„S nami Boh, čujte všetky národy a kajajte sa, lebo s nami Boh!“

Drahí pedagógovia a študenti Prešovskej univerzity,

oslavujeme narodenie Mesiáša, Ježiša Krista, živého Boha, ktorý žije s Otcom a Svätým Duchom od večnosti v Najsvätejšej Trojici. On v plnosti času vzal na seba ľudské telo. Prišiel medzi svoj ľud ako náš Vykupiteľ a Spasiteľ. Prišiel na túto zem, aby ľudskému pokoleniu prejavil hojné vykúpenie a milosť. Najprv nás poučil o svojom nebeskom Otcovi, o jeho láske k ľuďom. Potom založil Cirkev, ustanovil sviatosti, priniesol vykupiteľskú obetu na kríži, vstal z mŕtvych a zoslal celej Cirkvi Svätého Ducha. Aká má byť naša vďačnosť? Oslavujeme lásku a milosrdenstvo nášho Boha, ktorý nás nenechal ako siroty, ale sklonil sa k nám, aby sa nám daroval ako najväčší dar. Tak sa naše srdcia stávajú živými jasľami, živým betlehemom. Vianoce nás robia lepšími a ľudskejšími. V čase Vianoc si všímame predovšetkým dobré skutky, ktoré konajú ľudia, a lásku, ktorú okolo seba rozdávajú. Tieto Vianoce a vôbec celé obdobie od marca tohto roka sú však poznačené pandémiou koronavírusu, ktorá v plnej miere ukazuje, aké sú charaktery ľudí. Na jednej strane mám stále v očiach obraz Svätého Otca Františka, ktorý kráča prázdnym Svätopeterským námestím, modlí sa pri kríži a držiac v ruke Krista v Eucharistii žehná celému svetu a prosí za ľudstvo, na druhej strane však vnímam aj množstvo hnevu, nepokoja, závisti či nenávisti, ktoré naplnili nielen sociálne siete, ale, čo je horšie, aj srdcia ľudí. Skúsme preto využiť vianočný čas a obráťme sa so svojimi slabosťami na novonarodeného Krista. Zmeňme zmýšľanie a žime viac pozitívne a altruisticky. Vzájomne sa inšpirujme dobrom a láskou. Tak môžeme aj tento ťažký čas skúšky zmeniť. Prijmime Boží plán lásky s človekom. Boh nás stvoril preto, aby sme ho spoznávali, milovali ho a slúžili mu s ochotou a láskou. Tak budeme kráčať cieľavedome k svojmu večnému cieľu, do Otcovho domu v nebi. 

K tomu vám vyprosujem všetky potrebné milosti a udeľujem archijerejské požehnanie.

Christos raždajetsja!

Mons. Ján Babjak SJ 

prešovský arcibiskup metropolita 

 

 *********************************************

Milá akademická obec Prešovskej univerzity, 

prvé Vianoce boli o hľadaní. Mudrci vytrhnutí zo všednosti života hľadajú na základe znamenia betlehemskej hviezdy Kráľa. Jozef a Mária vytrhnutí Augustovým rozkazom hľadajú miesto, kde by sa mohli v preplnenom Betleheme ubytovať, a v znamení či zasľúbení anjelovho posolstva priviesť na svet prvorodené dieťa. Betlehemskí pastieri oslovení nebeským posolstvom sa vydávajú na cestu hľadania so znamením, ktoré sa im stalo GPS súradnicou a ktorú evanjelista Lukáš definuje slovami: „A toto vám bude znamením: nájdete nemluvniatko, obvinuté plienkami, ležať v jasliach.“ Všetkých vianočných ľudí teda spája slovo znamenie. V jednom prípade to bola hviezda, v druhom slovo zasľúbenia a v treťom malé dieťa. Znamenia, ktoré človeku majú pomôcť nájsť podstatu Vianoc.  

V tomto roku pandémie opäť stojíme na prahu nového adventného času, ktorý sa môže stať novou cestou hľadania. Tomuto hľadaniu vždy predchádza Božie hľadanie – Božia cesta do nášho sveta rodiny, vnútra, cirkvi i stvorenstva. Boh vstupuje do sveta, aby hľadal, čo bolo zahynulo. V dnešnom nánose rôznych významov adventu a Vianoc potrebujeme aj my vstúpiť na cestu hľadania. Na túto cestu taktiež dostávame znamenie hviezdy v podobe prichádzajúceho adventu. Advent ako hviezda, ktorá nám dáva svetlo poznania pravej podstaty Vianoc. Znamenie hviezdy spojilo mudrcov – ľudí rôznych charakterov, spoločenského postavenia, výzoru, do jedného spoločenstva hľadajúcich a stala sa im novou životnou orientáciou, ukázala nový smer života. Aj tohtoročný advent sa chce pre nás stať hviezdou, znamením, ktoré nás chce spojiť do jedného spoločenstva – rodiny, cirkvi, do rodiny hľadajúcich dobro a životné poznanie vedúce k zmyslu bytia. Kiežby sme nanovo spoznali pravdu: kto zblízka hľadí na Krista, tým má bližšie k blížnym.  

Prajem vám, milí študenti aj pedagogický zbor UNIPO, aby priestor vašej univerzity rodín bol pre vás miestom hľadania dôležitého životného poznania, ale aj hľadania dôležitých duchovných hodnôt, ktoré sú základom každej tolerantnej, empatickej, humánnej a otvorenej spoločnosti. Nech je priestorom, kde nájdete vnútorný pokoj, atmosféru prijatia, porozumenia aj nových životných výziev. Aby hĺbka vzájomných vzťahov sa pretavovala do úprimného svedectva hľadajúceho zmysel bytia.  

Lebo dnes už nie betlehemskej hviezdy jas, ale svetlo Božej lásky v nás musí svetu a blížnym ukázať, že Kristus narodil sa v nás. V Božom svetle prežité vianočné sviatky a celý nový rok 2021 vám z úprimného srdca praje 

Peter Mihoč 

 biskup Východného dištriktu  Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku 

 

 *********************************************

Milí pedagógovia a študenti Prešovskej univerzity v Prešove, 

počas Vianoc chcú byť celé rodiny pospolu a chcú cítiť blízkosť jeden druhého. Preto všetkým prajem, aby okrem telesného zdravia pamätali aj na zdravie a pokoj duše, aby prežívali radosť a šťastie vo svojich rodinách a aby sa v solidarite vedeli deliť o svoj čas, priestor i prostriedky na pomoc iným.  

Nech vás všetkých dobrotivý Boh upevní v túžbe po živote, ktorému nechýba zmysel a cieľ. Nech sa vašim cieľom stane Boh, ktorý sa nám dáva poznať ako malé bezbranné dieťa, Ježiš Kristus, náš milosrdný Spasiteľ! 

Prajem vám všetkým požehnané vianočné sviatky a všetko dobré v novom roku! 

X Mons. Bernard Bober 

 arcibiskup metropolita 

 *********************************************

„A hľa, hviezda, ktorú videli na východe,  išla pred nimi, až zastala nad miestom, kde bolo Dieťa.“  (Mt 2, 9). 

Zamysleli sme sa niekedy nad tým, aký iný názov by bolo možné dať sviatku Christovho Narodenia – Vianociam? Ja by som ho nazval sviatkom detí. Nielen preto, že kvôli nim ozdobujeme vianočné stromčeky, kupujeme darčeky a vytvárame nezabudnuteľnú atmosféru, ale aj z iného, hlbšieho dôvodu. Asi len dieťa sa nezačuduje tomu, že Boh k nám prišiel v podobe Dieťaťa. Obraz Boha Dieťaťa je zakomponovaný do nespočetných umeleckých diel, akoby práve v ňom bolo obsiahnuté to, čo je v kresťanstve najkrajšie, najradostnejšie a najdôležitejšie. 

Dospelý človek vyžaduje od náboženstva analýzu, očakáva vysvetlenie, chce, aby všetko bolo náučné a seriózne. Christos však povedal: „Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského Kráľovstva“ (Mt 18, 3). Čo to znamená? Čo dospelým zvyčajne chýba alebo je v nich potlačené, zakryté hrubou vrstvou ich „dospelosti“? Nie je to v prvom rade deťom vlastná schopnosť obdivovať, tešiť sa, dôverovať, odovzdávať sa, milovať a veriť celou svojou bytosťou? Schopnosť brať vážne to, čo dospelý človek už nie je schopný. To, čo narúša našu všednú, každodennú skúsenosť, našu cynickú nedôveru. To, čo nám pomáha pochopiť hĺbku tajomstva sveta a všetkého, čo je v ňom. To, čo sa zjavuje jedine deťom, svätcom a básnikom. Až vtedy, keď v sebe znovu objavíme dieťa, ktoré v nás skryto neustále žije, sa radostné tajomstvo príchodu na svet Boha v podobe Dieťaťa stane i naším vlastníctvom. 

S rovnakou dôverou ako dieťa k svojmu rodičovi by sme sa mali v tomto predvianočnom a zároveň prednovoročnom období obrátiť k Bohu s modlitbou: Pane, príchod Tvojho Syna na svet sa pre nás ľudí stal novým začiatkom. Daj, aby sa i nadchádzajúci rok 2021 stal pre nás všetkých „novým začiatkom“. Nech so starým rokom pominie všetko zlé a ten nový nech naplnia úsmev a šťastie, splnené túžby, pokoj a láska, blahobyt a zdravie. Žehnaj Prešovu a Slovensku, mestu a krajine, v ktorých žijeme, ale aj celému svetu a všetkým ľuďom v ňom, veď ako vraví sv. Ján z Damasku: „Ty si náš Boh a my Tvoj ľud, všetci sme dielom Tvojich rúk a Tvoje meno vzývame!“ 

† Rastislav 

arcibiskup prešovský 

metropolita Pravoslávnej cirkvi  v českých krajinách a na Slovensku