Language Selection mobile
Top Menu

1. seminár SCR - Dr. Paul R. Magocsi

Profesor Paul Robert Magocsi z Torontskej univerzity odštartoval prvý zo série vedeckých seminárov karpatorusinistiky

 

Paul Robert Magocsi sa narodil 26. januára 1945 v Englewoode, v štáte New Jersey v USA. Študoval modernú európsku históriu a históriu umenia na Rutgers University (B.A., 1966; M.A., 1967), na Princeton University (PhD., 1972, téma: Rozvoj národného povedomia v Podkarpatskej Rusi), a na Harvard University (Society of Fellows, 1976). V roku 1969 absolvoval Školu slovanských štúdií  na Karlovej univerzite v Prahe a v rokoch 1973 – 74 Školu maďarského jazyka a kultúry na Univerzite Lajosa Kossutha v Debrecéne. Okrem anglického jazyka ovláda aktívne francúzsky, nemecký, ukrajinský, český a rusínsky, pasívne ruský, slovenský, poľský a maďarský jazyk.

P. R. Magocsi je profesorom dejín a politických vied na Torontskej univerzite a vedúcim katedry ukrajinistických štúdií. Je uznávaným odborníkom pre vedné odbory: história východnej a centrálnej Európy, dejiny nacionalizmu najmä etnických skupín žijúcich v pohraničí, dejiny Ukrajiny, slovanskú a východoeurópsku imigráciu v USA. Vedeckú kariéru prof. Magocsiho prezentuje súpis viac než 700 publikácií (Paul Robert Magocsi: A Bibliography 1964 – 2000, University of Toronto, 2000) z viacerých vedných disciplín – histórie, bibliografie, sociolingvistiky, kartografie, politických vied a iných. Za svoju vedeckú prácu dostal prof. Magocsi množstvo ocenení a titulov od rôznych univerzít a vedeckých spoločností: je nositeľom ceny Americkej asociácie pre štúdium maďarskej histórie za najlepší článok publikovaný v rokoch 1971 – 1975 (1975), v rokoch 1973 – 1976 bol ocenený titulom riadneho mladšieho člena Vedeckej rady Harvardovej univerzity, je nositeľom čestného ocenenia Yeshiva University v New Yorku (1982) za rozvoj  neanglických jazykov Ameriky, výročnej ceny Harvardovej univerzity za najlepšiu štúdiu v ukrajinskej bibliografii (1982, 1987), Ceny Bernarda M. Frya za najlepšiu objavnú štúdiu v Government Publications Review (1988), titulu Hosťujúceho profesora v rámci akademickej výmeny s Hebrew University v Jeruzaléme (1989), titulu riadneho člena, akademika, Akadémie humanitných a spoločenských vied Kanadskej Kráľovskej akadémie vied, riadneho člena, akademika, Medzinárodnej slovanskej akadémie vied v Kyjeve (1998), hosťujúceho vedca Max-Planckovho inštitútu pre sociálnu antropológiu v Halle (2001, 2001) a iných ocenení.

 

„Karpatská Rus – región pokojného spolunažívania národov a národností“ – to bola téma prvého vedeckého seminára karpatorusinistiky, ktorý sa konal vo štvrtok 12. februára 2009 na pôde Prešovskej univerzity.  Projekt  vedeckých seminárov, na ktorých  postupne odznejú prednášky na rôzne témy  z  oblasti  karpatorusínskej problematiky, pripravil Ústav rusínskeho jazyka a kultúry PU v spolupráci s predsedom Svetového kongresu Rusínov  a súčasne významným profesorom histórie, politológie a ukrajinistických štúdií, autorom a editorom mnohých publikácií o pôvode Rusínov a ich jazyku, Paulom Robertom Magocsim. Keďže projekt je len jedným z viacerých bodov možnej spolupráce dvoch univerzít sídliacich v dvoch rôznych štátoch  a aj na dvoch rôznych kontinentoch – Prešovskej univerzity a Torontskej univerzity, pokúsime sa prostredníctvom krátkeho rozhovoru s profesorom Magocsim predstaviť vznikajúcu spoluprácu týchto dvoch univerzít.

• Pán profesor, Vaše prvé stretnutie s rektorom Prešovskej univerzity prof. RNDr. Reném Matlovičom, PhD., týkajúce sa vzájomnej spolupráce obidvoch univerzít,  sa uskutočnilo  v júni minulého roku. Jeho výsledkom, okrem iného, bol aj tento vedecký seminár. Ako vznikla myšlienka organizovania práve takýchto seminárov karpatorusinistiky a aké témy by na nich mali odznieť v budúcnosti?

–  Keď vznikol Inštitút ukrajinistiky na Harvardovej univerzite  v roku 1970, jednou z foriem prezentácie tohto inštitútu bolo organizovanie takýchto vedeckých seminárov, ktoré sa realizujú dodnes.  Je to výborná príležitosť ako sa zviditeľniť nielen  v rámci  univerzity, ale aj v medzinárodnom kontexte a zároveň získať pre spoluprácu prestížnych odborníkov z danej oblasti. Takýmto spôsobom získava dobré meno nielen inštitút, ale aj celá univerzita, ktorá vytvorí priaznivé podmienky pre túto spoluprácu.  Preto aj pri vzniku Ústavu rusínskeho jazyka a kultúry PU mali sme s jeho riaditeľkou PhDr. Annou Pliškovou, PhD.  plán začať organizovať takéto semináre, ktorých každoročným výstupom by bol neveľký zborník obsahujúci širšiu informáciu o téme prednášajúceho, ako aj reakcie účastníkov seminára vo voľnej diskusii k jednotlivým témam.  Zborník by slúžil prípadným záujemcom, ktorí sa z rôznych príčin nemohli seminára zúčastniť, no napriek tomu sa zaujímajú o danú problematiku. Okrem toho cieľom seminára je aj predstaviť najnovšie publikácie z produkcie ústavu za daný kalendárny rok, čo je tiež dobrá príležitosť na prezentáciu činnosti.  A čo sa týka druhej časti otázky, tak ďalšími prednášajúcimi v rámci seminárov karpatorusinistiky by mali byť historici – PhDr. Stanislav Konečný, CSc. zo Spoločenskovedného ústavu SAV v Košiciach, Dr. Kiril Ševčenko  z Prahy a napokon sociologička Dr. Eva Michna z Jagellonskej univerzity v Poľsku. Stretnutia by mali realizovať byť raz za mesiac počas akademického roka, s výnimkou prázdnin.

• Rozhovor s rektorom PU o spolupráci Torontskej univerzity s Prešovskou univerzitou  sa však týkal nielen  organizovania vedeckých seminárov. Aké boli ďalšie predstavy  o spolupráci?  Vznikla na základe vášho spoločného stretnutia  aj nejaká konkrétna dohoda o spolupráci na iných projektoch?

– Pri stretnutí s profesorom RNDr. Reném Matlovičom, PhD., rektorom PU, sme sa dohodli na troch základných projektoch spolupráce. Prvým z nich bola Letná škola karpatorusinistiky. S týmto projektom som ešte v roku 1998 oslovil bývalého rektora PU – profesora Karola Feča, no z rôznych príčin sa tento projekt nepodarilo zrealizovať. Prešlo 10 rokov a ja som tento projekt predostrel znova. Ide o projekt 15-dňovej letnej školy, ktorá by bola realizovaná v rámci dvoch skupín záujemcov, pričom jedna skupina by mala ponúkaný blok prednášok v anglickom a druhá v rusínskom jazyku – v závislosti od stupňa ovládania rusínskeho a anglického jazyka by sa záujemcovia prihlásili na jeden, alebo na druhý blok. Prednášky  by boli z oblasti jazykovedy, to znamená, že záujemcovia by sa dozvedeli konkrétne fakty z dejín rusínskeho jazyka a o dlhej ceste, ktorá vyústila do kodifikácii rusínskeho jazyka, ale zároveň by mali hodiny aktívnej rusínskej komunikácie, na ktorých by sa naučili tento jazyk, resp. by sa zdokonalili v jeho spisovnej norme. Druhý blok prednášok by bol napr. z  histórie karpatských Rusínov, pričom každý rok by sme druhý blok obmieňali. Teda okrem histórie by tu boli prednášky z literatúry, etnológie a ďalších aspektov života Rusínov nielen na Slovensku, ale v medzinárodnom kontexte. Počas tejto letnej školy by sme záujemcom ponúkli aj rôzne kultúrno-poznávacie pobyty v rámci rusínskeho regiónu, ktoré by spestrili a obohatili ich poznatky o rusínskom etniku. Tretím navrhovaným bodom spolupráce bol ročný štipendijný pobyt  na  Ústave rusínskeho jazyka a kultúry PU pre zahraničných záujemcov o štúdium rusinistiky. Zo študentmi z Európskej únie by nebol problém, no máme tu aj záujemcov z Ukrajiny, USA, Chorvátska, či iných krajín, ktoré nie sú členmi EÚ. Pre týchto študentov chceme vytvoriť fond. Znamená to, že rusínski krajania v USA a Kanade majú záujem finančne prispievať do takého fondu a týmto spôsobom umožniť štúdium aj študentom z nečlenských krajín EÚ.  Mám zo stretnutia s rektorom PU veľmi dobrý pocit, lebo hoci sme neuzatvorili nejakú písomnú dohodu o spolupráci, začiatok realizácie prvého z  navrhovaných projektov je dobrým signálom toho, že spolupráca s Prešovskou univerzitou sa uberá správnym smerom.

 

PhDr. Kvetoslava KOPOROVÁ,

Ústav rusínskeho jazyka a kultúry PU


Коротка біоґрафія проф. Павла Роберта Маґочія

Павел Роберт Маґочій є америцько-канадьскым історіком, бадателём історії Україны і Карпатьской Руси, етнічных ґруп сучасной Канады і Русинів карпатьского ареалу і їх потомків у Америцї.

Народив ся  в родинї Америчана  мадярьского походжіня  і матери  Русинкы з Підкарпатьскій Руси, 26. януара 1945 в містї Енґлвуд, в штатї Ню-Джерсі (США), де выріс і здобыв освіту. Штудовав модерну европску історію і історію уменя на Рюджерьскій (B. A. 1966, M. A. 1967), Прінстоньскій (Ph.D.) і Гарвардьскій універзітї (Society of Fellows, 1976). В р. 1969 абсолвовав Школу славяньскых штудій на Карловій універзітї в Празї a в роках 1973 – 1974 Школу мадярьского языка на Універзітї Лайоша Кошута в Дебреценї. Окрем анґліцького языка актівно знає французькый, нїмецькый, україньскый, чеськый і русиньскый, пасівно – російскый, словеньскый, польскый і мадярьскый язык.

Павел Р. Маґочій є професором історії і політічных наук на Торонтьскій універзітї, ведучім катедры україністічных штудій на тій універзітї. Є узнаваным шпеціалістом на  історію выходной і централной Европы, історію націоналізма, конкретно етнічных ґруп, жыючіх в пригранічах, історію Україны, історію славяньской і выходоевропской іміґрації в США і є автором многых бадань і публікацій з уведженых сфер наукы. Окрем того, тым веце в контекстї темы нашого семінаря треба увести, же професор Маґочій є поважованый за єдного з найвызначнїшых шпеціалістів на історію карпаторусиньского народа і є єдным з найвызначнїшых репрезентантів ёго културного возроджіня по р. 1989. Стоїть на челї Карпаторусиньского научного центра в США, є председом Світового конґресу Русинів, членом Научной і одборной рады Словеньского народного музея – Музея русиньской културы в Пряшові.

Научну карьєру проф. Маґочія, яку репрезентує  до 700 публікацій зо сферы історії, політолоґії, соціолінґвістікы, картоґрафії, бібліоґрафії штудій іміґрантьскых ґруп, мож роздїлити до трёх етап.

Перша спадать згруба до 70-х років 20. ст., до часів штудій на престижных америцькых універзітах. В тых роках робив над своёв докторьсков дізертаціов на Прінстоньскій універзітї (тема: Формованя народной ідентічности на Підкарпатьскій Руси, докторат здобыв в р. 1972), пізнїше перешов на Гарвардову універзіту, де быв членом Ученой рады, став ся самостатным научным робітником Україньского дослїдного інштітуту, главным едітором Гарвардьской едіції україньскых штудій і членом едічной рады Гарвардьской енціклопедії америцькых етнічных ґруп. В тім періодї проф. Маґочій робив на вшыткых  домінантных темах, якы пізнїше характерізовали ёго научну творчость.

Друга етапа ёго научной карьєры ся зачінать в р. 1980 у звязи з установлїнём за ведучого Катедры україністічных штудій на Торонтьскій універзітї. А подїї в Европі, окреме по нїжній револуції 1989 року, ся стали основов про третю етапу, яка ся вызначовала тыж роботов у функції директора Общества мултікултурной історії Онтарія (1990 – 1997). Кажда з тых етап была вызначна наростом ёго научной продукції, напр. в першій етапі приготовив мапы про Гарвардьску єнціклопедію америцькых етнічных ґруп, в другій выдав комплексный історічный атлас Україны, в третїй історічный атлас цілой, несмірно комплікованой централной і выходной Европы, быв главным редактором Енціклопедії народів Канады (1999), написав Історію Україны (1996), Ілустровану історію Україны (2007) і цінны публікації з карпаторусиньской проблематікы. Спомянеме: Енціклопедію русиньской історії і културы (яка вышла в сполуавторстві в двох едіціях, Toronto – Buffallo – London,  2002, 2005), Наш народ (Our People, в штирёх едіціях, Toronto, 1984, 1985, 1994, 2004), Формування національної самосвідомості: Підкарпатська Русь (1848 – 1948), Ужгород, 1994), Русины на Словеньску (Пряшов, 1994), найбівшый русиньскый меґапроєкт, книга Народ нивыдкы: ілустрована історія карпаторусинів (Ужгород, 2007), яка затыль вышла в пятёх языках (анґліцькім, русиньскім, словеньскім, румуньскім, україньскім, а приправують ся єй выданя в польскім, чеськім, хорватьскім, войводиньскім русиньскім, і ін.).

Самособов, то є лем часть з богатой продукції зо сферы карпаторусиньскых штудій, вдяка якій проф. Маґочій ся поважує за основателя карпаторусиністікы як научной дісціпліны. Своёв роботов у даній области наукы одкрывать світу історію і сучасность єдной з автохтонных народностей в середнїй і выходній Европі – Русинів. Тій проблематіцї присвятив понад 30 років свого жывота, почас котрых на Торонтьскій універзітї в Канадї выбудовав унікатну бібліотеку карпаторусиністікы, найбівшу у світї, в якій є понад 15 000 тітулів книг і періодік. В нїй можуть штудовати учены як з Америкы, так з Европы, котры ся занимають конкретныма аспектами жывота Русинів. Доднесь стаж на Торонтьскій універзітї зо замірянём на карпаторусиністіку абсолвовало дакілько ученых і докторантів з розлічных країн Европы, враховано  Словеньской републікы, і конкретно з Пряшівской універзіты. З цілём выкликати бівшый інтерес о карпаторусиністіку, в р. 2001 проф. Маґочій ініціовав в Канадї зрод Фонду Штефана Чепы про карпаторусиньскы штудії при Торонтьскій універзітї, якый каждорічно выголошує конкурз і фінанчно дотує тримісячну стаж на тій універзітї заміряну на карпаторусиністікы, де мож дану проблематіку штудовати на высокій професіоналній уровни. В р. 1998, по взнику Інштітуту народностных штудій і чуджіх языків на Пряшівскій універзітї, проф. Маґочій вырішыв часть своёй цінной збіркы – книгы, періодкы, мікрофілмы з русиньскыма періодіками  з років 1848 – 1939 – подаровати нашій універзітї. Суть к діспозіції в бібліотецї Інштітуту русиньского языка і културы і служать домашнїм і загранічным штудентам, якых інтересує проблематіка карпатьскых Русинів.

За свою научну роботу проф. П. Р. Маґочій дістав много научных оцінїнь і тітулів од розлічных універзіт і научных обществ: спомянеме ціну Америцькой асоціації мадярьской історії за найлїпшу статю опубліковану в роках 1971 – 1975 (1975); в р. 1973 – 1976 быв оціненый тітулом рядного молодшого члена Ученой рады Гарвардовой універзіты; цінов Єшівской універзіты в Ню Йорку (1982) за розвой неанґліцькых языків Америкы; цінов Бернарда М. Фрея за найлїпшу обявну штудію в Government Publications Review (1988); тітулом Гостюючого професора в рамках академічной выміны з Гебрейсков універзітов в Єрусалимі (1989); тітулом рядного члена, академіка, Канадьской кралёвской академії наук; рядного члена, академіка, Меджінародной славяньской академії наук в Києві (1998); гостюючого науковця Інштітуту Макса Планка в Галле (2001, 2002) і многыма іншыма оцінїнями.

Роботы проф. П. Р. Маґочія, окрем анґліцького языка, были выданы в многых іншых языках: чеськім, словеньскім, мадярьскім, польскім, російскім, русиньскім, україньскім, сербскім, хорватьскім, словіньскім, румуньскім, таліаньскім, даньскім, французькім, нїмецькім, чіньскім, турецькім.

 

Приправила: Анна Плїшкова

Aktualizoval(a): Unipo, 01.02.2017