V zimnom semestri akademického roka 2019/2020 sa Erasmus+ stáže na Instituto Politécnico (Politechnický inštitút) do Porto (Portugalsko) zúčastnili naši traja doktorandi: Mgr. Simona Balogová (Katedra komunikačnej a literárnej výchovy), Mgr. Jakub Lipták (Katedra matematickej edukácie) a Mgr. Jana Kačmárová (Katedra špeciálnej pedagogiky), s ktorými sme pripravili rozhovor. Veríme, že tieto informácie pomôžu Vám, študentom, správne si vybrať Erasmus+ stáž.

Prečo si sa rozhodol/a pre Erasmus+ stáž práve v Porte?
Simona: Miesto stáže som si vyberala na základe témy mojej dizertačnej práce. Keďže sa v práci zameriavam na inkluzívnu literatúru pre deti, Porto bolo jasná voľba, pretože na Polytechnickom inštitúte sa nachádza centrum pre výskum a inovácie vo vzdelávaní.
Jakub: Pre výber miesta stáže som sa rozhodoval na základe medzinárodných medziinštitucionálnych dohôd, ktoré má uzavreté naša Pedagogická fakulta PU v Prešove. Pre Porto v Portugalsku som sa rozhodol aj na základe zlepšujúcich sa výsledkov portugalských žiakov v testovaní TIMMS v oblasti matematiky, a teda pre možnosť pozorovania a analýzy portugalského školstva a jeho analytickej komparácie so školstvom na Slovensku so zameraním na vyučovanie matematiky.
Jana: Nad stážou v zahraničnej inštitúcii som premýšľala dlhšiu dobu. Keďže plynule rozprávam anglicky (hoci nie ako „native speaker“, mám stále na čom pracovať), necítila som sa byť pri výbere stáže nejakým spôsobom limitovaná. O tom, že naša univerzita má uzatvorenú zmluvu s Polytechnickým inštitútom v Porte, som sa dozvedela náhodou. Keďže sa v rámci mojej dizertačnej práce venujem inkluzívnemu vzdelávaniu a Portugalsko patrí ku krajinám, v ktorých inkluzívne vzdelávanie funguje dlhšie, ale i inak ako u nás, stáž v Porte bola pre mňa zaujímavou voľbou.

V čom sa podľa teba líši Instituto Politécnico do Porto od Pedagogickej fakulty PU v Prešove?
Simona: Študenti Polytechnického inštitútu nosia uniformy. Nie sú to však hocijaké uniformy, pretože s takými istými sa môžete stretnúť v knižnej i vo filmovej sérii Harryho Pottera. Nie je to však tak, že by sa študenti z Porta inšpirovali Rokfortom, práve naopak. V Porte majú tieto uniformy dlhoročnú tradíciu. J. K. Rowlingová však istý čas žila v Porte a uniformy portských študentov ju očarili natoľko, že sa nimi inšpirovala vo svojej čarodejníckej sérii kníh. Ďalším rozdielom je, že na Polytechnickom inštitúte nemôžu študovať doktorandi. Školský systém Portugalska to nedovoľuje. Titul doktora tam môžete získať len na univerzitách. Rozdiely som spozorovala aj v prístupe vyučujúcich k študentom. Určite to závisí aj od kultúry národa, ale vyučujúci na Polytechniku mali so svojimi študentmi veľmi priateľský vzťah. Svojich študentov poznali po mene, prejavovali im náklonnosť, po seminároch spolu viedli priateľské rozhovory. Tým však nechcem povedať, že u nás nie sú vyučujúci k svojim študentom milí a priateľskí, iba chcem poukázať na to, že na Polytechniku bola trochu iná atmosféra.
Jakub: Spoločným rysom oboch inštitúcií je, že sa zameriavajú na prípravu učiteľov pre predprimárny a primárny stupeň vzdelávania. Politechnický inštitút v Porte však neposkytuje doktorandské štúdium.
Jana: Prístupom k študentom. V Porte ponúka univerzita možnosť študovať aj nepočujúcim študentom v znakovej reči, knižnice a celkovo technické vybavenie je tiež dobré. Univerzita sa snaží budovať a udržiavať „ducha školy“ aj tým, že sa snaží udržať študentov v campuse aj v čase mimo prednášok a seminárov, ale aj možnosťou nosiť tradičnú univerzitnú uniformu.

V čom bola pre teba prínosná Erasmus+ stáž v Porte?
Simona: Stáž je prínosom sama o sebe. Mladý človek opustí hranice svojho mesta i krajiny a zažije niečo nové, čo ho posunie vpred. Získa nový pohľad na svet, zoznámi sa s novou kultúrou, získa nové kontakty, osamostatní sa. Veľmi zaujímavým momentom stáže bola pre mňa návšteva základnej školy, kde som mohla reálne vidieť inkluzívne vzdelávanie v praxi. Bolo to pre mňa celkom šokujúce, že inklúzia niekde skutočne funguje. Stáž na Polytechniku v Porte mi taktiež pomohla rozšíriť obzory a získať nové poznatky týkajúce sa literárnych vied. Konzultácie s doktorkou Anou Cristinou Macedo a jej spolupracovníkmi hodnotím ako veľmi efektívne strávený čas.
Jakub: Ako každý zahraničný pobyt mi stáž v Porte priniesla nové obzory v zmysle nadobudnutia poznatkov o iných vzdelávacích systémoch a spôsobe realizácie edukačného procesu. Okrem toho bola pre mňa stáž v Porte prínosom v oblasti sebavzdelávania a rozširovania sociálno-kultúrneho povedomia.
Jana: Rozšírila som si pohľad na problematiku inkluzívneho vzdelávania.

Ako hodnotíš mesto Porto a život v ňom? Čo by si odporučil/a zažiť či vidieť v ňom?
Simona: Mesto Porto je láska. U niekoho na prvý pohľad, u niekoho na tretí. Vôbec však nepochybujem o tom, že si toto mesto získa srdce každého návštevníka. Porto je mesto študentov. Každoročne doň prichádzajú húfy erazmákov, ktorí chcú objaviť jeho krásu a okúsiť jeho chuť, či skôr chuť portského vína. V Porte si nájde každý to svoje. Je to mesto, v ktorom nájdete množstvo nádherných parkov, krásnych historických budov a kultúrnych pamiatok, útulných pekárničiek plných všakovakých dobrôt a skvelej kávy, oceánskeho vzduchu, a taktiež Harryho Pottera. V Porte máte skrátka pocit, že ste sa preniesli do Rokfortu a žijete si svoj čarodejnícky sen. Úzke uličky smerujúce k rieke pripomínajú Šikmú uličku, študenti v uniformách vyzerajú, akoby práve opustili seminár profesorky Minervy McGonagallovej, hmla plaziaca sa po kopcoch vo vás prebudí pocit, že vidíte dementorov a keď navštívite kníhkupectvo Livraria Lello, prenesiete sa do rokfortskej knižnice. Každému, kto navštívi Porto, odporúčam, aby ochutnal ich miestnu špecialitu Francesinhu (kalorická bomba, ktorá vám naplní žalúdok na ďalších 10 rokov), koláčik Pastel de Nata, vychýrené portské víno a ovocie z tržnice.
Jakub: Porto je prímorské („prioceánske“) mesto s hlbokým kultúrnym dedičstvom. Pohyb v Porte je jednoduchý vďaka širokej sieti hromadnej dopravy, ktorá umožňuje spoznávanie mnohých kútov tohto krásneho mesta. Typickou črtou mestského dizajnu sú všadeprítomné kachličky „azulejo“ na stenách budov, ktoré dokonalým spôsobom dotvárajú ducha danej kultúry. Pri návšteve by som odporučil nevyhnúť sa architektonickým skvostom v centre mesta, promenáde popri rieke Douro, ako aj západu slnka pri oceáne či z iného vyhliadkového bodu. Kultúra sa odráža taktiež v ponuke jedálneho lístka, ktorého hĺbkovou analýzou človek „zakúsi“ miestneho prostredia.
Jana: Porto je síce pekné, ale chudobné a chaotické mesto. Nie je pravda, že je tu krajšie alebo lepšie ako doma. Veľa vecí tu nefunguje tak, ako sme my doma zvyknutí. V jeseni a zime je tu veľmi chladno, domy nie sú zateplené a dokonca tu nie je bežné mať ústredné kúrenie. Teplo je luxus a je tu veľmi drahé. Univerzitné priestory sa taktiež nevykurujú. U nás si také niečo nevieme ani predstaviť (smiech), študenti si pri príchode na univerzitu majú možnosť odložiť kabát a sedieť na prednáškach pokojne v tričku. Tu by sa to nestalo. Odporučila by som si pozrieť historické centrum mesta.

Rozhovor pripravil: Mgr. Dávid Dziak, PhD.
Foto: archív študentov PF PU v Prešove

Zdroj: Artuš: časopis akademickej obce Pedagogickej fakulty PU v Prešove, č. 1/2020. Čítať viac...