Súčasné vyspelé spoločnosti garantujú rovnoprávnosť, rovnakosť príležitostí a prístupu k spoločenským zdrojom pre všetkých - i pre tých, ktorým osud nadelil v istom smere sťažené podmienky pre život. Napriek spoločenským snahám a intenzívnej odbornej diskusii sa však proinkluzívne zmeny darí v praxi presadzovať iba pozvoľným tempom. Predpokladom budovania kultúry, v ktorej sú osoby so znevýhodnením (telesným, zdravotným, psychickým, sociálnym) vnímané a akceptované ako jedinečné a plnohodnotné osobnosti s individuálnymi zvláštnosťami, je identifikácia a odstraňovanie obojstranných bariér medzi intaktnou a znevýhodnenou populáciou.