So zármutkom a žiaľom v srdci oznamujeme, že sme sa dňa 21. marca 2016
rozlúčili s našim kolegom Milanom Gogom.

PhDr. Milan Goga, CSc. (9.5.1947 – 17.3.2016)

Po ukončení štúdia oboru výchova a vzdelávanie dospelých nastúpil od 1. júla 1975 na miesto asistenta na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove. Celý svoj profesijný život, t.j. viac ako 40 rokov, venoval pedagogickej, vedecko-výskumnej, publikačnej a organizátorskej práci v prospech prešovskej akademickej pôdy. Jeho pracoviskami sa stali katedra pedagogiky, katedra vysokoškolskej pedagogiky a katedra výchovy a vzdelávania dospelých, resp. katedra andragogiky. Ako skúsený učiteľ a znalec študentskej duše presadzoval kolegiálny a priateľský prístup v zmysle  téz, že študent ma právo na omyl a že humor patrí do školy. Naša akademická pôda mu je vďačná za záslužnú činnosť koordinátora pedagogických praxí, keď vďaka jeho organizátorskej činnosti a osobným kontaktom s pracovníkmi odboru školstva a s mnohými riaditeľmi škôl, sa aj v nepriaznivej dobe podarilo ukotviť tak potrebnú prax študento učiteľských programov do učebných plánov a najmä realizovať ju v praxi. Študentom denného i externého štúdia pomáhal ako vedúci ročníkových prác, bakalárskych a diplomových prác, záverečných prác doplňujúceho pedagogického štúdia, ba vďaka jeho kontaktom a životnej skúsenosti mnohým z nich podal pomocnú ruku pri ich prvých krokoch v hľadaní uplatnenia sa ako budúcich pedagógov, vychovávateľov, lektorov a organizátorov vzdelávacích podujatí, a nie v malých prípadoch aj v osobnom živote. Jeho hlas mala možnosť počuť prešovská verejnosť v rozhlasových prijímačoch, keď pôsobil ako externý hlásateľ rozhlasu po drôte, ktorý v tom čase patril pod PKO Prešov.

My, jeho najbližší kolegovia, z prevažnej časti jeho bývalí žiaci, sme si vážili jeho rozvážnosť s ktorou pristupoval k riešeniu problémov a najmä jeho ľudskosť v každodennom kontakte so svojim okolím. Náš Milan bol studnicou zábavných i poučných historiek o živote prešovských osobností, s ktorými vyrastal a neskôr sa stretával pri svojich milovaných prechádzkach mestom. V našich mysliach ostane aj ako milujúci manžel, otec a starý otec, ktorý sa tešil z každej návštevy svojich milovaných vnúčat.

Drahý náš priateľ, ďakujeme Ti, že si obohatil naše životy ako náš učiteľ, kolega, radca a človek s veľkým srdcom.

Česť Tvojej pamiatke.