Samotné mesto Nowy Targ je veľmi pokojné, bezpečné mesto ale ja som mala väčšinou pocit, že som na dedine. Pre mňa boli kúzelné okamžiky, keď som videla bačov s ovcami len tak prejsť neďaleko námestia alebo keď sme sa so spolužiakmi vybrali prejsť cez prestávku a našli  sme dobytok, len pár metrov od našej školy. Moji spolužiaci mi boli veľmi nápomocní, aj keď to tak nebolo od začiatku. Myslela som si, že komunikácia s nimi bude bezproblémová, keďže viem, že Poliaci sú všade vo svete, no nemyslela som na to, že som sa ocitla v malom meste, v ktorom hovoriť po anglicky bude pre nich trochu šokom. Nakoniec sa však osmelili a ja som vycibrila oba jazyky. Najkrajšie spomienky mám z hokejových zápasov (skromne musím povedať, že my Slováci sme lepší) alebo zo spoznávania mesta. Poľská architektúra ma veľmi zaujala,  tradičné goralské zrubové domy, moderné rodinné domy či kostoly. Poliaci majú  veľmi dobrý vkus a sú veľmi zruční, no mala som pocit, že sa s prácou nikdy neponáhľajú. Najväčšmi sa mi však páčila naša škola, či už ako vyzerala ale aj ako sa v nej učilo. Začiatky boli tak ako som už spomínala náročné. Poľský jazyk je v bežnej komunikácií zrozumiteľný, ale keď pedagóg vysvetľuje odbornú tému, už to také jednoduché nie je.  Preto som bola veľmi rada keď pedagógovia prešli na angličtinu. Okrem angličtiny a poľštiny som sa tu však stretla aj s inými jazykmi. Ruštinou ako druhým jazykom, ale keďže som bývala aj s Ukrajincami, Srbmi, Turkami a Španielmi, jazykovo som sa obohatila aj o niektoré slovíčka z týchto jazykov. Najviac som však naučila od Turkov, a to nielen čo sa týka jazyka ale kultúry celkovo. Nikdy som nemala zlý názor na žiaden národ, no tým, že Turecko je dosť ďaleko mám pocit, že Európania sa tejto národnosti, pochopiteľne obávajú. Po mojej skúsenosti môžem povedať, že nemajú dôvod. Najlepšie okamihy z Erasmu sa mi spájajú práve s Turkami. Či bolo potrebné sa porozprávať (najmä v začiatkoch, keďže sa človek  musí nejako aklimatizovať) alebo pri cestovaní, zabávaní sa, varení typických jedál, nakupovaní atď,  nebolo treba sa ich dva krát pýtať. Naučila som sa tancovať turecké tance a mám celkom slušnú jazykovú zásobu, poznám najlepšie turecké pesničky či už moderné alebo staré, ktoré sú u nich veľmi populárne a mám mnoho vtipných zážitkov. Na oplátku som ja ich naučila tancovať štvorylku, či som našu krajinu predstavila cez Eurovíziu. Keďže som medzičasom bola aj doma, priniesla som im ochutnať naše horalky (veľmi im chutili), Tatranský čaj a cez prezentácie o Slovensku, ktorých mám neúrekom, som im ukázala naše prírodné a kultúrne pamiatky. Turci ako hrdí nacionalisti mi však nedali vydýchnuť a vzápätí mi chceli ukázať na čo je ich národ hrdí. Veď majú byť aj na čo. Práve preto uvažujem o ďalšom Erasme práve v tejto krajine alebo prinajmenšom o dlhodobejšom výlete. Jednou z mnohých príležitostí, ktoré Vám Erasmus dáva je aj to, že ak poznáte človeka z krajiny, do ktorej chcete vycestovať, je to veľmi nápomocné. Či už ide o pomoc s ubytovaním, rovnako cenné v turizme sú aj informácie, ktoré niekedy môžu aj zachrániť Váš život. Tak napr. ak sa ocitnete v Turecku žiadne auto Vám na prechode nezastaví ako sme my Európania naučení. Vždy keď vycestovávate do krajiny, treba mať na pamäti, že to Vy ste tu hosť a vy sa musíte prispôsobiť. V Poľsku mi však až takýto kultúrny šok nehrozil. Veľmi som sa snažila nájsť odlišnosti medzi Poľskom a Slovenskom a zistila som, že všetko čo máme my, majú len v trochu inej podobe aj Poliaci (s výnimkou odzemku, ten bolo veľmi ťažké napodobniť no pochopili sme sa, že oni niečo takéto nemajú). Objavila som však pár vecí, ktoré som u nás nevidela. Z typických jedál by som odporúčala bigos, ktorý je ako mnoho iných jedál pripravovaný z kapusty v kombinácií s mäsom.  Napríklad aj pirohy som jedla prvý krát s kapustou či mäsom a chutili mi omnoho viac ako z bryndzou. Niekedy so mala pocit, že poľská kuchyňa je o niečo bohatšia ako naša ale keď treba,  vedia aj improvizovať, zapiekanka je typickým príkladom spojenia ingrediencií, ktoré nájdete v chladničke. A vždy bude veľmi chutná. Čo sa týka tekutín bola som veľmi prekvapená keď som zistila, že do piva je u nich typické pridávať sok- džús (pomarančový či ríbezľový), no u mňa zaručená jednotka v oblasti alkoholu je poľská soplica, ktorá zaručujem bude chutiť každému. Teda, prvý krát určite. A aby som Vám predstavila úplné menu,  z dezertov mám najlepší zážitok na krtovu tortu, ktorú som jedla prvý krát aj keď ju máme aj na Slovensku. Bola úžasná. V oblasti gastronómia sa mi však najviac páči skutočnosť, že u nich stále funguje typické predávanie na trhoch či pestovanie jabĺk, ktoré keď som ochutnala, mala som pocit, že musím pôsobiť ako z reklamy, taká bola moja reakcia. Okrem ochutnávania poľskej kultúry som samozrejme aj cestovala a nielen po Poľsku. Keďže letisko v Krakowe bolo nablízku mali sme možnosť vycestovať do Kodane či Viedne, a čo sa týka Poľska navštívili sme mestá Wroclaw, Poznaň, no najviac sa mi páčilo v Gdansku, keďže navštíviť toto mesto bolo pre mňa detským snom. Zašli sme aj do neďalekej Gdyni a Sopotu, no a Krakow a Zakopane poznám už asi ako moje rodné mesto Košice. Som veľmi šťastná, že som sa rozhodla stráviť týchto pár mesiacov v Poľsku, napriek všetkým obavám a prekážkam.  

Každému z Vás teda na záver chcem poradiť, ak pociťujete aspoň malú túžbu spoznať aj inú krajinu ako tú našu a o niečo viac vďaka tomu spoznať seba, či po návrate cítiť tú radosť, že ste sa vrátili, choďte do toho a nepremárnite túto šancu. Nemáte čo stratiť len získať krásne spomienky a skutočných priateľov možno aj na celý život. 

Petra Tažíková 

študentka FM PU