PETRISKO Milan - Acta Patristica, volume 11, issue 23/2020
CESTA PRAVOSLÁVNEHO EGYPTA (OD STAROVEKU PO SÚČASNOSŤ) : (Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie)
/ Jan Pilko – Pavol Kochan – Marian Fedo (eds.), Presov : Faculty of Orthodox Theology, 2020, 91 p., ISBN 978-80-555-2634-8. – Ján Pilko - Pavol Kochan - Marián Feďo (eds.), Prešov : Pravoslávna bohoslovecká fakulta, 2020, 91 s., ISBN 978-80-555-2634-8. /
(review)
Milan Petrisko, doctorand, Faculty of Orthodox Theology, University of Presov, Masarykova 15, 080 01 Presov, Slovakia, milan.petrisko@smail.unipo.sk, 00421517724729
Dňa 19. februára 2019 katedra praktickej a systematickej teológie Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove organizovala medzinárodnú vedeckú konferenciu pod názvom „Cesta pravoslávneho Egypta ( od staroveku po súčasnosť)“. Výstupom tohto vedeckého podujatia medzinárodného charakteru je zborník príspevkov, ktorého editormi sú ThDr. Ján Pilko, PhD., ThDr. Pavol Kochan, PhD., z katedry praktickej a systematickej teológie a Mgr. Marián Feďo, interný doktorand katedry cirkevných dejín a byzantológie, ktorý bol zároveň organizátorom tejto konferencie.
V zborníku sa na 92 stranách nachádza 8 príspevkov tematicky zameraných najmä na históriu kresťanstva v oblasti Egypta, rovnako s ňou spätú genézu Koptov, biblickú archeológiu, či hagiografiu z tohto prostredia, z ktorých sedem je v slovenskom jazyku a jeden príspevok v anglickom jazyku.
Hneď prvé strany konferenčného zborníka sú venované veľmi zaujímavému príspevku profesora Jána Šafina, ktorý je zameraný najmä na vierouku Koptov. Na základe práce episkopa Profyrija Uspenského porovnáva vieroučné doktríny Koptov s Pravoslávnou vieroukou. V závere článku sa na základe viacerých koptských dogmatických spisov konkrétne venuje problematickému chápaniu spojenia dvoch prirodzeností v Osobe Isusa Christa. Článok pôsobí veľmi prehľadne, no žiaľ, celú jeho fundovanosť a odbornosť zahmlieva využitie jediného zdroja, no napriek tomu renomovanosť autora celému tomuto príspevku dodáva značnú hodnovernosť.
ThDr. Pavol Kochan, PhD., vo svojom príspevku predkladá stručnú, no prehľadnú históriu monastiera svätej Kataríny na Sinaji. Článok sa okrem histórie monastiera zaoberá aj mníšskou tradíciou práve na tejto hore. Zvlášť oceňujeme v závere premostenie predkladanej práce na súčasnosť, čo celý príspevok aktualizuje a poukazuje tak na efektívny vklad mníšstva nielen v duchovnej, no aj sociálnej sfére.
Príspevok inžiniera Štefana Šrobára nás najprv v prehľadnej podobe uvádza do celej skúmanej problematiky vymedzením celkového prostredia, či zhrnutím náboženského života starovekých Egypťanov. V jadre plynulo prechádza k náčrtu formovania kresťanstva, či vzniku prvých mníšskych monastierov. V závere nosnej časti príspevku sa autor logicky dostáva k skúmanej problematike, ktorú na základe kritickej analýzy hodnoverne predostiera.
Nie menej cennou je zdanlivo druhá časť predkladaného zborníka, v ktorej sa nachádzajú veľmi dobré a odborné práce študentov, zahŕňajúce širokú škálu bádateľského okruhu.
Na záver môžeme konštatovať, že predkladaný vedecký zborník príspevkov z Medzinárodnej vedeckej konferencie „Cesta pravoslávneho Egypta (od staroveku po súčasnosť)“ svojou bohatou obsahovou náplňou prispieva k prehĺbeniu poznatkov v oblasti kresťanského Egypta a napĺňa tak stanovený cieľ konferencie. Oceňujeme najmä rôznorodosť skladby autorských príspevkov, ktorá je tvorená nielen akademickými pracovníkmi, či historikmi, ale aj študentmi Pravoslávnej bohosloveckej fakulty.