Prešovská univerzita v Prešove bola zriadená zákonom č. 361/1996 Z.z. o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach s účinnosťou od 1. januára 1997. Na začiatku ju tvorilo päť fakúlt - Fakulta humanitných a prírodných vied, Filozofická fakulta, Gréckokatolícka teologická fakulta, Pedagogická fakulta a Pravoslávna bohoslovecká fakulta. Konštituovanie Prešovskej univerzity v Prešove bolo naplnením túžby a niekoľko storočí trvajúceho úsilia Prešovčanov o etablovanie vlastnej univerzity. Zaväzovala ich k tomu dlhoročná tradícia vysokoškolského vzdelávania a bádania v našom meste, ktorej začiatky sú späté s Evanjelickým kolégiom, ktorého brány sa otvorili v roku 1667.

Prešov ako tretie najväčšie mesto na Slovenku je  spolu s Bratislavou, Trnavou a Košicami súčasťou štvorice najstarších centier vysokoškolského vzdelávania na území Slovenska.

Prešovská univerzita v Prešove prešla dynamickým inštitucinálnym vývojom. Počet fakúlt sa postupne zvýšil na osem. V roku 2002 sa začal písať príbeh Fakulta zdravotníckych odborov, ktorá sa zásluhou vynikajúcej spolupráce s Fakultnou nemocnicou Jána Adama Reymana stala rešpektovaným strediskom vzdelávania zdravotníckych pracovníkov na všetkých troch stupňoch štúdia. V roku 2004 vznikli ďalšie dve fakulty, čím sa univerzita počtom fakúlt zaradila na tretie miesto na Slovensku. Prvou bola Fakulta manažmentu, ktorá sa neustále dynamicky rozvíja. Ďalšou fakultou zriadenou v r. 2004 je Fakulta športu, ktorá sa stala druhou svojho druhu na Slovensku. 

 

 

       Zaujímavosti:

• Najstaršou súčasťou Prešovskej univerzity je Gréckokatolícka teologická fakulta, ktorá bola založená v r. 1880 ako Gréckokatolícka bohoslovecká akadémia.
• Pedagogická fakulta vznikla v r. 1949.
• V r. 1950 bola založená Pravoslávna bohoslovecká fakulta.
• V r. 1953 bola v Prešove zriadená Filologická fakulta Vysokej školy pedagogickej v Bratislave.
• Na jej báze v r. 1959 vznikla Filozofická fakulta, ktorá sa stala jednou z dvoch zakladajúcich fakúlt Univerzity Pavla Jozefa Šafárika so sídlom v Košiciach.
• V r. 1964 bola do zväzku tejto univerzity začlenená Pedagogická fakulta a v r. 1990 obidve spomínané teologické fakulty.
• V r. 2002 k nim pribudla Fakulta zdravotníctva a v r. 2004 Fakulta manažmentu a Fakulta športu.

 

Rektori Prešovskej univerzity v Prešove

prof. PhDr. Karol Feč, PhD.
(1997 - 2003)

Absolvoval Fakultu telesnej výchovy a športu UK v Bratislave, odbor telesná výchova (1967). Akademický titul PhDr. získal v roku 1974 a v roku 1980 na Fakulte výchovy a športu UK v Bratislave získal obhajobou dizertačnej práce v odbore Teória vyučovania telesnej výchovy akademický titul CSc. V roku 1983 sa habilitoval na Fakulte váchovy a športu UK v Bratislave za docenta v odbore Teória vyučovania telesnej výchovy a v roku 2000 sa habilitoval na Fakulte humanitných a prírodných vied PU v Prešove za docenta v odbore Športová edukológia. Profesorská inaugurácia v odbore Športová edukológia na Fakulte humanitných a prírodných vied PU v Prešove sa konala v roku 2001.  Od roku 1992 absolvoval rôzne zahraničné stáže v Bielorusku, Poľsku, Grécku a Anglicku. Taktiež pôsobil ako člen v odborných a vedeckých inštitúcicách.

 

Dr. h.c. prof. PhDr. František Mihina, CSc.
     (2003 - 2007)

Absolvent štúdia filozofie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (1971).  Akademický titul CSc. (PhD) získal v roku 1974 obhajobou dizertačnej práce „Lingvistický obrat súčasnej filozofie“ na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Habilitoval na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach (1979). Počas svojho akademického pôsobenia  absolvoval množstvo študijných a prednáškových pobytov  alebo vedeckých stáží. Viacero študijných  pobytov absolvoval na univerzitách v Portugalsku, Maďarsku, Ukrajine, Veľkej Británii, Írsku, Španielsku. Doteraz  publikoval viac ako 200  vedeckých a odborných štúdií,  6 monografických prác (čiastočne v spoluautorstve). Jeho výskumné zameranie tvorí historicko-filozofická analýza smerov súčasnej západnej filozofie, osobitne pragmatizmu. V roku 2005 mu bol udelený čestný titul Dr h. c.  na  Štátnej Univerzite  v Užhorode, v roku 2006 čestný titul Prof. h. c.  na Univerzite v Rzeszove, v roku 2007 čestný titul Dr. h. c. na Pedagogickej akadémii M. P. Dragomanova v Kyjeve a v roku 2010 čestný titul Dr. h.c.  na Krasnodarskej štátnej univerzite – Rusko.

 

prof. RNDr. René Matlovič, PhD.
(2007 - 2015)

Absolvoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor geografia a kartografia (1990). V roku 1997 obhájil v odbore humánna geografia dizertačnú prácu na Fakulte biológie a vied o Zemi Lodžskej univerzity v Poľsku. V roku 2000 sa habilitoval na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave za docenta v odbore Humánna a regionálna geografia. V roku 2007 bol vymenovaný za profesora v odbore Geografia po inaugurácii na Fakulte humanitných a prírodných vied PU v Prešove. Pôsobí ako profesor na katedre geografie a aplikovanej geoinformatiky. V r. 2000-2007 bol prodekanom fakulty pre vedu a doktorandské štúdium, v r. 2007-2015 rektorom PU v Prešove. Od r. 2015 je dekanom Fakulty humanitných a prírodných vied. V r. 1985-2015 absolvované študijné a prednáškové pobyty na zahraničných univerzitách a iných vedeckých inštitúciách. Vo svojej vedecko-výskumnej činnosti sa zameriava na komplexné štúdium intraurbánnych štruktúr s osobitným zreteľom na ich premeny v kontexte sociálno-ekonomickej transformácie, globalizácie, konceptu kvality života, demografické analýzy a prognózy, regionálne disparity na Slovensku, regionálny rozvoj a konkurencieschopnosť regiónov, religióznogeografický výskum, vývoj geografického myslenia na Slovensku v kontexte paradigmatického vývoja humánnej geografie. Je autorom 300 publikačných jednotiek, z toho 7 monografií, 122 pôvodných vedeckých prác, z toho 54 uverejnených v zahraničí. Viedol 3 medzinárodné výskumné projekty a 4 domáce grantové projekty. V r. 2006-2014 bol prezidentom Slovenskej geografickej spoločnosti pri SAV. Je členom v rôznych vedeckých a redakčných radách a iných akademických a expertných grémiách.  Od r. 2016 je podpredsedom KEGA - Kultúrnej a edukčnej grantovej agentúry.

 

Dr. h. c. prof. PhDr. Peter Kónya, PhD.
(od r. 2015)

Absolvent štúdia na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove, učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov ruský jazyk a literatúra - dejepis (1990). Od roku 1990 bol na študijnom pobyte na Katedre dejín Filozofickej fakulty UPJŠ, od roku 1991 asistent a odborný asistent na Katedre dejín a archívnictva Filozofickej fakulty UPJŠ, od roku 1998 na Katedre všeobecných dejín Filozofickej fakulty PU v Prešove. V roku 1990 získal titul PhDr. na Filozofickej fakulte UPJŠ, v roku 2000 titul PhD. na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V roku 2001 sa habilitoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave za docenta v odbore História. V roku 2003 bol vymenovaný za profesora v odbore československé dejiny na Filozofickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci. Od roku 2005 pôsobí ako vedúci Katedry stredovekých a ranonovovekých dejín Inštitútu histórie FF PU v Prešove. V r. 2003-2007 bol prodekanom Filozofickej fakulty PU v Prešove, v rokoch 2007-2015 sa stal prorektorom pre vedu, umenie a akreditáciu a od roku 2015 je rektorom PU v Prešove. V roku 2016 mu bol udelený čestný titul Dr h. c. na Debrecínskej univerzite v Maďarsku. Je autorom 14 monografií, viac ako 70 štúdií doma i v zahraničí.  Je členom viacerých redakčných a vedeckých rád, odborných organizácií na Slovensku a v Maďarsku. Absolvoval niekoľko zahraničných študijných pobytov v Nemecku a Rakúsku. Dlhodobo sa vo svojej vedeckovýskumnej činnosti orientuje na dejiny protihabsburských povstaní v Uhorsku a ich dopadov na hornouhorské slobodné kráľovské mestá. Venuje sa aj výskumu problematiky reformácie a rekatolizácie a dejinám evanjelickej cirkvi a.v., s dôrazom na dejiny prešovského evanjelického kolégia,  pričom bol zostavovateľom a autorom viacerých vedeckých zborníkov, monografií a edície prameňov k danej téme. Jeho bádateľský záujem sa sústreďuje aj na výskum regionálnych dejín, kde bol autorom a zostavovateľom mnohých dejín obcí a miest na území východného Slovenska (Dejiny Sabinova, Dejiny Sobraniec, Dejiny Kráľovského Chlmca, Dejiny obce Soľ). Je zostavovateľom a spoluautorom vysokoškolskej učebnice Dejiny Uhorska (1000 – 1918).