Francúzsky jazyk a literatúra (v kombinácii) - 1. stupeň, Bc.
Študijný program tvorí celok spolu s tzv. všeobecným základom a druhým programom v kombinácii.
Predmety typu Seminár k záverečnej práci, Záverečná práca, Obhajoba záverečnej práce si študent volí len z toho čiastkového programu, kde píše záverečnú prácu.
Podmienky zaradenia na štátnu skúšku:
- Absolvovanie všetkých povinných predmetov
- Získanie predpísaného počtu kreditov za študijnú časť
- Odovzdanie diplomovej práce
Štátna skúška – francúzsky jazyk
Na štátnej skúške študent preukáže vedomosti, schopnosti a spôsobilosti syntetizovať poznatky o jazyku a literatúre získané v jednotlivých jazykových a literárnych disciplínach absolvovaných na 1. stupni štúdia.
Študent dokáže aplikovať teoretické poznatky z lingvistických disciplín na konkrétnych príkladoch (úryvkoch) a previesť lingvistickú analýzu textu. Dokáže zaradiť ukážku literárneho textu do žánrového, literárneho a kultúrneho kontextu, zvoliť vhodné interpretačné nástroje a metódy.
Odporúčaná literatúra
Povinná a odporúčaná literatúra už absolvovaných disciplín (lingvistických a literárnovedných) uvedená v informačných listoch týchto predmetov.
Štátna skúška sa skladá z dvoch častí:
1. Francúzsky jazyk
2. Francúzska literatúra
Hodnotenie štátnej skúšky sa udeľuje na stupnici:
A (výborne): 100%‐90%, B (veľmi dobre): 89‐80%, C (dobre):79‐70%, D (uspokojivo): 69‐60%, E (dostatočne): 59‐50%. Študent, ktorý získa menej ako 50% bude hodnotený klasifikačným stupňom FX (nedostatočne)
Výsledné hodnotenie je priemerom za obe časti štátnej skúšky. Študent nesmie získať hodnotenie FX ani z jednej častí štátnej skúšky. Ak je študent hodnotený z niektorej časti štátnej skúšky známkou FX, na opravnom termíne opakuje iba tú časť štátnic, z ktorej nevyhovel.
OKRUHY A OTÁZKY
1. Francúzsky jazyk
Súčasťou každej otázky je analýza konkrétneho textu.
Morfosyntax
- Typológia a gram. kategórie substantív, ich funkcia a použitie vo vete.
- Typológia a gramatické kategórie členov, morfologická klasifikácia a sémantická funkcia členov ich použitie vo vete a v kontexte.
- Typológia a gram. kategórie adjektív, ich funkcia a použitie vo vete.
- Determinanty, ich morfologická a sémantická klasifikácia, zvláštnosti (nesamostatné zámená: privlastňovacie, ukazovacie, neurčité, opytovacie, zvolacie)
- Číslovky, zámená a ich morfologická a syntaktická funkcia, zvláštnosti (osobné zámená, zámenné príslovky, privlastňovacie, ukazovacie, neurčité, opytovacie, vzťažné zámená.)
- Morfosyntax slovesa, sémantická klasifikácia slovies (tranzitívnosť), morfologická klasifikácia slovies podľa konjugačných typov, systém slovesných tvarov, neurčité a určité tvary slovies, kategória osoby, čísla, času, spôsob, vid. Osobitné skupiny slovies. Infinitív, particípiá a zhoda s podmetom a predmetom.
- Adverbiá, predložky, spojky, častice, citoslovcia.
Lexikológia
- Základné pomenovacie štruktúry vo francúzštine.
- Jednoslovné pomenovanie.
- Spôsoby obohacovania slovnej zásoby.
- Slovotvorná motivácia.
- Morfologicko-sémantické tvorenie slov (derivácia: prefixálna, sufixálna, progresívna, regresívna, parasyntetická).
- Morfologicko-syntaktické tvorenie slov: skladanie pomocou afixov, skladanie skrátených plnovýznamových základov (troncation et composition, mots-valises), skladanie hybridných pomenovaní.
Syntax
- Analýza vetných členov, analýza viet a súvetí, schéma.
- Vzťahy medzi slovami vo vete a tvorenie viet, typy syntagiem a syntaktických vzťahov, štruktúra a klasifikácia viet.
- Jednoduchá veta, vetné členy – prísudok a podmet, predmet, prívlastok, prístavok, príslovkové určenie a doplnok vo všeobecnosti.
- Súvetie, klasifikácia, typy a modely súvetí – priraďovacie a podraďovacie súvetie, spojky, spôsob priradenia vedľajšej vety.
- Vedľajšie vety podmetové, prísudkové, prístavkové a prívlastkové.
- Predmetové vedľajšie vety, priama a nepriama reč, súslednosť časov.
- Príslovkové vedľajšie vety a ich klasifikácia – miestne, časové, príčinné a účelové, prípustkové, účinkové, obmedzovacie, podmienkové, porovnávacie.
- Slovesné spôsoby vo vedľajších vetách.
- Vetné a polovetné konštrukcie. Príčasťové, prechodníkové a infinitívne konštrukcie viet.
Otázky:
- Article défini, indéfini, partitif (forme, valeur, emploi).
- Article devant les noms propres, l’attribut, l’apposition. Omission et répétition de l’article.
- Noms de nombre cardinaux (forme, orthographe, prononciation, emploi) ; noms de nombre ordinaux (formation, emploi).
- Verbes: types des verbes, particularités des verbes en –er, emploi des verbes auxiliaires, accord du participe passé.
- Verbes: formation des temps et des modes.
- Verbes: concordance des temps (indicatif, subjonctif).
- Verbes: formes et emplois du subjonctif (indépendantes, subordonnées).
- Verbes: aspect, caractère, voix de l’action verbale.
- Verbes: emploi des temps et des modes dans les subordonnées circonstancielles de condition, d’hypothèse, et dans les subordonnées relatives et complétives.
- Nom: caractéristiques morphosyntaxiques de base.
- Adjectif: caractéristiques morphosyntaxiques de base, classe des adjectifs indéfinis.
- Noms et adjectifs composés : types, formation, particularités morphologiques.
- Classe des pronoms: morphologie, syntaxe, sémantique.
- Adverbes: morphosyntaxe, formation régulière, particularités.
- Emploi du participe passé. Accord du participe passé dans les temps composés.
- Emploi de l’infinitif, des participes et du gérondif.
- Espèces de propositions dans la phrase.
- Phrases conditionnelles.
- Place de l’adjectif qualificatif dans la proposition.
- Membres de la proposition.
- Emploi des modes dans les propositions subordonnées de temps et de but.
- Emploi des modes dans les subordonnées circonstancielles de manière et de concession.
- Emploi de l’imparfait, du passé composé et du passé simple.
- Emploi du subjonctif dans les propositions indépendantes.
- Omission et inversion du sujet.
- Emploi des modes dans les propositions relatives.
- Concordance des temps de l’indicatif.
- Emploi du plus-que-parfait, du passé antérieur, du futur antérieur.
- Concordance des temps du subjonctif.
- Emploi du subjonctif dans les propositions complétives.
2. Francúzska literatúra
Základy literárnej komunikácie, recepcie, interpretácie sú súčasťou každej otázky. Analýza textu sa týka najmä: rozprávača, postavy, chronotopu, zápletky, štýlu, žánrov a ich formálnych znakov, obrazných pomenovaní, a i.
Literatúra konkrétnych historických období .
- Počiatky francúzskeho jazyka, prvé literárno-historické dokumenty.
- Stredoveká kultúra, umenie a literatúra v 12. a 13. storočí. Časy „hrdinské“ a ich literatúra. Dvorská kultúra a literatúra. Meštiacka kultúra a literatúra, didaktická literatúra.
- 14. a 15.storočie a vznik memoárovej literatúry, rétorika.
- Francúzsko v Európe 16. storočia: renesancia, humanizmus, ich antický základ.
- 17. st., intelektuálna atmosféra doby, umenie a literatúra baroka a klasicizmu
- Spoločensko-politicko-historická situácia v 18.st., umenie a literatúra v Osvietenstve.
- Francúzska spoločnosť po Revolúcii: historický prehľad, periodizácia
- Myslenie, umenie a literatúra v 1. polovici 19. s., romantizmus, rozmach románu ako žánru,
- Francúzska spoločnosť, myslenie, umenie a literatúra v 2.. polovici 19. s., scientizmus, naturalizmus, symbolizmus.
- Historicko-spoločensko-politický kontext a periodizácia, umenie a literatúra na prelome 19. a 20 storočia, Belle époque. Medzivojnové obdobie, années folles a literatúra, 2. svetová vojna, „tridsať slávnych rokov“ (Les Trente Glorieuses), myslenie, umenie a literatúra po 1945,
- Literatúra a kultúra po roku 1968 a od 80. rokov, výrazové a významové metamorfózy jednotlivých žánrov v jednotlivých etapách storočia.
- Literatúra vs. kultúra, „frankofónia“, francúzsky a frankofónny, problematika centra a periférie.
- Francúzsky jazyk, literatúra a kultúra mimo Francúzska (európska „frankofónia“, frankofónna kultúra na africkom kontinente, „frankofónia“ v Ázii, v Amerike, kolonizácia, dekolonizácia, postkolonializmus.
Otázky
- La littérature héroïque en France.
- La littérature courtoise en France.
- La littérature bourgeoise en France.
- L’évolution du théâtre au Moyen Âge.
- La poésie française du Moyen Âge.
- L’évolution de la littérature française du 16e siècle.
- L’œuvre littéraire de François Rabelais dans le contexte de l’époque.
- L’évolution de la littérature française de la 1ère moitié du 17e siècle.
- Les grands penseurs du 17e siècle.
- Le classicisme en France.
- L’évolution de la littérature française du 18e siècle.
- Les penseurs de l’âge de lumières.
- L’évolution de la littérature française de la fin du 18e siècle au romantisme.
- Le romantisme en France.
- Les grands romanciers de la 1ère moitié du 19e siècle.
- L’œuvre littéraire de Honoré de Balzac.
- L’évolution de la poésie française de la deuxième moitié du 19e siècle.
- Le roman français de la deuxième moitié du 19e siècle.
- Le début du 20e siècle en littérature française
- La poésie au 20e siècle
- Le roman français avant la 2e Guerre mondiale.
- La littérature narrative après la 2e Guerre mondiale.
- Le théâtre au 20e siècle
- La littérature contemporaine
- La littérature francophone