NÁČRT CHARITATÍVNEJ A SOCIÁLNEJ SLUŽBY V 1. – 2. STOROČÍ (historicko-patristický pohľad)

/KUZMYK Vasyľ, Gorlice 2011, 71 s., ISBN 978-83-63055-01-1/

(review)

Miroslav ŽUPINA, lecturer, Orthodox Theological Faculty, University of Presov in Presov, Masarykova 15, 080 01 Presov, Slovakia, zupina@unipo.sk, 00421517724729

   Je potešiteľné, že predkladaná kniha, ktorá v sebe integruje poznatky teológie a sociálnej práce, vychádza na pôde Pravoslávnej bohosloveckej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Tá v rámci celospoločenskej požiadavky vychovávať a formovať sociálnych pracovníkov plní si svoju zodpovednú úlohu v duchu pravoslávnej kresťanskej teológie, antropológie, sociológie, ale aj psychológie, či
pedagogiky, a ako nás presviedča obsah danej vysokoškolskej učebnice od Mgr. Vasyľa Kuzmyka, PhD., aj patrológie.
Autor exkurzom do 1. a 2. storočia, obdobia známeho prenasledovaním Cirkvi, nachádza v jej živote a prejavoch nielen rôzne sociálne aktivity (dnes by sme povedali programy, či projekty), ale tiež zvýrazňuje motív takéhoto konania, ktorým je pravá a nezištná láska človeka k svojmu blížnemu. Prostredím takejto obetavej lásky môže byť iba Christova Cirkev. Na základe vybraných diel svätých Otcov a cirkevných spisovateľov sa autorovi podarilo na veľmi dobrej úrovni poukázať na charitatívnu a sociálnu službu rannej Cirkvi v historicko-teologickom kontexte. Odborná vyspelosť a kreatívnosť autora je zrejmá predovšetkým pri nachádzaní konkrétnych prístupov v sociálnej službe či už priamo jednotlivými cirkevnými spisovateľmi alebo rozborom a analýzou ich diel, pričom sa nebráni konfrontácii vtedajších problémov so súčasnými sociálnymi otázkami a ich riešením. Čitateľ sa má možnosť oboznámiť s mnohými problémami človeka a spoločnosti, ktoré Cirkev v tej dobe neriešila inštitucionálnou starostlivosťou, ale hĺbkou kresťanského duchovného života jednotlivých kresťanov a ich úprimnou láskou, obetavosťou, či milosrdenstvom, čo svedčilo o aplikovaní zásad Evanjelia a života v Christu. Dá sa povedať, že práve ochota pomôcť a obetovať sa pre blížneho boli charakteristické črty nielen istého počtu kresťanov, ale celých kresťanských komunít a spoločenstiev, ktoré vo vzájomnej láske a jednote dokázali čeliť neraz ťažkým sociálnym otázkam (otroctvo, choroby, postavenie vdov, sirôt, a iné).
Uvedená publikácia posúva poznatkovú sféru v sociálnej práci i teológii do rozšírenejších a kvalitatívnejších podôb a zároveň prináša ďalší prameň teoreticko-praktických poznatkov pre študentov sociálnej práce, ale aj široký okruh záujemcov. Každý čitateľ si v nej môže nájsť odpoveď, prečo v minulosti, v období prenasledovania, človek dokázal svojmu blížnemu pomôcť a byť mu nablízku, a prečo dnes, v období slobody, človek pred človekom uteká a zatvára sa.

full text

Back on content