Hrubolavicovité pieskovce pri Demjate
                       Zdroj: archív KGAG

Predmetné územie pozostáva prevažne z flyšového pásma vonkajších Karpát, v obmedzenej časti na juhu ho zaberá bradlové pásmo. Podľa regionálneho geologického členenia Západných Karpát, predmetné územie patrí k týmto jednotkám:

1. Čergovsko-beskydský flyš,

2. Bradlové pásmo-šarišský úsek.

Čergovsko-beskydský flyš je totožný v staršom ponímaní s magurským flyšom. V štruktúrnom chápaní predstavuje tektonickú jednotku, ktorá sa člení na 3 samostatné litofaciálne jednotky:

a) krynickú (čergovskú) jednotku – krynický flyš,

b) bystrickú jednotku – východobystrický flyš,

c) račiansku jednotku – račiansko-brezovský flyš.

Južnejšie od flyšového pásma vystupuje v úzkom pruhu bradlové pásmo zastúpené šarišským úsekom.

a) Krynická litofaciálna jednotka zasahuje iba v južnej časti, kde je zastúpená hrubopsamitickým flyšom čergovských a strihovských vrstiev. Sú to prevažne hrubolavicovité pieskovce, konglomeráty a mikrokonglomeráty s tenkými polohami ílovcov. Podobne tenké polohy v nich tvorí aj pestré súvrstvie rovnako s prevahou ílovcov. Plošne obmedzený úsek v okolí Krivého je budovaný belovežskými vrstvami, zastupujúcimi pestrý flyš so striedaním ílovcov, prachovcov a pieskovcov. Stratigrafický rozsah jednotky je eocén - oligocén.

b) Bystrická jednotka je plošne značne rozľahlá, litofaciálne veľmi pestrá. Bazálnym členom sú masívne hrubolavicovité tvarožské pieskovce. Sú rozšírené hlavne v priestore Busova. Vyšším členom je belovežské súvrstvie predstavujúce typický flyš so striedaním sa tenkolavicovitých pieskovcov s ílovcami. Ďalším členom je zlínske súvrstvie, plošne rozľahlé, najmä v širšom okolí doliny Tople reprezentované ílovcami a pieskovcami. Nadložné série tvoria pestré sliene, ílovce, miestami zlepence. Výrazným členom sú malcovské vrstvy rozšírené najmä na južnom okraji jednotky. Sú budované prevažne ílovcami s polohami menilitov, ďalej flyšovým striedaním ílovcov a pieskovcov. Stratigrafický rozsah bystrickej jednotky je paleocén - oligocén.

c) Račianska jednotka zaberá severnú časť územia. Je zastúpená belovežskými vrstvami. Vyššie sú makovické pieskovce, masívne, jemno až hrubozmné. Zlínske vrstvy tvoria veľmi pestré, vzájomne sa striedajúce polohy ílovcov, slieňov, prachovcov a pieskovcov s polohami pelokarbonátov. Najmladšie členy tvoria menilitové súvrstvia zastúpené ílovcami, rohovcamipelokarbonátmi a malcovským súvrstvím vyznačujúcim sa prevahou ílovcov nad pieskovcami. Stratigrafický rozsah račianskej jednotky je vrchná krieda - eocén.

Bradlové pásmo tvorí úzky 2-3 km široký pruh, tiahnuci sa SZ – JV smerom po južnom okraji Nízkych Beskýd. Až na plošne obmedzené výstupy jursko spodno kriedových vápencov západne od Demjaty, je v celom úseku budované vrchnokriedovými a paleogénnymi komplexmi. Sú to veľmi pestré súvrstvia pieskovcov, zlepencov, brekcií, slieňov a ílovcov.