Témy rigoróznych prác pre ak. r. 2014/2015
INŠTITÚT RUSISTIKY – TÉMY RIGORÓZNYCH PRÁC
konzultantka: doc. PhDr. Darina Antoňáková, CSc.
1. Hovorová a ľudová lexika v súčasnej ruskej publicistike
V poslednom desaťročí sa sféra knižnej reči publicistiky obohacuje o hovorové, ľudové a znížené jazykové jednotky, ktoré sa predtým používali iba na periférii rečovej komunikácie.
Základná príčina spočíva v novom ponímaní „jazykovej normy“, ktorá sa chápe nie ako zákaz, ale ako výber variantu v závislosti od cieľa komunikácie. Cieľ práce spočíva v charakteristike a analýze takýchto expresívnych jednotiek v súlade s chápaním cieľa súčasného publicistického funkčného štýlu.
2. Dialektizmy v tvorbe S. A. Jesenina
Dialektizmy v umeleckej literatúre môžu byť prostriedkom rečovej individualizácie postáv, môžu slúžiť ako prostriedok etnografického opisu každodenného spôsobu života, môžu byť prostriedkom expresivity alebo lyrizmu. Cieľom práce je sémantická charakteristika dialektizmov ako výrazových prostriedkov a ich štylistická funkcia v tvorbe S. A. Jesenina.
3. Príslovia, porekadlá a parémie ako termíny filológie
(rusko-slovenský komparatívny plán)
V hierarchickom systéme jazyka súčasne so slovami a ustálenými slovnými spojeniami sa používajú aj ustálené frázy. Parémie (príslovia a porekadlá) sú jednými z nich a zabezpečujú plnohodnotnú komunikáciu nositeľov konkrétneho jazykového kolektívu. Cieľom práce je teoretické spracovanie uvedených filologických pojmov v ruskej a slovenskej lingvistike od začiatku ich formovania až po súčasnosť.
4. Odborná lexika v básnickej tvorbe Nikolaja Rubcova
Nikolaj Michajlovič Rubcov je jedným z najzáhadnejších predstaviteľov ruskej poézie. Na jeho tvorbu mala veľký vplyv Veľká vlastenecká vojna, strata rodičov a súrodencov, život v detskom domove, rôznorodosť a striedanie povolaní, neorganizovaný osobný život, služba na torpédovej lodi, práca na rybárskej lodi a pod. Cieľom práce je sémanticko-štylistická charakteristika a analýza predmetnej, odbornej a terminologickej lexiky básnických zbierok podľa vlastného výberu, slúžiacej ako výrazový prostriedok.
konzultant: PhDr. Ľubomír Guzi, PhD.
1. Problematika menného skloňovania v ruskom jazyku.
Skloňovanie a gramatická kategória pádu patrí pri menných slovných druhoch k ústredným charakteristikám.
V ruskom jazyku dominuje prísne štrukturálny prístup, pri ktorom zohráva hlavnú úlohu charakteristika daného mena podľa charakteru koncovej spoluhlásky slovotvorného základu. V práci by sa mali zohľadňovať klasické pohľady na klasifikáciu a podstatu skloňovania v ruskom jazyku, porovnávajúc klasické teórie (V. M. Markov, V. V. Vinogradov, A. V. Isačenko) so súčasnými prístupmi (napr. koncepcia A. A. Zalizňaka)
2. Sémantika a používanie slovies nedokonavého vidu v ruštine.
Nedokonavý vid disponuje širokou sémantickou škálou a vyjadruje niekoľko základných významov (neurčitý dlhý dej, neohraničený mnohorázový dej, dej so všeobecne faktickou platnosťou), ktoré sú spojené s pojmom synchrónneho referenčného bodu (dej ako postupne sa rozvíjajúci). Práca by mala popísať podobné javy a ich používanie v špecifických a pre nedokonavý dej charakteristických finitných tvaroch prítomného, zloženého budúceho času, ako aj príčastí prítomného času.
3. Sémantika a používanie slovies dokonavého vidu v ruštine.
Kategória slovesného vidu je označovaná za arénu, v ktorej vzájomne zápasia čisto gramatické kategórie slovesa s lexikálnymi.
Vo vzájomnej opozícií príznakovosti sa do popredia kladie dokonavý vid. Témou je sémantická a gramatická invariantnosť slovesného vidu a jeho používaniu v praktickej reči.
konzultantka: doc. Mgr. Anna Petríková, PhD.
Cudzie jazyky a kultúry
Hodnoty diskurzu kresťanskej konfesie a jazykové prostriedky
Téma by mala obsiahnuť jazykovú analýzu hodnotového systému diskurzu kresťanskej konfesie, v rámci ktorej sa odohráva homiletická komunikácia.
Učiteľstvo všeobecno-vzdelávacích predmetov
1. Formovanie interkultúrnej kompetencie v procese vyučovania ruského jazyka (na základnej a strednej škole)
Téma pojednáva o prostriedkoch formovania interkultúrnej kompetencie v procese vyučovania ruského jazyka, ktorá je jednou z nosných pri učení sa cudzieho jazyka a podmienkou úspešného zvládnutia nadobúdaného jazyka.
2. Riadenie edukačného procesu ruského jazyka na druhom stupni základnej školy.
Téma sa zameriava na analýzu efektívneho riadenia edukačného procesu ruského jazyka, ktoré má skvalitniť vyučovanie.
3. Vyučovanie ruského jazyka prostredníctvom učebných štýlov a učebných stratégií
Téma sa má zaoberať analýzou učebných štýlov a učebných stratégií, ktoré sa dajú aplikovať na vyučovaní ruského jazyka a tak prispieť k zlepšeniu nadobúdania znalostí a formovaniu kompetencií.
konzultant: prof. PhDr. Jozef Sipko, CSc.
Fragmenty jazykového obrazu Ruska na Slovensku.
Výskum sa sústreďuje na prezentáciu jednotlivých aspektov Ruska na Slovensku. Môže ísť o prezentáciu ruskej literatúry, ruskej kultúry, ruskej histórie, ruského športu a analogických ruských hodnôt. Ústredným predmetom výskumu sú v prvom rade slovenské médiá. Môžu však byť aj diela slovenskej historickej spisby, slovenskej literatúry a pod. Ide o všeobecnú tému. Na jej základe sa môže vytvoriť a špecifikovať viacero ďalších. Napríklad, súčasná ruská politika a jej lingvokultúrne zobrazenie v slovenských médiách.
konzultant: doc. PhDr. Valerij Kupko, CSC.
Špecifiká humoru a satiry v ruskej literatúre 20. a 30. rokov 20. storočia
Cieľom práce je určenie kultúrno-spoločenských a politických predpokladov vzniku satirickej prózy v 20. a 30. rokoch 20. storočia a ich vplyvu na formovanie typických čŕt sovietskej satiry daného obdobia na materiáli satirickej tvorby M. Bulgakova, A. Platonova, M. Zoščenka, I. Iľfa – J. Petrova a ďalších.
konzultantka: Mgr. Ivana Kupková, PhD.
Praktické využitie zjednodušenej fonetickej transkripcie v počiatočnom štádiu výučby ruského jazyka
Téma si vyžaduje prepojenie s praxou a je určená pre učiteľa ruského jazyka na základnej alebo strednej škole. Cieľom práce je preskúmať, či je možné a efektívne využívať v počiatočnom štádiu vyučovania ruského jazyka zápis výslovnosti pomocou zjednodušenej fonetickej transkripcie na báze latinky (podobne ako pri vyučovaní anglického jazyka), a ak áno, ako a dokedy je možné takúto transkripciu využívať.