Predvianočné obdobie vnímame v bohatých a širokých súvislostiach nášho života. Hádam najviac evidujeme rôzne svetelné efekty, elektronické stromčeky a najmä bezhraničné reklamy, ktoré svojím obsahom nemajú nič spoločného so skutočnou podstatou Vianoc. Veď Vianoce po celé stáročia prebiehali tak, aby do ľudského spoločenstva prinášali radosť, mier, družnosť, nádej, pokoj a ostatné príjemné a krásne pocity.

To je tá pravá podstata Vianoc, o priebeh ktorej sa u nás na PU vo veľkej miere úspešne snažia najmä naši kolegovia z Katedry hudby IHVU FF PU. Aj v tomto roku 6. decembra zorganizovali nádherný adventný koncert v Univerzitnej knižnici PU, ktorý vyvolal v nás mnoho hodnotových asociácií a hlbokých  duchovných pocitov. Podobné podujatia prebiehajú na rôznych úrovniach, no spomínaný koncert bol pre nás vzácny najmä tým, že ho predviedli naši študenti. Veď týchto mladých ľudí musel niekto pripraviť, aby mohli vystupovať na profesionálnej úrovni. Jeden hudobník, s ktorým som po koncerte hovoril, mi povedal: „Na harmonike hrám 13 rokov a stále sa učím.“ A za predvedenými umeleckými výkonmi našich mladých hudobníkov a spevákov je okrem ich úsilia a talentu predovšetkým obetavá práca učiteľov. Napokon z jednotlivých vystúpení, keď na scéne účinkovali študenti so svojimi učiteľmi, to bolo zrejmé. Kolegovia z Katedry hudby opätovne potvrdili, že najdôležitejším poslaním každého učiteľa je práca so študujúcou mládežou. Mladí ľudia majú v sebe často veľký tvorivý potenciál, ich sily sa rýchlo obnovujú a pri správnom vedení sa takisto primerane násobia. Práve takto pripravení mladí ľudia dosahujú profesionálnu úroveň a cez hudbu a spev ukazujú to najkrajšie, čo na tomto svete máme – vyjadrenie ľudských citov v majstrovských melódiách a slovách. Na spomínanom adventnom koncerte sa krásne  ľudské city násobili samotným prostredím univerzitnej študovne, keď  mladí umelci vystupovali obkolesení skvelými obrazmi nášho majstra Janka Bartka. Taký druh zážitku nepotrebuje mnoho slov, lebo hudba, spev a výtvarné obrazy vťahujú človeka do prostredia, kde jednoznačne prevažuje krása, ktorá zachráni svet (F.M. Dostojevskij). A naši mladí umelci so svojimi učiteľmi na čele s prof. I. Medňanskou v onen deň sv. Mikuláša naozaj zachraňovali svet!  Ešte dlho po koncerte sme v duchu videli mladých účinkujúcich a v našom vnútri sa vlnili mozartovské a iné majstrovské vlny.

Po koncerte nás prof. Medňanská pozvala už na VII. adventný koncert do PKO na pondelok 10. decembra, čo mnohí zamestnanci a študenti PU využili. Krása,  hĺbka a šírka ľudského citu sa násobila, lebo program našich umelcov sa obohatil o ďalšie ukážky z tvorivého hudobno-speváckeho prostredia našej univerzity. Hneď na úvod nás do byzantskej duchovnej hudby uviedol Spevácky zbor sv. Romana Sladkopevca  Gréckokatolíckej teologickej fakulty pod vedením Dávida Kravca. Popri jednotlivých sólových vystúpeniach, ktoré boli aj v univerzitnej knižnici, tentoraz sa predstavili ďalšie hudobno-spevácke súbory PU. Po doc. K. Medňanskom prebrala vedenie známeho orchestra Camerata Academica Mgr. art. Hana von Schlosser, ArtD, a pod jej vedením premiérovo zazneli na Slovensku  dve skladby nemeckých skladateľov zo XVII. storočia. Pod vedením známej a osvedčenej zbormajsterky Mgr. Tatiany Švajkovej, PhD., ako stále pri podobných príležitostiach, vystúpil  MSZ Nostra Canto a Iuventus paedagogica. Duchovné spevy na veľmi vysokej úrovni predviedol Spevácky zbor Pravoslávnej bohosloveckej fakulty, pod vedením ďalšej výraznej osobnosti nášho hudobného sveta PaedDr. Anny Derevjaníkovej, PhD. Niektoré skladby v ich podaní sme im „pomáhali“ ťahať aj my, radoví milovníci spevu a hudby (Dobryj večir tobi...). Tohto roku program adventného koncertu obohatila Ľudová betlehemská hra Študentského divadla PU pod vedením prof. Karola Horáka a M. Pukana. Divadelný rukopis prof. Horáka poznávame už viac ako polstoročia a na jeho predstaveniach mladneme spolu s ním. Hádam najvhodnejšími slovami uznania, vďaky a úcty nášmu naozaj stále mladému majstrovi bolo vyznanie známeho slovenského herca, pôvodom Prešovčana, Borisa Farkaša, ktorý opätovne potvrdil významný podiel prof. Horáka na jeho hereckom osude – poslednýkrát sme to mohli zaevidovať na RTVS v relácii Zlaté časy. Boris Farkaš nás rozveselil okrem iného imitáciou veľkých bardov slovenskej kultúry, no to už do písomnej podoby neviem preniesť. Je ale fakt, že Boris má v sebe naozajstnú krv pravého „koniara“ a mal by ju v našich kruhoch prezentovať pravidelne.

Aj v súvislosti so VII. adventným koncertom na PU sa žiada vyzdvihnúť veľmi efektívnu súčinnosť našich kolegov a ich študentov –  v plnej miere potvrdzujú krásnu myšlienku o poslaní učiteľa: „Deti sa rodia s krídlami a učitelia ich učia lietať!“ Ešte raz sa žiada zdôrazniť, že učitelia Katedry hudby našej PU sú vynikajúcimi „trénermi“ a ich študenti to potvrdzujú na mnohých domácich a zahraničných scénach. Aj nás zohrievali hlboké ľudské city, keď medzi účinkujúcimi boli naši študenti, ktorí sa realizujú nielen v rámci našich odborných disciplín, ale sú úspešní v hudbe, speve, ba aj v iných oblastiach tvorivej ľudskej činnosti. Peknou slovenčinou a veľmi prirodzene nás koncertom sprevádzala Mgr. Eva Peknušiaková, PhD., ktorá nie náhodou má peknušiacke meno. Páčila sa nám takisto dramaturgia programu a za to si zaslúži hold  PhDr. V. Tarjanyi, PhD.

Po nádhernom umeleckom a citovom zážitku  kvalitu nášho života v onen decembrový večer vylepšila recepcia a keď mám vyjadriť osobné vlastenecké a východniarske city, tak spomínanú kvalitu najviac potvrdili pirohy.  

Pri takýchto predstaveniach sa človek zákonite cíti pokojnejšie, istejšie, radostnejšie a prechádzajú  ním  prúdy priateľstva a dobroty.  Uvedená preduchovnelá činnosť predstavuje omnoho viac, ako neraz umelo vytvorené hodnotiace kritériá našich často nútených racionálnych aktivít.

prof. PhDr. Jozef Sipko, PhD.

FF PU

Foto: UK PU