Milý pán rektor, vážený profesorský zbor, milí mladí priatelia, študenti Prešovskej univerzity.

    V živote je mnoho rôznych medzníkov. Aj naša spoločnosť prechádza jedným z nich po nepochopiteľných udalostiach, dvojitej vražde nevinných ľudí. Tiež každý človek dozrievaním a štúdiom prechádzame jednotlivé medzníky svojho života.

    Lenže aj v náboženskej oblasti je to podobne. Najväčším medzníkom je Pascha, Ježišovo víťazstvo nad smrťou, nad hriechom a nad diablom. Vzkriesený je najväčší a definitívny Víťaz. Ak chceme byť aj my víťazi, postavme sa na jeho stranu.

    Christos voskrese! Voistinu voskrese!

 

Mons. Ján Babjak SJ

prešovský arcibiskup metropolita

-----------------------

Milí pedagógovia a študenti Prešovskej univerzity v Prešove!

    Ježišovo zmŕtvychvstanie nám ozrejmilo zmysel života a prinieslo Boží pokoj. Toto je dôvod, prečo nás Veľká noc napĺňa radosťou.

Kiežby nám živý Ježiš naplnil srdce i dušu vierou, nádejou a láskou, aby sme vždy našli odvahu k životu –     zmysluplnému životu, k dobrému a statočnému životu. Nech nám dá silu kráčať cestou, ktorá naozaj vedie do večnosti.

    Preto prijmite aj moje žičenia a pozdravy naplnené radosťou z toho, že máme Boha všemohúceho, vznešeného, láskavého a milosrdného – Boha, ktorý stvoril život a udržiava ho pre večnosť, lebo on je Bohom živých.

    Prajem a vyprosujem vám všetkým i vašim rodinám požehnané veľkonočné sviatky!

  

X Mons. Bernard Bober         

arcibiskup - metropolita

-----------------------

    Christovo Zmŕtvychvstanie – Pascha – Veľká noc - to nie je len sviatok. Je to – podstata kresťanstva. Ak si pozorne prečítame listy apoštolov a prvé kázne, ktoré sú zachytené v „Skutkoch apoštolov“, čaká nás prekvapenie – apoštoli nerozprávajú o „Christovom učení“, nehovoria: „takto nás naučil Pán“, neopakujú Jeho Reč na hore a nešíria z úst do úst chýry o Jeho zázrakoch.

    Dôležitejšie než všetko toto je pre nich jedno – On zomrel za naše hriechy a vstal z mŕtvych. Udalosti Paschy – to je základ kresťanskej kerygmy. Kresťanstvo – to nie je „učenie“, moralistika; je to predovšetkým zvesť o Zmŕtvychvstaní. Apoštoli hovoria len o ňom – o udalosti, ktorej boli svedkami.

    No o Zmŕtvychvstaní Christa hovoria nielen ako o udalosti v Jeho živote, ale aj v živote všetkých, čo prijali veľkonočnú blahozvesť – pretože „Duch Toho, Ktorý vzkriesil z mŕtvych Iisusa, prebýva vo vás“ (Rim 8, 11), veď Boh „chce, aby všetci ľudia boli spasení a prišli k poznaniu pravdy“ (1 Tim 2, 4). Preto od tej doby môže každý kresťan povedať – najdôležitejšia udalosť v mojom živote sa stala v Jeruzaleme, „za čias Pontského Piláta“...

    Christovo Zmŕtvychvstanie – to je víťazstvo, ktoré nám bolo darované. A tiež – je to víťazstvo Christa nad nami. Veď sme spravili všetko pre to, aby v nás „Život nežil“ – vyviedli sme Christa za hradby mesta svojej duše, svojimi hriechmi sme Ho priklincovali ku Krížu a pri Jeho Hrobe sme postavili stráž a zapečatili ho pečaťou neviery a nelásky. Ale On – napriek nám a hlavne kvôli nám – aj tak vstal z mŕtvych!

 

† Rastislav

pravoslávny arcibiskup prešovský,

metropolita českých krajín a Slovenska

-----------------------

 

    Po chmúrnych dlhých zimných večeroch a chlade, ktorý umŕtvil život prírody okolo nás, sa mnohí ľudia už tešia na zmenu. Viac slnka a tepla spôsobí, že sa okolo nás začne prebúdzať život. To, čo bolo neľútostne uväznené v okovách mrazu, má uvoľnené putá skrze energiu, ktorá je mimo nás.

    Veľkonočné sviatky, ktoré svätíme počas prebúdzajúcej sa jari, pripomínajú dôležitosť oveľa väčšej zmeny ako je výmena ročných období. Hovoria o tom, že ťažký kameň, ktorý privalil Kristov hrob, bol odvalený. Kameň svedčiaci o moci smrti, egoizmu, nespravodlivosti a nelásky, ktorý bol priťažký na odvalenie, sa stal kazateľňou svedectva o Božej moci pretvárajúcou mŕtve k životu.

    Aj do našich životov sa prikotúľajú kamene egoizmu, nelásky, nespravodlivosti a arogancie moci. Strpčujú nám život. Nepreniká cez nich svetlo, ktoré by ukazovalo chodník budúcnosti. Tlak týchto kameňov zraňuje našu dušu a vlieva do nej jed depresie, zúfalstva a beznádeje. Napriek všetkému svojmu úsiliu ich nedokážeme sami odkotúľať z cesty svojho života.

    Veľká noc hovorí, že Boh má svoje možnosti aj v našich nemožnostiach. Dokáže kriesiť k životu aj to, čo je v pazúroch smrti. Ak Ho vo viere necháme vstúpiť do svojich životov, dokáže z nich odstrániť to, čo nás zraňuje a vliať do nich radosť života. V živote človeka dôjde ku zmene, ktorú apoštol Pavel, vzdelaný človek, opísal slovami: „nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus (Gal 2,20a)“. Boh mu dal vnútornú silu k zápasom života a on vyznáva „Všetko môžem v Kristu, ktorý ma posilňuje. (F 4,13). Vzkriesením Kristovým nám dáva nádej, že odvalí aj náš kameň smrti, ktorý neminie nikoho z nás. Táto nádej nám dáva vidieť za horizont smrti a robí náš časný život zmysluplným (1 Kor. 1519).

    Veľká noc sa nás pýta: Čo urobíme s kameňmi, ktoré nás tlačia a zraňujú na duši i kameňom smrti, ktorý nás určite privalí? Pozýva nás odovzdať ich moci, ktorá je mimo nás.

    Prajem všetkým, ktorí v modlitbe vkladajú svoje kamene do Božích mocných rúk, aby počuli ich praskanie i rachot, s ktorým sa odgúľajú z našich životov. Srdce takých zaplaví nefalšovaná veľkonočná radosť.

    Požehnané prežitie veľkonočných sviatkov praje

 

Mgr. Slavomír Sabol                                                                                                                          

biskup VD ECAV