Témy na akademický rok 2026/2027
Témy školiteľov dizertačných prác v akreditovanom študijnom programe
3. stupňa štúdia (doktorandského štúdia) na akademický rok 2026/2027
Študijný odbor: Filológia
Študijný program: Slavistika – rusínsky jazyk a literatúra
Osoba zodpovedná za ŠP: doc. PhDr. Anna Plišková, PhD., univ. prof.
Prof. PhDr. Júlia Dudášová, DrSc.
1. Sémantická štruktúra karpatizmov z aspektu rusínsko-slovensko-maďarských a maďarsko-slovensko-rusínskych jazykových kontaktov.
Anotácia:
Mnohé karpatizmy v nárečiach na slovensko-rusínsko-maďarskom jazykovom pomedzí, ktoré sa tradične pokladajú za lexémy maďarského pôvodu, sú slová slovanského pôvodu, ktoré sa v dôsledku intenzívnych a dlhodobých jazykových kontaktov rozšírili cez maďarský jazykový filter do susedných slovenských, rusínskych alebo poľských nárečí. Je to veľmi aktuálna téma, ktorú treba skúmať na základe najnovšej metodológie slovanskej i karpatskej jazykovedy a dialektológie.
2. Kategória životnosti v rusínskych a (východo)slovenských nárečiach.
Anotácia:
Predmetom dizertácie bude konfrontačný a komparatívny výskum kategórie rodu v rusínskych a východoslovenských nárečiach v širšom kontexte západoslovanských a východoslovanských jazykov. Z teoretického hľadiska túto tematiku treba skúmať v súvislosti s otázkou vnútroparadigmatického a medziparadigmatického vyrovnávania.
Prof. PhDr. Peter Káša, CSc.
1. Rusínska literatúra v stredoeurópskych a slovanských súvislostiach
(Vybrané obdobia a osobnosti)
Ruthenian Literature in Central European and Slavic Context(Selected Period and Personality)
Anotácia:
Téma dizertačnej práce bude konkretizovaná po individuálnej konzultácii so študentom. Metodologicky bude rešpektovať literárnohistorické a kultúrnohistorické aspekty vývinu rusínskej literatúry v kultúrnom areáli strednej Európy, ale aj širšieho slovanstva. Literárne texty sa budú interpretovať ako texty kultúry, ktoré formovali nielen estetické a kultúrne vedomie čitateľov, ale aj individuálnu a kolektívnu identitu Karpatských Rusínov v jednotlivých historických obdobiach. V analytickej a interpretačnej rovine sa bude primárne akcentovať kultúrny kontext Rusínov zviazaných s dnešným územím Slovenska. V interkultúrnych súvislostiach budú prezentované diela autorov, ktorí sa rozličným spôsobom (narodenie, pôsobenie, tematika textov ...) viažu k tomuto užšiemu kultúrnemu regiónu.
Doc. Mgr. Valerii Padiak, CSc.
1. Paralelná asimilácia „literárneho diela“ a „čitateľa“ v karpatorusínskej literatúre USA z hľadiska kultúrno-nacionálnej existencie emigrantskej spoločnosti v anglojazyčnom prostredí (koniec 19. – prvá polovica 20. storočia)
Parallel assimilation of the "literary work" and the "reader" in the Carpathian literatureof the USA from the point of view of the cultural-national existence of the emigrant society in the English-speaking world (end of 19th - first half of the 20th century)
Anotácia:
Téma predpokladá, že doktorand ovláda rusínsky a anglický jazyk.
Predmetom dizertácie bude analýza tvorby karpatorusínskych spisovateľov v USA z konca 19. storočia až do polovice 20. storočia. Dodnes je táto téma málo preskúmaná. Emigrantská rusínska spoločnosť pracujúcich, ktorá kvôli novej politickej situácii bola nútená ostať v USA dlhodobo, založila v emigrácii rad svojich spolkov a kultúrnych organizácii, vrátane vydavateľstiev, tlačiarní, redakcií viacerých novín a časopisov, dramatických krúžkov. V tomto kultúrnom stredisku sa zrodila aj rusínska literatúra v USA – v niekoľkých variantoch rusínskeho jazyka. Prirodzená asimilácia v cudzojazyčnom svete v priebehu polstoročia postupne označila novú tendenciu – prechod čitateľa, ale aj spisovateľa na anglický jazyk. Týmto sa skončil tento výnimočný fenomén – karpatorusínska literatúra v USA.
Prof. PhDr. Jozef Sipko, PhD.
1. Oslovenie v rusínskom jazyku v porovnaní s druhými slovanskými jazykmi
Address in Rusyn compared to other Slavic languages
Anotácia:
Oslovenie ako hlavná jazyková jednotka, určená na nadviazanie kontaktu, má v každom jazyku svoje osobitosti. Vo vzťahu k slovanským jazykom evidujeme viaceré zásadné rozdiely už vo forme vokatívu (5. pádu), kde v niektorých slovanských jazykoch je samostatná pádová koncovka. V rusínskom jazyku daný stav môžeme ilustrovať na osloveniach typu: Vaň-u, Hank-o, Petr-e, Zuzk-o, didu, teto, mamo, synu, divko, chlopče a pod. Analogické formy nachádzame v češtine, ukrajinčine, poľštine. Uvedené formy 5. pádu nemá ruština ani slovenčina, hoci v rôznych archaizovaných podobách aj tu sa používajú: Bože, Ježišu, Mário. Podobnú pestrosť foriem nachádzame vo folklóre aj v bežných komunikačných situáciách. Osobitnú skupinu tvoria zdvorilostné oslovenia: pane, slečna (o), Ivan Petrovič, mladý muž, pane předsedo atď. V predpokladom výskume sa ponúka možnosť porovnávať oslovenia prostredníctvom rôznych zdrojov – umelecké texty, folklórne texty, publicistické texty a pod., prípadne je možné hľadať primerané ekvivalenty pri ich preklade. Podobný porovnávací výskum poskytuje možnosti, ako nájsť lingvokultúrne osobitnosti rusínskeho jazyka v slovanskom prostredí.
Literatúra:
Odporúčam zoznámiť sa s tou časťou základných monografií a učebníc syntaxe jednotlivých slovanských jazykov, ktoré analyzujú oslovenie v konkrétnych jazykoch.
prof. Mgr. Anna Petríková, PhD. anna.petrikova@unipo.sk
1. Teonymym v rusínskej a slovenskej frazeológii: sémantická analýza
Teonymy in Rusyn and Slovak phraseology: semantic analysis
Anotácia:
Práca sa zameriava na teoretické rozpracovanie problematiky frazeológie, paremiológie v rusínskom jazyku a vyčlenenie frazeologicko-sémantickej skupiny a parémií s onymickým komponentom mena božstva (teonymum). Rusínska frazeológia odráža nielen jazykové, ale aj kultúrne, náboženské a historické vplyvy. Teonymá, ktoré sú integrálnou súčasťou frazeológie, poskytujú cenný pohľad na hodnotový systém a duchovné tradície rusínskeho národa.
2. Ľudové názvy cirkevných sviatkov v rusínskej gréckokatolíckej a pravoslávnej tradícii
Folk names of church holydays in the Rusyn Greek Catholic and Orthodox traditions
Anotácia:
Táto téma je aktuálna, pretože modely tvorby ľudových názvov cirkevných sviatkov často jasnejšie odrážajú trendy vývoja hlboko zakorenených procesov v jazykovom systéme, ktoré nie vždy dokážu prejaviť iné triedy onymickej lexiky. Cieľom dizertačnej práce je skúmať zákonitosti tvorby ľudových názvov cirkevných sviatkov v rusínskej gréckokatolíckej a pravoslávnej tradícii. Práca analyzuje obsah pojmu „heortonymum“, tvorí korpus rusínskych názvov sviatkov, realizuje ich lingvistickú klasifikáciu podľa liturgických, lexikálnych a gramatických kritérií a odhaľuje paralely a rozdiely v oboch jazykoch.
3. Náboženské hodnoty a kultúrna identita Rusínov: analýza ľudových piesní
Religious values and cultural identity of Rusyns: analysis of folk songs
Anotácia:
Rusínske ľudové piesne tvoria bohatý korpus textov, v ktorých sa odráža hodnotový systém daného etnika. Každá pieseň funguje ako kultúrny text, ktorý kóduje a prenáša kolektívnu múdrosť a hodnoty komunity. V textoch rusínskych ľudových piesní je výrazne prítomná kresťanská viera a s ňou spojené náboženské hodnoty. Analýza týchto textov umožňuje rekonštruovať komplexný systém sakrálnych hodnôt, ktorého centrálnym prvkom je Boh. Cieľom výskumu je skúmať rusínske ľudové piesne s dôrazom na rekonštrukciu a sémantickú interpretáciu kánonu náboženských hodnôt, ktoré prenikajú do textovej stránky ľudovej piesňovej tradície.
4. Jazyková analýza rusínskych pranostík v kalendárovej literatúre prvej polovice
ХХ. storočia
Linguistic analysis of Rusyn proverbs in the calendar literature of the first half of XX century. of the first half of the century
Anotácia:
Cieľom dizertačnej práce je jazyková analýza ľudových pranostík (určenie ich podstatných znakov, vymedzenie typológie), ktoré sa vyskytujú v rusínskych kalendároch prvej polovice XX. storočia, vydaných v Prešove, Užhorode. Pranostiky sú dlhodobé predpovede počasia, ktoré vznikali prevažne na základe pozorovania prírody, majú charakter odporúčaní, napríklad pre poľnohospodárov, pranostiky majú smerodajný charakter pri sejbe, zbieraní úrody a iných poľnohospodárskych prácach. Pranostiky sa tematicky vymedzujú ako druh prísloví (porekadiel) a niektorí jazykovedci ich zaraďujú do frazeológie, preto z hľadiska metodológie práce je potrebné ozrejmiť si terminologické otázky súčasnej paremiológie a frazeologického diskurzu.
Doc. PhDr. Anna Plišková, PhD., univ. prof.
1. Rusínsky jazyk na Slovensku v kontexte Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov
The Rusyn Language in Slovakia in the Context of the European Charter for Regional or Minority Languages
Anotácia:
Predmetom dizertácie bude predstaviť význam Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov pre zachovanie rusínskeho jazyka v Slovenskej republike. Práca by mala byť zameraná na analýzu aktuálneho postavenia rusínskeho jazyka ako jazyka národnostnej menšiny v Slovenskej republike, na interpretáciu hodnotenia uplatňovania ustanovení charty v SR а odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy, na interpretáciu postojov predstaviteľov SR k hodnoteniam RE a postojov zástupcov rusínskej národnostnej menšiny v procese implementácie charty v SR. Cieľom práce teda bude prezentovať mieru a spôsoby aplikovania charty jazykov v SR vo vzťahu k rusínskemu jazyku a výsledky implementácie so zreteľom na aktuálny status rusínskeho jazyka v SR.
2. Rusínsky spisovný jazyk v procese zbližovania variantov
The Rusyn Language in the Process of Convergence of Variants
Anotácia:
Predmetom dizertácie bude konfrontačný opis existujúcich karpatských „variantov“ rusínskeho spisovného jazyka (na Slovensku, v Poľsku, na Ukrajine) a na základe vybraných textov (publicistických, beletristických, vedeckých) konfrontačná analýza fonologických, morfologických, lexikálnych a slovotvorných javov v týchto „variantoch“, ako aj náčrt možností na zjednotenie jednotlivých noriem rusínskeho jazyka v uvedených jazykových rovinách.
3. Rusínsky jazyk vo vedeckých koncepciách a stratégiách jazykových kongresov
The Rusyn Language: Academic Concepts and Linguists' Views on its Future Development
Anotácia:
Predmetom dizertácie bude prezentácia jazykových stratégií v procese kodifikácie spisovného jazyka karpatských Rusínov z diachrónneho ako aj synchrónneho aspektu. Práca by mala byť nielen prehľadom doteraz prezentovaných a realizovaných v praxi jazykových stratégií iniciovaných osobnosťami kultúrneho, spoločenského a politického života karpatských Rusínov v minulosti a súčasnosti, vedcami, vedeckými inštitúciami a jazykovými kongresmi, ale aj sumarizáciou a analýzou ich záverov a vyhodnotením miery ich vplyvu na proces kodifikácie rusínskeho jazyka, rozsah uplatňovania normatívneho jazyka v praxi, ako aj na samotný proces rozvoja národného povedomia karpatských Rusínov.
4. Od nárečia po úradný jazyk : pokusy o kodifikáciu jazyka Rusínov a ich výsledky
From Dialect to Official Language: Attempts to Codify the Rusyn Language and the
Results
Anotácia:
Predmetom dizertačnej práce bude ozrejmenie procesu konštituovania a fungovania spisovného jazyka karpatských Rusínov počas ich historického vývinu až po dosiahnutie statusu regionálneho alebo menšinového jazyka v kontexte Európskej charty regionálnych alebo menšinovýchjazykov. Predstaví pohľady na potenciálne možnosti vzniku spisovných jazykov malých národov, resp. mikrojazykov, teoreticko-metodologické východiská riešenia jazykovej otázky Rusínov a ich výsledky, aktuálne nástroje vytvorené na podporu zachovania a rozvoja jazykov národnostných menšín a ich implementáciu v prostredí karpatských Rusínov s akcentom na Rusínov žijúcich na Slovensku.
PhDr. Kvetoslava Koporová, PhD., univ. doc.
1. Od hovorovej rusínčiny ku kodifikácii rusínskeho jazyka na Slovensku
(Pravidlá pravopisu rusínskeho jazyka na Slovensku v kontexte zmien. Prvé ortoepické pravidlá)
From colloquial Rusyn to the codification of the Rusyn language in Slovakia
(Rules of spelling of the Rusyn language in Slovakia in the context of changes. The first orthoepic rules)
Anotácia:
Dizertačná práca by mala predstavovať proces prípravy prvých kodifikačných príručiek rusínskeho spisovného jazyka po roku 1989 – predovšetkým prípravu prvých pravidiel pravopisu a slovníka lingvistických termínov. Nosnou časťou práce bude analýza prvých Pravidiel pravopisu (1994) a prvého Ortografického slovníka (1994) v porovnaní s úpravami a korekciami (po desiatich rokoch od kodifikácie – 2005) a následne po dvadsiatich rokoch od kodifikácie, kedy vyšli ďalšie – v poradí tretie Pravidlá rusínskeho pravopisu s ortografickým a gramatickým slovníkom (2019). V roku 2022 boli vydané aj prvé ortoepické pravidlá s ortoepickým slovníkom, ktoré sa taktiež stanú predmetom analýzy dizertačnej práce.
2. Nárečové špecifiká vo východozemplínskych (u-kajúcich) rusínskych dialektoch na
území Slovenska s presahom na Zakarpatskú Ukrajinu.
Dialect specifics in East Zemplin Rusyn dialects in Slovakia with an overlap
to Transcarpathian Ukraine.
Anotácia:
Dizertačná práca sa bude zaoberať synchrónnym opisom nárečových špecifík slovensko-ukrajinského pohraničia. Práca by mala mať komparatívny charakter - v kontexte zmien v používaní materinského jazyka (vo všetkých jazykových rovinách) v každodennej komunikácii používateľov rôznych generácií, ktoré sú výsledkom vplyvov dvoch štátnych jazykov (ukrajinského a slovenského).
Doc. Mgr. Marek Mitka, PhD., DiS.art.
1. Poetologicko-axiologické aspekty textov v slovensko-rusínskom literárnom priestore po roku 2000
Poetological and Axiological Aspects of Texts in the Slovak-Ruthenian Literary Space after 2000
Anotácia:
Téma je zameraná na interpretačnú analýzu básnických, resp. prozaických textov (podľa dohody s doktorandom) zo slovenskej a rusínskej literatúry po roku 2000. Metodologicky je ukotvená v diagnostickom priestore literárnej teórie a kritiky, s čím súvisí jednak identifikovanie prevládajúcich poetologických tendencií a na druhej strane citlivá indikácia estetických kvalít analyzovaných diel. Dianie v literatúre po roku 2000 môže doktorand súbežne konfrontovať so situáciou v slovenskej a rusínskej literatúre po roku 1989, keď sa v naznačenom kontexte plne etablovali rôzne experimentálne metódy a uvažovať o prekonávaní postmoderny či o funkčnosti pojmov ako metamoderna, digimoderna či postmilenializmus v posledných rokoch. V interpretačnom fókuse budú dominovať autori ako J. Patarák, M. Krajniak, V. Staviarsky, M. Nahacz, M. Kseňák, M. Maľcovská, P. Semancová a i.