Absolvent má všeobecné teoretické vedomosti na úrovni syntézy v základných oblastiach študijného odboru, ktoré klasifikuje, vyvodzuje z nich závery a nachádza súvislosti medzi nimi v kontexte hlavných tém študijného odboru podľa profilu študijného programu. Vie vysvetliť základný pojmový, kategoriálny a metodologický aparát študijného odboru v nadväznosti na špecifické zameranie študijného programu. Vie urobiť rozbor východísk a záverov jednotlivých problémov z uvedených oblastí študijného odboru. Špecifikuje základy argumentačných a komunikačných techník, ktoré kultivujú jeho kritické myslenie. Vie kategorizovať hlavné myšlienkové prúdy v študovanej oblasti, v ktorej dochádza k prepojeniu filozofického a špeciálno-vedného výskumu, ako vo filozofii vedy, kognitívnych vedách, v aplikovanej etike a estetike. Absolvent má základné praktické a metodologické vedomosti z kľúčových oblastí študijného odboru, ktoré slúžia ako základ pre prax, výskum a reflexiu umenia. 

Absolvent je intelektuálne zručný v oblasti analytického, kritického a koncepčného myslenia a navrhuje riešenia odborných problémov. Používa metódy a techniky filozofie, filozofickej logiky, etiky a estetiky, špecifikuje, usporadúva, modifikuje a prepája všeobecný teoretický alebo praktický problém študijného odboru s konkrétnym problémom a uvádza jeho typické základné argumenty. Transformuje konkrétne teoretické a praktické problémy do širších súvislostí, analyzuje a navrhuje reálne možnosti riešenia hlavných problémov študijného programu na úrovni zvládnutia teoretických základov, východiskových poznatkov parciálnych disciplín patriacich do týchto oblastí. Vie analyzovať a interpretovať odborný text, efektívne využívať argumentačné stratégie jednotlivých mysliteľov a kriticky vyhodnocovať ich argumenty. Interdisciplinárne prepojenia tvoria súčasť týchto praktických aplikácií.

Absolvent sa vyznačuje samostatnosťou pri aplikácii filozofických metód, metódy logickej a metodologickej analýzy, metódy základného empirického zisťovania a deskripcie pri riešení teoretických a praktických problémov študovaného programu v širších súvislostiach. Pri profesionálnej prezentácii vlastného stanoviska vie efektívne využívať argumentačné stratégie jednotlivých dejinných predstaviteľov študijného odboru. Svoje stanovisko vyjadruje kultivovane v jazykovom (ústnom a písomnom) prejave. Má osvojené základné návyky samostatnej práce a rozširovania svojho odborného poznania. Dokáže zaujímať postoje k individuálnym aj spoločenským problémom a prijímať rozhodnutia so znalosťou viacerých hodnotových perspektív. Zodpovedne rozhoduje o morálnych, spoločenských, právnych a ekonomických súvislostiach študijného odboru.

Absolvent študijného programu získa nasledujúce vedomosti a nadobudne nasledujúce zručnosti a kompetentnosti:

Vedomosti:

 Študent/ka získa prehľad o najdôležitejších problémoch a postavách antickej a novovekej filozofie.

 Študent/ka získa dejinné a systematické poznatky o antickej a novovekej filozofii.

 Študent/ka dokáže rozpoznať, identifikovať a reprodukovať konkrétnu terminológiu, princípy, pravidlá a všeobecné poznatky, samostatne dokáže interpretovať najdôležitejšie problémy a postavy súčasnej kontinentálnej filozofie od druhej polovice 19. storočia až po postmodernu.

 Študent/ka získa dejinné a systematické poznatky o vitalizme, existenciálnej filozofii, fenomenológii, personalizme, filozofii dialógu, estetike, štrukturalizme, hermeneutike, neofreudizme.

 Študent/ka získa základné povedomie o súčasnej kontinentálnej filozofii, ktoré vychádza z rôznych dejinných podôb riešení jednotlivých problémov (podoby subjektivácie, fenomenologická metóda, štrukturalistický obrat, atď.).

Zručnosti:

 Rozvíjanie analytického myslenia: Študent/ka sa naučí pracovať s textom, t. j. vyhľadávať v ňom kľúčové termíny, identifikovať jednotlivé argumenty, dávať ich do kontextu s ďalšími problémami atď.

 Rozvíjanie kritického myslenia: Na základe analytickej práce s textom dokáže študent/ka sledovať interpretačné stratégie, ktoré uplatňujú rôzni interpreti na ten istý pramenný text.

 Rozvíjanie samostatného prístupu: Študent/ka sa naučí kriticky hodnotiť jednotlivé interpretačné výkony s ohľadom na pramenný text a kontext, do ktorého ho začleňujú jednotliví interpreti. Dokáže prezentovať chápajúci prístup k rozmanitým iniciatívam dejín filozofie.

Kompetentnosti:

 Uplatnenie dejinných tém v systematickej oblasti: Študent/ka získa systematický pohľad na dejinne preberané problémy a celkový prehľad a dejinných premenách myslenia, t. j. o meniacich sa podobách prístupov k jednotlivým otázkam v rôznych dejinných epochách – systematický prehľad dejinných tém dokáže prezentovať v didaktickej podobe.

 Kontext štúdia: Študent/ka získa základné povedomie o systematických disciplínach (teória poznania, metafyzika, etika atď.), ktoré vychádzajú z rôznych dejinných podôb riešení jednotlivých problémov (chápanie pravdy, prístupy k diferencii jestvujúceho a bytia, podoby blaženosti, podoby subjektivácie, fenomenologická metóda, štrukturalistický obrat, hermenutika myslenia, atď.). Dokáže uvažovať dejinne (filozofickodejinne) t. j. chápať súčasnosť ako výsledok dejín, dejinnej interpretácie, dejinnej kritiky a historickej sebaidentifikácie.

 Samostatnosť: Študent/ka dokáže samostatne napísať kritický text na základe preštudovanej literatúry. Dokáže aktívne diskutovať a primerane prezentovať svoj názor. Dokáže samostatne získavať ďalšie relevantné informácie v prospech rastu svojich filozofických kompetentností.

 Kritickosť: Študent/ka dokáže uplatňovať a rozvíjať kritické myslenie v osobnej aj verejnej sfére.

 

Absolvent študijného programu Filozofia bakalárskeho stupňa štúdia si osvojí sumu znalostí, ktorá je predpokladom základnej orientácie v jednotlivých oblastiach filozofického myslenia (dejiny filozofie, systematická filozofia, logika a metodológia); orientuje sa vo faktografii, pozná hlavné filozofické iniciatívy a problémové pole filozofie a rozumie filozofickým textom; dokáže identifikovať a analyzovať filozofické problémy na úrovni zodpovedajúcej 1. stupňu; je pripravený verbálne aj v podobe písomného textu formulovať svoje vlastné hodnotiace stanoviská; osvojí si návyky samostatnej tvorivej práce a rozširovania svojho filozofického poznania tak, aby bol pripravený pokračovať v štúdiu odboru na úrovni 2. stupňa alebo vykonávať povolania vo vymedzených oblastiach uplatnenia.

Absolvent nadobudne zodpovedajúce

- teoretické vedomosti – chápe základnú tematickú a problémovú diferenciáciu vo filozofii a v jej konkrétnych disciplínach; osvojí si základné terminologické penzum a kategoriálne inštrumentárium filozofie; naučí sa pracovať s filozofickým textom; vie sa orientovať v dejinách filozofie (smery, tendencie, problémy, postavy); získa súbor relevantných poznatkov o systéme a štruktúre filozofie, ktoré sú obsahom relatívne samostatných filozofických, resp. s filozofiou spojených disciplín (antropológia, sociálna filozofia, filozofia dejín, ontológia, logika, metodológia, noetika, estetika, etika, psychológia);

- praktické schopnosti a zručnosti – dokáže identifikovať konkrétny praktický problém či problémovú životnú situáciu a je schopný sformulovať jej parametre a možné riešenia ako filozof;

- kompetencie – dokáže so znalosťou prezentovať a vysvetliť základné filozofické problémy diferencovaným skupinám poslucháčov; je pripravený efektívne participovať v rozmanito orientovaných kolektívoch pri formulovaní a riešení problémov; je schopný konkrétne praktické problémy reflektovať z hľadiska univerzálnejších filozofických súvislostí; je pripravený organizovať svoje vlastné ďalšie (samo)vzdelávanie a pokračovať v profesijnom rozvoji vzhľadom na potreby pracovného zaradenia alebo štúdia.