Kniha je súborom monografických štúdií troch autorov (S. Kopčáková, S. Oriňáková, P. Zubal), pôsobiacich na Prešovskej univerzite a Katolíckej univerzite v Ružomberku. Prináša doposiaľ nezverejnené poznatky o osobnosti Tobiasa Gottfrieda Schröera, profesora evanjelického lýcea v Prešporku, literáta, dramatika a priekopníka vyučovania estetiky na území Slovenska v prvej polovici 19. storočia. Autori komplexne analyzujú význam jeho diela pre estetickú výchovu (školskú aj domácu). V centre ich pozornosti stojí kompendium Isagoge in eruditionem aestheticam (1842) ako jedno z dvoch doposiaľ známych estetických kompendií, ktoré vznikli vo vymedzenom časopriestore. Schröerove spisy o estetike a ďalšie knižné práce reprezentujú prvé učebnice estetiky (všeobecnej i praktickej) a sú príspevkom k rozvoju antropologickej estetiky previazanej so súdobou ideou neo-humanistickej výchovy ako vízie lepšieho človeka, ktorá našla v 19. storočí svoje rôznorodé aplikácie v estetickej výchove ako výchove umením. Kniha je významným príspevkom k výskumu historických koreňov estetickej tradície na našom území, má potenciál obohatiť aj súčasný edukačný proces.