Prielom Dunajca                                                           Tri Koruny
           Zdroj: Anton Fogaš                                                    Zdroj: Anton Fogaš

Pieniny predstavujú svojou rozlohou relatívne malé pohorie. Z poľskej strany zaberajú južnú časť historického regiónu Małopolska a zo slovenskej strany severnú časť regiónu Spiš tvorenú oblasťou Zamagurie. Územie Pienin po oboch stranách hranice bolo už v roku 1932 vyhlásené za prvý medzinárodný park v Európe. Z poľskej strany ho tvoril Pieninski Park Narodowy a zo slovenskej strany Slovenská prírodná rezervácia v Pieninách. Tá sa od roku 1967 zmenila na Pieninský národný park, ktorý má v súčasnosti 3 749 ha. Na poľskej strane má národný park rozlohu o niečo menšiu na úrovni 2 346 ha. Pieniny patria medzi najzaujímavejšie a najšpecifickejšie pohoria na Slovensku i v Poľsku. Sú tvorené výrazne zvrásnenými horninami bradlového pásma vytvárajúc tak pozoruhodne členitý a príťažlivý reliéf. Majestátne tu vystupujú odolné vápencové bradlá, cez ktoré si dlhodobo kliesni svoju cestu erodujúci Dunajec. Ten vytvoril unikátny fluviokrasový prielom s dĺžkou 9 km, ktorý má 200 až 500-metrovú hĺbku. Napriek tomu, že Pieniny neoplývajú vrcholmi so závratnou nadmorskou výškou (napr. Tri Koruny – 982 m n.m., Holica 828 m n.m., Sokolica 747 m n.m. a pod.), z úrovne vodnej hladiny Dunajca pôsobia ohromujúcim dojmom. Práve neopakovateľný systém meandrov vytvorených riekou Dunajec poskytuje jedinečné výhľady na skalné hrebene Pienin, ktoré si môžu vychutnávať návštevníci z palúb pltí podobne ako pltníci v minulosti dopravujúci drevo, rudu, kožušiny, medovinu a iný tovar smerom na sever. Na prielom Dunajca nadväzuje o niečo menej známy približne 1 km dlhý riečny prielom Lesníckeho potoka, ktorý je posledným pravostranným prítokom Dunajca na slovenskej strane. Zaujímavý bradlový útvar predstavujú aj mohutné Haligovské skaly v juhozápadnej časti Pienin v masíve Plašná (889 m n.m.). Ide o vápencové bradlo so sivými skalnými stenami a vežami s výškou až 300 m nad dolinou potoka Lipník. Presakujúca voda tu vo vápencovom masíve vytvorila jedinečné krasové priestory v podobe až 23 jaskýň. Najmä jaskyňa Aksamitka s dĺžkou 335 m v Červenej skale a menšia Zbojnícka jaskyňa pod Hrubou skalou sú unikátne. Na povrchu sa nachádza bizarný skalný útvar, tzv. skalné okno známe ako Zbojnícka brána s výškou 5 m. V regióne Pienin sa v roku 2012, po viac ako 65-tich rokoch, obnovili Kúpele Červený Kláštor Smerdžonka a hneď za hranicou, kde Dunajec opúšťa Slovensko, privíta návštevníkov poľské kúpeľné mestečko Szczawnica.