Exkurzia SLOVENSKO 2019

Na našu päťdňovú exkurziu sme vyrazili v pondelok skoro ráno z Prešova smerom na Spiš. Našou prvou zastávkou bol Kežmarok, mestský hrad, nový a drevený evanjelický kostol zapísaný v zozname UNESCO i  bazilika sv. Kríža. Prvé mrazivé pocity sme mali v opustených a chátrajúcich kúpeľoch Korytnica. Minerálna voda sa však v súčasnosti plní do fliaš a balí. Jej kvalitu oficiálne ocenili v roku 1873 už na svetovej výstave vo Viedni (dve zlaté a jedna strieborná medaila), ďalšie medaily získala v talianskom Trieste, v Budapešti a v roku 1904 bola ako jediná európska minerálne voda na svetovej výstave Saint Louis v USA. V kúpeľoch sa v priebehu niekoľkých desaťročí vystriedali viacerí majitelia. V roku 1995 boli kúpeľné domy sprivatizované a v súčasnosti ich vlastní súkromná osoba, ktorá ich neprevádzkuje a značne chátrajú. Prehliadka dreveného kostolíka v Hronseku, ktorý je zapísaný v zozname kultúrno-historických pamiatok UNESCO bola posledným bodom pondelkového programu exkurzie, potom sme sa už len ubytovali v centre Banskej Štiavnice. Utorkový program sme začali dvojhodinovou prehliadkou štôlne Bartolomej Slovenského banského múzea v prírode, najstaršej a tematicky najrozsiahlejšej baníckej expozície na Slovensku mapujúcej vývoj rudného baníctva v stredoeurópskom priestore od stredoveku do konca 20. storočia. Naše ďalšie kroky smerovali do Kremnice, kde sme mohli vidieť výrobu mincí v Mincovni Kremnica, i expozíciu historických raziarenskych strojov. Slovenská štátna mincovňa už takmer 700 rokov vyrába mincové produkty, čo ju radí medzi najstaršie neustále vyrábajúce podniky na svete. Potom nás čakala prehliadka Sklených Teplíc. Tie patria medzi najstaršie kúpele na Slovensku. Majetok obce spravoval Banský úrad v Banskej Štiavnici, ktorý postupne vystaval kúpeľné budovy a zaslúžil sa o liečebné využitie termálnych prameňov. Prírodnou zvláštnosťou, ktorú sme mali možnosť vidieť i vyskúšať, bol skalný, či jaskynný kúpeľ – Parenica. Bojnický zámok, ktorý stojí na travertínovej kope nad mestom a je tak výraznou dominantou, bol našou ďalšou zastávkou. Patrí k najstarším a najvýznamnejším pamiatkam na Slovensku. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1113. Pôvodne bol dreveným hradom, až v priebehu 13. storočia bol vybudovaný z kameňa. Významným obdobím pre bojnické panstvo s hradom bol rok 1852, kedy ho získal jeho posledný šľachtický majiteľ gróf Ján František Pálfi. Ten sa ho rozhodol prestavať na romantický zámok. Vzorom mu boli francúzske gotické tirolské hrady i hrady z údolia rieky Loiry a raná renesančná talianska architektúra. Táto posledná neogotická prestavba sa konala pod záštitou architekta Jozefa Huberta a trvala 22 rokov (1889-1910). Gróf Pálfi sa úplného dokončenia nedožil, umrel vo Viedni 2. júna 1908 ako starý mládenec. Poslednou navštívenou lokalitou nášho druhého dňa boli Trenčianske Teplice, ktoré patria k najstarším a najnavštevovanejším kúpeľom na Slovensku, vďaka liečivým účinkom prírodnej sírnej termálnej vody. Prvá písomná zmienka o kúpeľoch je z roku 1247. V roku 1835 kúpil kúpele viedenský finančník Juraj Sina, ktorý ich prebudoval a zmodernizoval a vo veľkej miere tak prispel k ich rozvoju. Jeho syn Šimon dal postaviť hotel a rozšíril kúpeľný park, jeho dcére Ifigénia nechala v roku 1888 pristaviť k zrkadlisku najvzácnejšiu historickú pamiatku zachovanú dodnes, Hammam v orientálnom maurskom slohu. Tretí deň exkurzie sme ukončili práve tu, v Trenčianskych Tepliciach, kde sme aj boli ubytovaní. Štvrtok naša exkurzia pokračovala v kúpeľoch Piešťany. Tam sme skleneným mostom prešli na kúpeľný ostrov (priestor medzi ľavým brehom Váhu a mŕtvym obtokovým ramenom, kde vyviera aj väčšina termálnych prameňov s teplotou 67 – 69 ⁰C), kde sme si prezreli kúpeľný park, jazierka, i zrecie kade so sírnym bahnom. Následne sme absolvovali exkurziu so sprievodkyňou i marketingovou manažérkou kúpeľov v Hoteli Thermia Palace. Postupne sme prešli jeho ubytovaciu i stravovaciu časť, novo zrekonštruovaný wellness centrum a kúpeľný dom Irma. Našou ďalšou zastávkou bola Trnava, slovenský „malý Rím“. Prvé mesto na území dnešného Slovenska, ktoré dostalo výsady slobodného kráľovského mesta. Historickým centrom Trnavy nás sprevádzal oficiálny sprievodca z turistického infor-mačného centra Slavomír Dzvoník, ktorý nás už na prvý pohľad upútal dobovým historickým oblečením a následne vynikajúcimi historickými vedomosťami a schopnosťou nás zaujať. Z Trnavy sa naša cesta uberala smerom na juh výnimočnému kolovému vodnému mlynu v Tomášikove z roku 1895. Ten sa nachádza v krásnom prírodnom prostredí na brehu Malého Dunaja, asi 2 km za obcou. Zachoval sa v pôvodnom stave, bez rušivých zásahov do konštrukcie, s uceleným a prevádzkyschopným mlynským zariadením. Dnes slúži ako technická pamiatka ľudového mlynárstva na južnom Slovensku. Po štvrtej noci (v Žemberovciach) nás čakala posledná zástavka exkurzie. Na katastrálnom území obce Šiatorská Bukovinka blízko slovensko-maďarských hraníc je situovaný hrad Šomoška, ktorý bol postavený koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia zo šesťbokých čadičových kvádrov, čo je na Slovensku raritou a radí sa preto medzi najmalebnejšie hrady na našom území. V roku 1310 sa stal majetkom Matúša Čáka. Pri jeho stavbe bol odkrytý i známy kamenný čadičový vodopád, ktorý je vďaka svojej „fotogenickosti“ veľmi častým objektom fotografií turistov, ktorí do tejto oblasti zavítajú. Po tejto poslednej destinácii sa naša exkurzia pre študentov Fakulty manažmentu Prešovskej univerzity ukončila v Prešove, pri rektoráte PU, kde sa v pondelok ráno začala.