniny Turnianskeho hradu z 13. storočia sa nachádzajú na južnom výbežku Zádielskej planiny s významnou skalnou stepou, kde je bohatý výskyt vzácnych druhov rastlín. Najznámejšou z nich je endemit Rumenica turnianska.  Zádielska tiesňava, okolo ktorej sme prechádzali, je typickým kaňonom vytvoreným riekou Blatnica vo vápencoch a dolomitoch. Ďalšou našou zastávkou bola prehliadka Gombaseckej jaskyne, výnimočnej tenkými dutými, sintrovými brčkami, ktoré sú zachované v takom rozsahu, ako v žiadnej inej jaskyni na Slovensku. Gombasecká jaskyňa je prepojená so Silickou ľadnicou, ktorá je voľne prístupná a nachádza sa 2 km západne od obce Silica. Horná priepasťovitá časť Silickej ľadnice je čiastočne zaľadnená. Po zrútení prechodu do dolných častí sa vytvoril uzavretý depresný priestor s kumuláciou studeného vzduchu a tvorbou ľadu. Je to najnižšie situovaná klasická ľadová jaskyňa do 50° severnej zemepisnej šírky mierneho klimatického pásma. V čase našej návštevy tam však ľadová výzdoba nebola, vzhľadom na extrémne horúce leto a minimálne množstvo zrážok. Cerová vrchovina bola poslednou zastávkou prvého dňa exkurzie. Na katastrálnom území obce Šiatorská Bukovinka blízko slovensko-maďarských hraníc je situovaný hrad Šomoška,  ktorý bol postavený  koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia  zo šesťbokých čadičových kvádrov; čo je na Slovensku raritou a radí sa preto medzi najmalebnejšie hrady na našom území. V roku 1310 sa stal majetkom Matúša Čáka. Pri jeho stavbe bol odkrytý i známy kamenný čadičový vodopád, ktorý je vďaka svojej „fotogenickosti“ veľmi častým objektom fotografií turistov, ktorí do tejto oblasti zavítajú.

V stredu sme vyrazili z Veľkého Krtíša a zastavili sme sa v kúpeľnom mestečku Dudince, kde sme absolvovali prehliadku kúpeľného areálu a Rímskych kúpeľov. Prehliadku sme začali pri kúpeľných domoch Diamant, Smaragd a v Rubíne sme si prezreli balneoterapeutickú časť (vaňové minerálne kúpele, vodoliečbu a masáže, elektroliečbu, a i.). Ochutnali sme aj minerálnu vodu s výnimočným zložením, s jedinečnou kombináciou oxidu uhličitého a sírovodíka, ktorá umožňuje liečbu rôznych ochorení súčasne. Vodu podobného zloženia nájdeme už len vo Vichy (Francúzsko) a v Japonsku. Dudinské minerálne vody po prvý raz písomne oficiálne spomína profesor Henrich Johan von Crantz v roku 1777. Okolo roku 1890 prišli skúmať dudinské pramene odborníci Viedenského zemepisného ústavu a po nich pracovníci Banského geologického ústavu. Na základe týchto výskumov vyšiel dekrét z 23.1.1894, ktorým sa dudinské minerálne vody úradne uznávajú za liečivé a terén okolo kopca Gestenec sa stáva chráneným pásmom. Významnou atraktivitou Dudiniec sú Rímske kúpele, pozostávajúce z 32  travertínových kôp. Ešte v uplynulom storočí tu vyvierali aj minerálne pramene, ale všetky zanikli po zachytení a koncentrácii povrchových vôd do kúpeľného zdroja. V Banskej Štiavnici sme absolvovali prehliadku štôlne Bartolomej Slovenského banského múzea v prírode, najstaršej a tematicky najrozsiahlejšej baníckej expozície na Slovensku mapujúcej vývoj rudného baníctva v stredoeurópskom priestore od stredoveku do konca 20. storočia. Po viac ako dvojhodinovej prehliadke banského múzea sme peši prešli historickým centrom mesta a naša cesta smerovala na juh – do Brhloviec. Brhlovce sú známe kamennými obydliami vytesanými do sopečného tufu a dodnes sa traduje, že tunajšie skalné obydlia majú vlastne svoj pôvod v ochrane domáceho obyvateľstva pred nájazdmi Turkov v 16. a 17. storočí. Našou ďalšou zastávkou bola obec Bíňa s románskou rotundou Dvanástich apoštolov z 12. – 13. storočia a rímskokatolíckym románskym kostolom Panny Márie postaveným pred rokom 1217 s viditeľnými zvyškami obvodových múrov priľahlého kláštora. 

Vo štvrtok ráno sme sa pred odchodom zo Štúrova zastavili pri Dunaji, kde sa nám naskytol nádherný pohľad na Ostrihomskú katedrálu (najväčší kostol Maďarska, ktorý patrí medzi najväčšie kostoly Európy a v celosvetovom rozsahu je na 18. mieste.) a Most Márie Valérie postavený v roku 1895. V Komárne bolo našim hlavným cieľom Nádvorie Európy, na ktorom jednotlivé stavby reprezentujú historickú architektúru charakteristickú pre jednotlivé oblasti Európy. V strede námestia sa nachádza funkčná kópia pôvodnej studne, ktorá stála do roku 1878 na Hlavnom námestí pred komárňanskou radnicou. V Kolárove, našej ďalšej zastávke, sme mohli obdivovať výnimočný exemplár plávajúceho vodného mlynu, ktorý je postavený na dvoch rovnobežných člnoch ukotvených o breh rieky. Nachádza sa tu Múzeum vodného mlynárstva inštalované priamo v plávajúcom mlyne. Vodné dielo Gabčíkovo, náš ďalší cieľ, sa začalo budovať v roku 1977 pôvodne ako Gabčíkovo – Nagymaros. V roku 1989 však Maďarsko ukončilo práce na svojej časti stavby, a tak sa dostavalo len dielo od Bratislavy po Gabčíkovo. Do prevádzky ho uviedli v roku 1992 s tým, že slúži najmä ako ochrana pred povodňami. Zabezpečuje aj celoročnú plavbu a výkon vodnej elektrárne vykrýva zhruba 8 percent ročnej spotreby elektriny na Slovensku. Využiteľná dĺžka každej plavebnej komory je 275 metrov a šírka 34 metrov. Voda do plavebnej komory je vpúšťaná otvormi doslova za pár sekúnd. Podľa odborníkov by hrádza v Gabčíkove mala vydržať aj zemetrasenie so silou 7 stupňov Richterovej stupnice. Prehliadka hradu v Nitre a centra mesta bola poslednou zastávkou vo štvrtok a naša cesta skončila v Kremnici.

V piatok ráno, v posledný deň exkurzie, sme po prehliadke centra Kremnice s profesionálnou sprievodkyňou mohli vidieť priamo výrobu mincí v Mincovni Kremnica, i expozíciu historických raziarenskych strojov.  Slovenská štátna mincovňa už takmer 700 rokov vyrába mincové produkty, čo ju radí medzi najstaršie neustále vyrábajúce podniky na svete. Okrem výroby mincí a medailí je zameraná aj na výrobu produktov ako plakety, odznaky, vyznamenania, primátorské reťaze a mnoho ďalších výrobkov. Poslednou zastávkou bol kaštieľ Betliar a jeho umelecko-historická expozícia o živote a bytovej kultúre uhorskej šľachty v 18. a 19. storočí. Po jeho prehliadke sme sa vo večerných hodinách vrátili do Prešova, kde sa geografická exkurzia pre študentov Fakulty manažmentu Prešovskej univerzity v Prešove ukončila.

RNDr. Jana Mitríková, PhD.

KTaHM PU v Prešove

autori fotografií: Dominik Grešo, Simona Füzyová,

Michal Pavlík, Martin Liška