Personalistická filozofia vniesla do dejín ľudského myslenia nový pohľad na človeka. Veľký dôraz sa položil na fenomén medziľudských vzťahov, ktoré podľa personalistov tvoria základné východisko pri plnohodnotnom sebapoznaní a rozvoji ľudskej osoby. Vzťah Ja – Ty však neostáva len v antropologickej rovine, ale sa necháva preniknúť transcendentnou dimenziou, ktorá sa prejavuje v etickom kontexte. Skúsenosť s bezpodmienečným Božím prijatím človeka sa stáva vzorom pre prehlbovanie vzájomnej úcty a lásky v medziľudských vzťahoch.
     Aktuálne výzvy globalizovaného sveta sú spojené s problémami človeka a s jeho výchovou k hodnotám. Potreba výchovy a vzdelávania patrí k podstate človeka (Homo educandus et educabilis) a je podmienená konkrétnymi kultúrnymi, historickými a životnými situáciami. Cieľom kolokvia je predstaviť originálny filozofický a antropologický kontext filozofovania v personalistikej reflexii ako kritický príspevok k simplicitnému odmietaniu hraníc a limitov.

Kolokvium je súčasťou riešenia grantovej úlohy VEGA č. 1/1355/12
pod názvom Personalizmus v procese humanizácie ľudskej spoločnosti.