Pozorovanie či skôr archetypálne hľadanie deliacej čiary medzi umelým/kultúrnym a materiálnym/ prírodným svetom do veľkej miery definuje vnímanie reality. Najmä počas dospievania v lyrickej fáze života v momentoch, keď je človek presvedčený, že intenzívne kontempluje skutočnú "objektívnu" realitu, môže zrejme byť paradoxne dosť hlboko ponorený vo svojom vlastnom duševnom svete.