Inštitucionálny vývoj pracoviska

V Slovenskej republike s podporou štátu od školského roku 1997/1998 vznikajú základné školy s vyučovaním rusínskeho jazyka a neskôr aj s vyučovacím jazykom rusínskym. Táto skutočnosť si vyžiadala neodkladnú  potrebu vysokoškolskej prípravy učiteľských kádrov pre tieto národnostné školy. Ich prípravou bol poverený Ústav národnostných štúdií a cudzích jazykov Prešovskej univerzity v Prešove, ktorý za týmto účelom vznikol v 1. septembra 1998 ako pracovisko s celouniverzitnou pôsobnosťou. Jeho integrálnou súčasťou bolo oddelenie rusínskeho jazyka a kultúry s tromi pracovníkmi (dvomi vedecko-pedagogickými: doc. PhDr. Vasil Jabur, CSc. a PhDr. Anna Plišková a jednou administratívnou pracovníčkou – Alica Turoková-Meceňová), ktoré je inštitucionálnym predchodcom dnešného Ústavu rusínskeho jazyka a kultúry. V roku 2006 dochádza k zmene názvu ústavu na Ústav regionálnych a národnostných štúdií, k zmene jeho štatútu aj zamerania. V dôsledku uvedených zmien oddelenie  rusínskeho jazyka a kultúry bolo zredukované iba na „skupinu pre rusínsky jazyk a kultúru“ v rámci nového oddelenia pre výskum národnostnej problematiky. Náplň jej práce však ostala zachovaná, pričom bola rozvrhnutá do niekoľkých hlavných oblastí, ktoré sa stali nosnými aj pre činnosť novozriadeného 1. marca 2008 Ústavu rusínskeho jazyka a kultúry:

• vedecko-výskumnej a vývojovej pre oblasť normotvorby rusínskeho spisovného jazyka,
•  pedagogicko-výchovnej,
• publikačnej, 
• dokumentačnej.

Vedúci pracoviska

Ústav národnostných štúdií a cudzích jazykov: prof. RNDr. Ivan Bernasovský, DrSc. (1999 – 2002), prof. RNDr. Jarmila Bernasovská, PhD. (2003 – 2006);

Ústav regionálnych a národnostných štúdií: prof. PaedDr. Štefan Šutaj, DrSc. (2006 – 2007);

Ústav rusínskeho jazyka a kultúry: doc. PhDr. Anna Plišková, PhD. (od roku 2008). 

Personálna štruktúra

Na ústave v súčasnosti pôsobia: 1 profesor, 3 docenti, 3 odborní asistenti, 1 asistent, 1 technicko-administratívna pracovníčka.

Vzdelávacia a výskumná infraštruktúra

Činnosť ústavu, podobne ako v minulosti aj jeho predchodcov, je financovaná z účelových špecifických finančných prostriedkov Ministerstva školstva SR a z rozpočtu PU na zabezpečenie vysokoškolského vzdelávania a vedy.

So zriadením Ústavu národnostných štúdií a cudzích jazykov súvisela aj nadstavba budovy vo dvore bývalého Rektorátu PU na Nám. legionárov č. 3 v Prešove, ktorá bola  realizovaná z účelovej dotácie MŠ SR vo výške 3 700 000,00 Sk (resp. 122 817 €). V rokoch 1999 – 2000 ústav sa podieľal na riešení projektu PHARE   9905.02  „Tolerancia voči menšinám", v rámci riešenia ktorého získal finančné prostriedky na materiálne vybavenie multimediálnej učebne v hodnote 1 182 142,00 Sk (resp. 39 240 €). Vďaka tomu ústav mohol v súlade so svojim štatútom začať plnohodnotne rozvíjať svoju činnosť a poslanie vo vyššie uvedených oblastiach.

V súčasnosti má pracovisko k dispozícii 5 kancelárií pre zamestnancov vybavených potrebnou výpočtovou technikou (počítače, tlačiarne, skenery, kopírovacie stroje), dve učebne vybavené potrebnou didaktickou technikou (multifunkčné tabule, dataprojektory, počítače, notebooky) a unikátnu Knižnicu karpatorusinistiky. Základom tejto špecializovanej knižnice je kolekcia publikácií z rôznych sfér karpatorusinistiky (rusínsky jazyk, literatúra, etnografia, história, kultúra a pod.) a z rôznych oblastí historickej Karpatskej Rusi, resp. strednej a východnej Európy (Slovensko, Poľsko, Ukrajina, Maďarsko, Srbsko, Chorvátsko, Rumunsko), USA a Kanady, ako aj jedinečné kolekcia mikrofilmov s obsahom rusínskych periodík z  rokov 1848 – 1939, ktorú ústavu venovalo Karpatsko-rusínske výskumné centrum v USA. Vďaka bohatému študijnému materiálu k danej oblasti poznania, sústredenej v Knižnici karpatorusinistiky, Medzinárodná rada pre výskum a výmenu (IREX) vo Washingtone v roku 1999 si Prešovskú univerzitu vybrala za vzdelávacie centrum pre akademických pracovníkov zaoberajúcich sa  karpatorusinistikou a následne každoročnými hosťami ústavu sú zahraniční vedci a doktorandi z Nemecka, Ruska, Ukrajiny, Maďarska, Poľska, Srbska, Talianska, Veľkej Británie, USA.

Akreditované študijné programy

• Bakalársky študijný program Učiteľstvo rusínskeho jazyka a literatúry (v kombinácii) v študijnom odbore Učiteľstvo a pedagogické vedy (garantka doc. PhDr. Anna Plišková, PhD.);
• Magistersky študijný program Učiteľstvo rusínskeho jazyka a literatúry (v kombinácii) v študijnom odbore Učiteľstvo a pedagogické vedy (garantka doc. PhDr. Anna Plišková, PhD.).
• Doktorandský ŠP Slavistika – rusínsky jazyk a literatúra v študijnom odbore Filológia (garant prof. PhDr. Peter Káša, CSc.)

Vedecko-výskumné aktivity

Na poli vedeckého výskumu pracovníci ÚRJK, resp. oddelenia rusínskeho jazyka a kultúry predchádzajúcich ústavov boli na pôde PU organizátormi piatich medzinárodných vedeckých konferencií so zameraním najmä na otázky aktuálneho stavu a perspektív rozvoja rusínskeho spisovného jazyka a literatúry (1999, 2003, 2007, 2010, 2011).

V uvedenom období naši pracovníci participovali na niekoľkých domácich a medzinárodných vedeckovýskumných a edukačných projektoch:

• boli spoluriešiteľmi trojročného štátneho programu výskumu a vývoja  pod názvom Národ, národnosti a etnické skupiny v transformujúcej sa spoločnosti (hlavný riešiteľ Spoločenskovedný ústav SAV v Košiciach, 2003 – 2005),
• od roku 1999 až dodnes každoročne sú zapojení do domáceho grantového projektu Ministerstva školstva SR – Tvorba učebníc rusínskeho jazyka a literatúry, v rámci ktorého s ich participáciou a v ich autorstve na Slovensku vyšli všetky doteraz vydané učebnice rusínskeho jazyka a literatúry pre základné a stredné školy s vyučovaním rusínskeho jazyka a s vyučovacím jazykom rusínskym,
• Słowniczek tematyczny I – II (nositeľ projektu Nadácia na podporu lemkovskej menšiny Rutenika vo Varšave,  2004, 2006),
• Encyclopedia of Rusyn  History and Culture (nositeľ projektu University of Toronto, 2002, 2005),
• do najdôležitejšieho projektu z hľadiska perspektívy rusínskeho jazyka – prípravy monografie Русиньскый язык zo série Najnowsze dzieje języków słowiańskich v rámci medzinárodného vedecko-výskumného projektu Wspólczesne przemiany języków slowiańskich (nositeľ projektu Uniwersytet Opolski – Instytut Filologii Polskiej, 1999 – 2002); jej vydaním (Opole, 2004, doplnené vydanie so zmenami 2007) bol rusínsky jazyk fakticky prijatý do rodiny slovanských spisovných jazykov,
• do trojročného vedecko-výskumného projektu v rámci Vedeckej grantovej agentúry MŠ a SAV pod názvom Rusínsky spisovný jazyk na Slovensku: výskum a vývoj (č. 1/0399/08, 2008 – 2010),
• do 3-ročného projektu Vedeckej grantovej agentúry MŠ SR a SAV pod názvom Dynamické procesy v súčasnej jazykovednej slavistike (č. +/023511, 2011 – 2013),
• do 2-ročného projektu Agentúry MŠ SR pre štrukturálne fondy EÚ pod názvom Zlepšenie jazykových kompetencií študentov Prešovskej univerzity v Prešove v jazykoch národnostných menšín (OPV-2012/1.2/05-SORO: Podpora zlepšenia kvality VŠ a SAV,  2013 – 2015)
• do 4-ročného projektu Agentúry MŠ SR pre vedu a výskum FF UK v Bratislave pod Slovenčina v kontexte viacjazyčných spoločenstiev na Slovensku (APVV-0689-12, 2013 – 2017).

Obohatením a zviditeľnením činnosti ústavu sú aj dlhodobé vzdelávacie projekty, ktoré znamenajú neoceniteľný prínos pre rozvoj karpatorusinistiky v medzinárodnom meradle:

• Deň otvorených dverí – prezentácia karpatorusinistiky pre stredoškolákov (s podporou dotačného systému Ministerstva kultúry SR – program Kultúra národnostných menšín, 2008 – 2010),
• Vedecký seminár karpatorusinistiky – prezentácia výsledkov vedeckovýskumnej činnosti domácich a zahraničných karpatorusinistov  (z Česka, Poľska, Srbska, Rakúska, Maďarska, Ukrajiny, Kanady) – výsledkom ktorých sú recenzované zborníky vedeckých štúdií pod názvom Studium Carpatho-Ruthenorum (od roku 2009),
• Studium Carpatho-Ruthenorum – medzinárodná letná škola rusínskeho jazyka a kultúry organizovaná pre domácich a zahraničných záujemcov o získanie a prehĺbenie jazykových kompetencií z rusínskeho spisovného jazyka, vedomostí z histórie, literatúry, etnografie a kultúry karpatských Rusínov; výučba na letnej škole sa realizuje paralelne v rusínskom a anglickom jazyku, pričom od roku 2010 sa tohto vzdelávacieho projektu zúčastnilo vyše 70 účastníkov zo Slovenska, Česka, Nemecka, Rakúska, Ukrajiny, USA a Kanady.

V záujme zvyšovania kvalifikačnej štruktúry ústavu, naši pracovníci doteraz získali dve štipendiá – v rokoch 2002 a 2008 – pre mladých doktorandov z Fondu karpatorusinistikých štúdií pri Torontskej univerzite na 3-mesačný študijný pobyt v Centre pre ruské a východoeurópske štúdiá Torontskej univerzity. Ich výsledkom bolo vypracovanie a následne úspešné obhájenie dizertačných prác z rusínskeho jazyka a literatúry. 

Edičná a publikačná činnosť

1. marca 2013 Ústav rusínskeho jazyka a kultúry oslávil päť rokov svojej plodnej existencie. Počas tohto obdobia jeho pracovníci zaznamenali okolo 80 publikačných jednotiek, medzi ktorými sú monografie vydané v domácich a zahraničných vydavateľstvách, publikované pozvané referáty z domácich a zahraničných vedeckých konferencií, vedecké a odborné práce v domácich a zahraničných konferenčných a nekonferenčných zborníkoch, učebnice pre základné a stredné školy, vysokoškolské učebnice, pôvodné umelecké práce, odborné a umelecké preklady, za ktoré pracovníci ústavu získali ocenenia Slovenského literárneho fondu (2002, 2004) a Karpatsko-rusínskeho výskumného centra v USA (2007).  Od roku 2009 ústav každoročne vydáva recenzovaný zborník vedeckých prác Studium Carpato-Ruthenorum – Štúdie z karpatorusinistiky a pripravil niekoľko príležitostných zborníkov, ktoré boli výsledkom ním organizovaných domácich a medzinárodných vedeckých konferencií a seminárov.

Domáca a medzinárodná spolupráca

Vďaka svojmu jedinečnému a  špecifickému postaveniu v rámci Slovenskej republiky pracovníci ústavu úzko spolupracujú so štátnymi inštitúciami a národnostnými subjektmi pôsobiacimi vo sfére rusínskej kultúry, resp. vyvíjajúcimi svoju činnosť na základe príslušných zákonov smerom k národnostným menšinám:

• s občianskym združením Rusín a Ľudové noviny na jazykovej úprave rusínskej periodickej a neperiodickej tlače,
• s Metodicko-pedagogickým centrom v Prešove pri posudzovaní a príprave učebníc rusínskeho jazyka a literatúry pre základné a stredné školy,
• so Spolkom sv. Jána Krstiteľa pri posudzovaní a jazykovej úprave cirkevnej literatúry vydávanej v rusínskom jazyku,
• s Divadlom Alexandra Duchnoviča na prekladoch a jazykovej úprave divadelných hier do rusínskeho jazyka,
• s Ministerstvom školstva SR, Úradom vlády SR, Štatistickým úradom SR a inými štátnymi inštitúciami na prekladoch oficiálnych dokumentov do rusínskeho jazyka. 

Z toho istého dôvodu pracovníci ústavu sú oslovovaní na členstvo vo výkonných výboroch, redakčných radách domácich a zahraničných vedeckých periodík a zborníkov, v odborných komisiách, pracovných skupinách a poradných orgánoch štátnych inštitúcií a pod.

V súčasnosti sú členmi:

• Medzinárodnej jazykovej komisie pre rusínsky jazyk,
• Jazykovej komisie pri ÚRJK PU,
• Pracovnej skupiny pre vzdelávanie a výmenu mládeže Slovensko-poľskej medzivládnej komisie pre cezhraničnú spoluprácu,
• Vedeckej a odbornej rady Slovenského národného múzea – Múzea rusínskej kultúry v Prešove,
• Redakčnej rady medzinárodného historického časopisu Rus´ (Kišinev, Moldavsko),
• Redakčnej rady časopisu Rusinistické štúdie (Srbsko),
• Poradného zboru Akadémie rusínskej kultúry v SR,
• Pracovnej skupiny Úradu vlády SR na vypracovanie zoznamu označení obcí v jazykoch národnostných menšín,

Na báze projektov a bilaterálnych dohôd ústav dlhodobo spolupracuje aj so zahraničnými pracoviskami, inštitúciami a univerzitami, ktoré realizujú študijné programy a vedecký výskum na báze karpatorusinistiky – v Poľsku (Pedagogická univerzita a Jagelonská univerzita v Krakove), Srbsku (Novosadská univerzita), Maďarsku (Nyíregyházska vyššia škola), Kanade (Katedra ukrajinistických štúdií Torontskej univerzity). Prínosom pre budúcnosť karpatorusinistiky na Slovensku a v medzinárodnom kontexte by mohla byť príprava a realizácia spoločného študijného programu uvedených spolupracujúcich subjektov.